JAGELLONSKÁ DYNASTIA, časť šiesta
Kancelár Juraj Satmári sa zbavuje svojho majetku
Dnešné pokračovanie seriálu o jagellonských Košiciach je venované najmä jeho cirkevným záležitostiam. Z veľkorysej donácie uhorského kancelára v prospech košického dómu vonkoncom necítiť, že sa blíži moment, keď sa kresťanská cirkev v snahe o vnútornú obrodu osudovo rozdelí, a že táto reforma sa v Košiciach veľmi rýchlo ujme. Zatiaľ sa zdá byť všetko zdanlivo v poriadku, no je to ticho pred búrkou. Mnohí významní učenci, no i neznámi myslitelia majú práve v tomto čase pocit, že kresťanský svet takto nemôže ďalej napredovať, že sa dostal do morálnej slepej uličky. Snáď to cítil aj sám Satmári a pokúšal sa svojou štedrosťou obrniť Košičanov pred "bezbožnými" myšlienkami.
JÁN Z FRANKFURTU A JEHO VOĽBA
Na samom sklonku 15. storočia, v roku 1500, sa stal dómskym farárom v Košiciach magister Michal Thyr. Tento absolvent Krakovskej univerzity býval učiteľom v Košiciach, neskôr dómskym kňazom altaristom a potom až do získania postu dómskeho farára pôsobil ako farár v Gönczi, v dnešnom Maďarsku. Dómsky farár bývala najvyššia cirkevná hodnosť vo vtedajších Košiciach a na rozdiel od súčasnosti býval volený mešťanmi. Zdá sa, že jeho povahe exponovaný post nevyhovoval, pretože v roku 1504 sa ho vzdal a vstúpil do kartuziánskeho kláštora v Lechnici, známeho dnes skôr ako Červený kláštor. Funkciám sa ale tento muž nevyhol ani v kláštore, pretože sa tam v roku 1512 stal priorom.
Mešťania, magistrát i obecné zhromaždenie, si zvolili za jeho nástupcu ďalšieho v Krakove vyštudovaného magistra, Jána z Frankfurtu. Jeho voľbu bolo potrebné potvrdiť u jágerského biskupa. Ním bol už skôr spomínaný Hipolyt d´Este. V súvislosti s ním sa treba trochu zastaviť a povedať si čo to o vtedajšej jágerskej diecéze. Hipolytov otec bol Herkules I. d´Este, knieža Ferrary /v Itálii/. Jeho sesternicou bola bývalá manželka Mateja Korvína, Beatrica. Hipolyt sa ešte ako malý chlapec stal ostrihomským arcibiskupom a kardinálom. Úrad samozrejme nemohol vykonávať, iba mu z neho plynuli financie. To býval častý spôsob tej doby, ako sa "zazobať", a nečudo, že v Uhorsku sa na čosi také dívali neradi.
Neskôr v roku 1497, urobili z Hipolyta jágerského biskupa /kardinálom samozrejme ostal/, čo bolo vlastne preradenie do nižšej funkcie. V skutočnosti sa kardinál Hipolyt zdržiaval trvale v Itálii a diecézu za neho spravoval jágerský kanonik, mimochodom tiež Talian, Tadeáš Lardus z Ferrary. Bol to teda on, ktorý listom zo dňa 5. novembra 1504 vydanom v Budíne, schválil Košičanom voľbu ich nového farára Jána z Frankfurtu. Zároveň poveril iného jágerského kanonika, magistra Achácia, aby Jána z Frankfurtu inštaloval v úrade.
Keď Tadeáš Lardus v roku 1512 zomrel, pochovali ho tu v Košiciach, v krypte dómu svätej Alžbety. Jeho pekný renesančný náhrobný kameň, tiež jedna z prvých renesančných výtvarných pamiatok, nesie latinský text: D/iis/ M/anibus/ THADEVS LARDVS FERRARIEN/sis/ CVSTOS CANONICVS ET BIS GVBERNATOR AGRIEN/sis/ HAC CVSTODITUR VRNA. VALE LECTOR ET VT REQVIESCAT DICAS. A. D. MDXII. XVII. IVLII. V slovenčine to znamená: Tu spočívajú v Božích rukách ostatky Tadeáša Lardusa z Ferrary, arcikanonika a dvojnásobného správcu jágerského. Buď zdravý /ty, čo toto/ čítaš a praj mu, aby odpočíval /v pokoji/. Roku Pána 1512, 17. júla.
