Keď si zodrali plavky, šmýkali sa na zadku
Leto nám pomaly, ale isto zamáva na rozlúčku. V porovnaní s predchádzajúcimi ponúklo dovolenkárom a oddychujúcim podstatne menej slnečných lúčov ako očakávali. Menej bolo kvôli tomu aj možností dobre si zaplávať. V dňoch, kedy návštevníci kúpalísk predsa len mali šancu ponoriť a ochladiť rozhorúčené telo vo vode, o ich bezpečnosť sa starali plavčíci. O tom, aké boli ich zážitky, sme sa rozprávali s členmi vodnej záchrannej služby pôsobiacimi toto leto na Tritone a na Rybe-Anička.
Na kúpalisku Triton pod Šibennou horou má dennodenne službu šestica plavčíkov. Piati sú rozdelení pri bazénoch, vrátane šmýkalky a tobogánu, šiesty predstavuje "železnú" rezervu. Vyspovedali sme troch. Predstavili sa ako Peter 1, Peter 2 a Rasťo.
Medzi prvé úsmevné zážitky, ktoré spomenuli, určite patrí návšteva istej skupiny ruských turistov. Deti i dospelí, hneď ako sa na kúpalisku usadili, zamierili k šmýkalke. Posadili sa do dráh a hajde dolu. Vôbec nezaregistrovali, že po ´zjazdovke´ ešte netečie voda, a že sa teda spúšťajú len vlastnou hmotnosťou. Prví sa spamätali až asi po desiatich metrov, keď sa po zodraní plaviek začali šmýkať po vlastných zadniciach...
Petra 2 v súvislosti so šmýkalkou ´vytočil´, a to už vôbec nebolo veselé, jeden otecko. Asi 6-ročný syn sa sám, bez jeho asistencie, spustil dolu. Až keď bol tesne pred dopadom do bazéna, otec si uvedomil, že potomok nevie plávať. Samozrejme, že Peter za chlapcom hneď skočil a obaja sa z vody bezpečne dostali von. Otec však, namiesto toho, aby poďakoval, sa ešte rozkričal, že ako plavčík údajne neskoro išiel jeho chlapca ratovať.
Chceli ho ´zbaliť´
Peter, ktorého sme pre rozlíšenie, označili ako číslo jeden, je plavčíkom druhý rok. Extra príhody sa mu zatiaľ neudiali i preto, že Triton je relatívne bezpečné kúpalisko. Voda nie je v žiadnom bazéne veľmi hlboká a keďže je priezračná, dá sa bez problémov dovidieť na dno. Predtým, ako si obliekol červené tričko s označením plavčík a na krk povesil píšťalku, absolvoval päťdňový špeciálny kurz pre plavčíkov pozostávajúci z teoretických testov, previerky znalostí anatómie, aj praktických previerok od plávania po poskytovanie prvej pomoci. "Kurz som zvládol bez problémov. Voda je totiž môj živel, plávem odmalička. A nie iba rekreačne, pretože som okrem iného dva roky závodil a päť rokov som hral vodné pólo. Niečo už teda viem zaplávať..."
Keďže trojica oslovených plavčíkov sú všetko mladí chlapci, nečudo, že ´sedemnástky´ po nich kdejako pokukovali. Stalo sa i to, že aby upútali ich pozornosť, najprv medzi sebou debatou - chichi-chuchu - ukuli plán a potom začala jedna z nich kričať - ´pán plavčík, topím sa, príďte ma vytiahnuť´. Alebo sa okolo plavčíckeho stanovišťa ´kočky´ premenádujú hore-dolu. "Na mňa osobne tento spôsob zoznámenia nezaberá, pretože keď som v práci, venujem sa len robote. A po druhé, ja už svoju priateľku mám," odvrátil od seba akékoľvek podozrenie Peter č. 1.
Peter Blaho, teda číslo 2, je plavčíckym benjamínkom a práve Triton je jeho premiérovým ´pracoviskom´. S vodou sa však dobre pozná, deväť rokov hral vodné pólo. Za sebou má deväťdňový kurz plavec - záchranár, a už aj niekoľko zásahov. "Na Triton, aspoň podľa mňa, chodí dosť nezodpovedných rodičov, ktorí nedbajú na bezpečnosť svojich detí. I keď ich ratolesti nevedia plávať, pokojne ich bez dozoru nechajú prechádzať sa po kúpalisku a potom máme prácu. Alebo rodič pustí dieťa - neplavca na šmýkalku, pričom dojazd končí v bazéne..."
