Iskrí to vtedy, keď sa režisér pochytí s choreografom
Ruda Geriho, rodáka z Košíc, pozná takmer celá Európa. Jeho meno je spojené s najznámejšími muzikálmi aj na Slovensku a v Čechách, kde oddirigoval desiatky opier. Okrem toho zložil viac ako tisíc populárnych piesní. Nedávno sa vrátil z niekoľkomesačného turné po nemecky hovoriacich krajinách, kde hosťoval v predstavením My fair Lady. My sme sa s ním stretli, keď tu bol na návšteve u rodičov.
V tom, čo robíte, ste dosiahli neuveriteľne veľa. Vaše meno je pre mnohých zárukou kvality a profesionality. Po čom teda ešte túži Rudo Geri?
- Mám jednu túžbu. Aby muzika, ktorú píšem sa premiérovo uviedla v zahraničí. Na jednej takej už pracujem s nemeckým libretistom a nemeckým režisérom a chcem to uviesť nie preto, že je to finančne zaujímavejšie, ale chcem dokázať, že to ide. Lebo zatiaľ to ešte nikto z tohto regiónu a z tohto žánru nespravil. Je to výzva a neuspokojím sa, kým to nedocielim. A ešte si prajem, aby sa kultúra vrátila tam, kde bola kedysi. Aby sa verejnosť hrdila svojimi hercami, spevákmi, svojimi umelcami. Lebo bez ľudí a bez publika by to nemalo žiaden zmysel.
Práca dirigenta je samostatná a vyžaduje si určitú autoritu. Inými slovami sa zvykne hovoriť, že to, čo povie dirigent alebo režisér, je písmo sväté. Bazírujete aj vy vždy na svojej pravde?
- Ak niekto príde s lepším argumentom, tak nie. Béďo (Jozef Bednárik, pozn. red.) na to zaviedol jeden pekný terminus technicus - do najbližšej definitívy je to definitíva. Kým sa niečo lepšie nepreukáže, dovtedy platí môj názor. A s tým lepším názorom môže prísť ktokoľvek, aj ja. Iskrí to vlastne len vtedy, ak sa režisér pochytí s dirigentom alebo choreografom a každý sa snaží presadiť. To sú krásne hádky. A najlepšie je to vtedy, keď prejde zo všetkého po troške. Lebo predstavenie nemá zmysel, keď sa povie: "Bože, ten dirigent krásne dirigoval, ale hudba bola hrozná."
Okrem toho, že ste umelec však už niekoľko rokov podnikáte - máte firmu i divadlo. Nemrzí vás niekedy, keď organizačné veci idú na úkor umeleckých?
- Spočiatku to šlo na ich úkor, ale našťastie som sa obklopil umelcami vysokého kalibru - od Ľuba Feldeka, cez Karola Spišáka a po Bobu Brellu, takže keď som nemusel odskakovať k organizačným veciam. Mal som garanciu toho, že zvyšok tímu to ťahá bez problémov ďalej.
Ako ste trávili toto leto?
- Viacmenej pracovne. Ale stihol som ísť aj na ryby. Takže teraz mám doma päť kaprov, ktorí čakajú v mrazáku. Onedlho totiž príde ku mne do Bratislavy mamina, tak si urobíme hody. No a práve pred pár dňami som absolvoval s rodičmi aj takú cestu po Slovensku, pretože som ich viezol do Piešťan. Tak sme si urobili takú pokojnú jazdu, s ocinom sme si stihli vychutnať aj trošku dedinského futbalu a potom sme spolu strávili príjemný večer v Piešťanoch. Mamina z toho mala veľkú radosť, pretože skonštatovala, že si už ani nepamätá, kedy sme boli spolu celý deň.
ato
Autor: Paulina Rubio - Pau-latina
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