Tento kameň neskôr, v roku 1580 obrátili a na jeho chrbte vytesali nový náhrobok pre Helenu Rechenbergerovú, manželku Bartolomeja Koloniča. Keď sa začiatkom 20. storočia zamurovávali zachované náhrobné kamene pod arkádu Urbanovej veže, inštalovali Lardusov kameň vpravo od brány veže tak, aby sa dali vnímať obe jeho strany. Dnes je bohužiaľ založený improvizovaným skladom priľahlej kaviarne /a ja sa pýtam, ktorý pamiatkár to dovolil?/.
KANCELÁROVA NÁVŠTEVA
Košický rodák a kráľovský kancelár Juraj Satmári bol v roku 1506 vysvätený na kňaza a zároveň aj biskupa. Na Košice aj napriek strmej kariére nezabudol. Svoju prvú omšu po vysvätení odslúžil práve tu a vzhľadom na to, že vlastnil v meste majetky a nehnuteľnosti okrem iného aj rodičovský dom, ktorý stával na mieste takzvanej "starej radnice" na Hlavnej ulici číslo 59 a ďalší dom, nazývaný dnes Levočský udržiaval neustály písomný styk s košickým magistrátom, ba veľakrát ho radní priamo zastupovali v jeho súkromných záležitostiach.
Ako vysoký cirkevný hodnostár sa Satmári staral o pestovanie zbožnosti a tak venoval istý obnos ako základinu na vysluhovanie pravidelných "žalmových hodiniek". 4. augusta 1508 požiadal košický magistrát listom, aby ospravedlnil jeho neprítomnosť, pretože sa nemôže vzdialiť od panovníkovho boku, a aby: "sa ním založená odmena na slávu a chválu Všemohúceho Boha a na zvyšovanie horlivosti veriacich vyplácala štvrťročne, a k vysluhovaniu obradov aby sa dávali aj sviečky." Dlh, ktorý z toho mal vzniknúť, sa zaviazal neskôr uhradiť.
"Neskôr" sa konalo o dva roky. Onoho pamätného roku 1510 prišiel Juraj Satmári osobne do Košíc a založil tu bohatú základinu na udržiavanie dómu a kaplnky svätého Michala, odbavovanie omší, žalmov a iných bohoslužieb v nich. Vyzeralo to, akoby sa chcel zbaviť všetkého majetku. Spomenutej základine venoval svoje dva košické domy, záhrady, vinice a lúky, ktoré tu vlastnil, svoje domy a vinice v dedinách Szantó a Tállya /dnes v Maďarsku/ a celé svoje gazdovstvo v obci Forró /taktiež dnes v Maďarsku/. Okrem toho odovzdal základine aj finančnú hotovosť, plných 3333 zlatých. Košická mestská rada sa za to zaviazala plniť viaceré podmienky, ktoré jej Satmári uložil. O všetkom sa spísal siahodlhý latinský dokument, z ktorého poznáme detaily celej transakcie. Niečo z neho si teraz odcitujeme.
MY STAROSTA, PRÍSAŽNÍ...
...občania i celá obec mesta Košice dávame týmto listom na známosť každému, koho sa to týka a ktorí sa o tomto liste dozvedia, že v Kristu veľadôstojný otec pán Juraj, biskup pätikostolskej cirkvi, hlavný tajomník, kancelár atď. Jeho Kráľovského Veličenstva, náš dobroprajný pán, uvažujúc s vážnou mysľou, premýšľal o dosiahnutí odmeny večnej blaženosti, ku ktorej smeruje a čo sa snaží dosiahnúť celý ľudský život, keďže nie je nič osožnejšie a k zabráneniu nijakými pokladmi nenapraviteľných duševných škôd potrebnejšie a blahodarnejšie, ako pobožné, úprimné a horlivé premýšľanie o spáse duše a o tom, žo sa vzťahuje na službu Bohu. Najmä preto, že je každé živé stvorenie podrobené smrti v zmysle slov evanjelia: "Čo osoží človeku, keď získa celý svet, ale na svojej duši utrpí škodu".
Pre bezpríkladnú horlivosť a úctu Jeho vysokodôstojnosti k službám Božím a z láskavej a úprimnej dobroprajnosti, ktorú ako skutočný otec a ochranca vlasti prechováva k jej dobru a prospechu, ako i tohto celého mesta, jeho mešťanov a obyvateľov, no aj z iných rozumných pohnútok nám, starostovi a prísažným občanom uvedeného mesta Košice, i celej obci slobodne daroval, odovzdal a na nás previedol patronátne právo ku kaplnke, ktorú založili a vystavali jeho predkovia k pocte anjelského pozdravenia milostivej Matky Božej na južnej strane farského kostola blahoslavenej Alžbety v Košiciach. Na tomto mieste sme sa práve dozvedeli, že Satmáriho rodičia a strýko boli investormi výstavby rozšírenia kaplnky svätého Michala. Stalo sa tak niekedy okolo roku 1480.