Petrovia sa zhodli na tom, že rodičia si absolútne neuvedomujú, aké nebezpečné je tiež ich klamanie o plaveckých schopnostiach svojich detí. Obaja sú presvedčení, že kým majú deti plávacie koleso alebo rukávy, teda symboly plaveckej takmer negramotnosti, do bazénov s väčšou vodou by ich rodičia nemali vodiť. A už vôbec nie nútiť, nech sa v takom bazéne pohybujú. "Najprv by sa deti mali naučiť dobre plávať, až potom ísť do vody, kde nedosiahnu na dno," vyslovil sa Peter 2.
Chýba disciplína
I pre Rasťa je po absolvovaní kurzu plavec - záchranár Triton prvým miestom, kde začal túto sezónu robiť plavčíka. Svoje poslanie vníma tak, že funkcia plavčík nie je o záchrane, ale o prevencii. Inými slovami, dobrým plavčíkom nie je ten, kto má najviac zásahov, ale naopak, ktorý nemá žiadne.
"Niektorí ľudia si možno myslia, že táto práca je ľahká, lebo len celý deň sedíme, opaľujeme sa a sem-tam na niekoho zapískame. Naša služba trvajúca deväť hodín je predovšetkým zodpovednosť. Skúste byť taký dlhý čas v strehu a dávať pozor, aby sa nič neudialo. A ešte mať trpezlivosť na niektorých návštevníkov, ktorí sa možno doma pohádali s partnerom a na Triton sa prišli všetkými spôsobmi odventilovať. Lenže, aj my sme ľudia..."
Podľa Rasťa na Tritone, aj keď to niekto vníma ako ´buzeráciu´, nikomu nedovolia robiť neporiadok, jesť pri bazénoch alebo skákať, keď sa to nesmie. Kto sa chce takýmto spôsobom realizovať, mal by ísť na niektoré prírodné kúpalisko, kde nie sú plavčíci požadujúci rešpektovanie istých zásad. Oni ak treba, tak na návštevníkov, čo sa nevedia vpratať do kože mysliac si, že keďže sú starší, môžu všetko, i poriadkovú službu zavolajú.
"Väčšia disciplína by naozaj niektorým nezaškodila. A tiež by si mali uvedomiť, že plavčíka, hoci je mladší ako návštevníci, treba počúvať. Vieme, prečo sme prísni. Chránime bezpečnosť a maximálne sa snažíme obmedziť možnosti úrazov," zhodol sa trojlístok plavčíkov z Tritonu, podľa ktorých, keby išli do dôsledkov, tak návštevníci by prakticky nič nemohli robiť. "Do vody by smeli skákať len z jednej, vyhradenej strany. Jeden kúpajúci by nesmel nosiť druhého na pleciach, kto má hoci len čosi vypité, nemal by do vody v bazéne ani len veľký palec namočiť, a tak podobne. Najprísnejšie by to asi bolo s malými deťmi, u ktorých je to nebezpečenstvo, že ak sa náhodou napijú vody alebo sa nešikovne prekoprcnú, nekričia o pomoc. Len zrazu idú ku dnu. No a objaviť medzi mraveniskom hláv práve hlavu topiaceho sa drobca, je náročné," zhodla sa trojica plavčíkov Tritonu.
Stúpila do prázdna
Letná sezóna sa zrejme už končí i pre Plážové kúpalisko Ryba Anička. Aká bola, a tiež, akí boli kúpajúci, o tom sme sa rozprávali s dvojicou plavčíkov. Ľubica a Rastislav Havírovci sú manželia a vo vodnej záchrane nie sú žiadne uchá.
"Za osem rokov plavčíkovania som prešiel všetky košické kúpaliská, vrátane Sídliska nad jazerom. Toto leto bolo z nášho pohľadu prijateľné, pretože bazény neboli natrieskané ľuďmi. No v predchádzajúcich rokoch, keď bolo na kúpalisku i 1200 ľudí a ustriehnuť každú hlavu, to som chodil večer domov unavený, ako by som celý deň ťažko fyzicky pracoval," rozhovoril sa R. Havír. Podľa neho byť 10 hodín na slnku, v stálom napätí a ešte aj vedieť rozlíšiť, kto sa vo vode len hrá, že sa topí a kto lapá dych naozaj, je veľmi náročné. Najhoršie je predovšetkým skákanie šarvancov do bazéna, ktorí absolútne nerešpektujú, že tí ostatní si chcú zaplávať.
Počas výkonu služby plavčíka mal už aj niekoľko zásahov. Našťastie, zatiaľ bolo všetko len aktívne topenie, to znamená, že nemusel podávať umelé dýchanie, lebo topiaci bol pri vedomí. Z úst do úst ale ovláda, bez toho by nemohol plavčíkovať. "K mojim tohtoročných zásahom patrilo napríklad ratovanie ženy v rokoch, ktorá išla do vody aj s dieťaťom, i keď nikto z nich nevedel dobre plávať. Keď postupovala po schodíkoch, žena si neuvedomila, že raz sa skončia a stúpila do prázdna. No a vtedy začala s vodou bojovať..."
Vo všeobecnosti sa topia približne rovnako deti i starší ľudia. Ani jedni, ani druhí nevedia dostatočne odhadnúť svoje sily a potom je zle. Stalo i to, že na Rybe museli z bazéna vykázať ženu, ktorá do vody vošla v šatách. Asi si myslela, že tak ako sa Indovia kúpu oblečení, môže si to aj ona dovoliť.
"Problémy máme aj s niektorými rodičmi, ktorí tvrdia, že plavčíka nie je nič do toho, čo ich dieťa robí. Nechcú si uvedomiť, že pri bazéne je práve plavčík tou podstatnou osobou, ktorá rozhoduje aj o ich potomkovi. V jednej chvíli sa hádajú, že za dieťa oni rozhodujú a zodpovedajú, a v druhej, keď sa ich ratolesť hoci len málinko poraní, vykričia sa na nás, že je to naša chyba, lebo sme na dieťa nedávali pozor...", poťažkal si i R. Havír na niektorých rodičov.
Stretol sa i s tým, že ľudia sa zaoberajú len sami sebou, prípadne len najbližšou rodinou, ak je na kúpalisku s nimi. "Párkrát som ťahal z vody topiaceho sa, ktorého som ja zaregistroval, no nikto okolo neho na nič neupozornil, ale pokojne, až ľahostajne, plával ďalej. Možno je to preto, že niektorí návštevníci nevedia posúdiť, či človek len ´fantuje´ alebo má naozaj problémy a bojuje o život. Ale možno ide skutočne o nezáujem o druhých."
Už aj R. Havíra niektorí plavci stihli vystrašiť, kedy nebolo jasné, čo sa deje. Hlavne deti majú radosť z kričania, že sa topia, čo pre plavčíka znamená doslova trhnutie celým telom. Potom sa ale ukázalo, že sa len hrajú. "Raz sa ale naozaj topil v bazéne človek. Zrejme bol cudzinec, lebo ani na slovenčinu, ani na angličtinu, ktorými som sa prihovoril, keď som ho dostal von, nereagoval. Doteraz teda neviem, kto to bol, odkiaľ a prečo skočil do neznámej vody, keď nebol najlepším plavcom."
Deti kópiami svojich rodičov
Rastislavova manželka Ľubica mala v čase našej návštevy službu pri najmenšom, detskom bazéne. I ona potvrdila, že túto sezónu nemali až toľko práce, lebo väčšinou boli dni bez slnka, a tie odrádzali ľudí od kúpania. Ale aj medzi tými, čo predsa len prišli, stretla i veľmi drzo sa správajúcich. Dospelých, aj deti.
"Niektorým rodičom je vážne jedno, ako ich deti vystrájajú. Asi sú potomkovia ich vernými kópiami...," s povzdychom sa rozhovorila Ľubica. "Bola tu napríklad žena, ktorá patrila k častejším návštevníkom. Bolo jej teda známe, čo sa tu smie a čo nie. Najprv som jej deti upozornila, aby nebehali okolo bazéna, a potom, nech neskáču do vody, pretože sa to nesmie. Tá dáma moje dobre mienené slová pochopila po svojom a začala na mňa kričať, že na Rybe sa už nič nesmie... Pritom deťom naozaj hrozilo, že keď spadnú, porania sa. Celkovo sú však malé deti zlaté a aj sa dosť snažia počúvať."
Byť plavčíkom ju baví, pretože miluje vodu. Už ako dieťa, keď do nej vošla, len ťažko ju z nej niekto dostal. Aj ona už mala niekoľko zásahov pri precenení vlastných schopností návštevníkov a podcenení vody a ´slúžila´ už na všetkých košických kúpaliskách, vrátane Sídliska nad jazerom, kde je situácia zvlášť nepríjemná, pretože tam človek nedovidí pod vodu a nevie, čo na neho číha. "Už tam zrejme ale nebudeme pôsobiť, lebo sa tam plavčícka služba zrušila. Takže o rok nás zrejme opäť nájdete tu," dodala na rozlúčku s nami a zrejme aj s letom.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Prognózy liečby nádorov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