SATMÁRIHO PODMIENKY
Čo okrem prenesenia patronátneho práva na kaplnku svätého Michala požadoval Juraj Satmári od Košičanov? Nuž, keďže bol sám bezdetný, tak celý rad vecí, ktoré by ináč za neho a jeho predkov vykonali jeho potomkovia. Takže v prvom rade pravidelné bohoslužby za pokoj jeho duše a duší jeho rodičov a príbuzných. Každú stredu sa mala v dóme odslúžiť omša k úcte nedeliteľnej najsvätejšej Trojice za spevu kapelníka, dómskych kaplánov a organového sprievodu. Tí istí mali každý piatok odslúžiť zádušnú omšu. Každú sobotu sa mala opäť tými istými odslúžiť omša k pocte anjelského zvestovania Panny Márie.
Každodenne sa tu mali odspievať kanonické žalmové hodinky. Zbormajster, kapláni a všetky školské dietky mali pred hlavnou omšou dňa spievať za sprievodu organu Te Deum laudamus Teba Bože Chválime. Pri pozdvihovaní Božieho tela počas omše mali potom spievať Gloria, Laus Sláva a chvála. Nakoniec malo desať vyberaných chlapcov spievať v kaplnke svätého Michala každodenne na omši pod dozorom správcu školy. K všetkým týmto činnostiam boli presne určené finančné odmeny, ktoré sa mali ich účastníkom vyplácať zo Satmáriho základiny. Sám rozsah bohoslužieb, ktoré na jeho prianie mesto na seba prevzalo, dáva tušiť, ako intenzívne vtedajší človek veril v Boha a potreboval každodenný kontak s Ním. Naviac je to zaujímavý doklad o intenzite hudobného života vtedajších Košíc.
Boli tam ešte aj ďalšia úloha pre Košičanov, postarať sa o hrob Satmáriho matky v meste Lyska a o zádušné omše v tamojšom kostole a potom nasledovala pasáž, čo za to: ...Aby sa tieto omše, kanonické žalmové hodinky a ostatné služby Božie mohli na večné časy vykonávať a uchovávať predpísaným spôsobom, neprerušene a bez zanedbávania, Jeho Vysokodôstojnosť, menovaný pán biskup daroval a na večné časy previedol nám, starostovi, prísažným a celej obci, i našim nástupcom, ako pravým a zákonitým patrónom, celé podľa práva mu prislúchajúce dedičstvo, menovite svoje košické domy, čiže dom, v ktorom teraz osobne býva so všetkým príslušenstvom a výnosmi, ako aj dom nebohých Tomáša a Jána Goeblovcov, ktorý pripadol najplnším právom menovanému pánu biskupovi, ako dedičovi spomenutých Tomáša a Jána Goebla, a ktorý pán biskup, ako je to jasne uvedené v mestskej knihe, vlastnými peniazmi vykúpil a získal späť z cudzích rúk.
Podobne aj v tomto meste /Košiciach/ a okolo mesta ležiace záhrady, vinice, role a lúky, okrem toho svoje domy v mestách Szántó a Tállya, i všetky vinohrady ako aj gazdovstvo v obci Forró v Abovskonovohradskej stolici so všetkými výnosmi a dôchodkami, ktoré dostal pán biskp od kráľovského Veličenstva a i vlastnými peniazmi vykúpil a oslobodil z cudzej držby. Nasleduje ešte zmienka o akomsi mlyne blízko Košíc:
Ohľadne mlyna tohto pána biskupa, ktorý pracuje v okolí mesta na rieke Hornád, urobila Jeho Vysokodôstojnosť také opatrenia, že ak by pán biskup umrel prv, ako jeho sestra, alebo sesternica Anna, manželka Alexeja Thurzu, nech mlyn patrí im. Ak by však umrela bez dedičov, nech po jej smrti pripadne tento mlyn nám a mestu. Dohoda medzi Košicami a Satmárim pokračuje ďalším dlhým a dôkladne formulovaným textom a my sa ňou budeme zaoberať aj v najbližšom pokračovaní seriálu o týždeň.
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň
Autor: Zázračné bylinky - valeriána
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
