najbližších týždňoch. Po debute Colors in my life je to Mishina druhá platňa. Skladby z nej si však Košičania mohli vychutnať už v uplynulých dňoch. V reštaurácii Kohút im sympatická východniarka pripravila viac ako hodinový koncertík. A po ňom sme si s Mishou, ktorá bola v kuse obklopená rodinou i fanúšikmi, sadli na kus reči.
Ako sa ti hrá na komornejších koncertoch a k tomu na východe Slovenska?
- Veľmi dobre. Lebo tým, že je to maličké, mám s ľuďmi priamy kontakt, vidím, ako na moju hudbu reagujú a ako ju vnímajú. Tým však nechcem povedať, že nemám rada veľké koncerty, teším sa aj z tých. A na východe sa mi hrá dobre, povedala by som vlastne, že lepšie ako inde, pretože ešte stále mám pocit, že sem patrím. Takže som spokojná.
Už onedlho potešíš svojich fanúšikov novým albumom.
- Je to dokonca dvojdisk, ktorý sa volá Misha. Je na ňom 13 nových skladieb a 11 bonusov - remixov, duetov a to všetko za cenu jedného cédečka. Takže verím, že si ľudia už album napaľovať nebudú, pretože 150 korún za jedno cédečko je naozaj veľmi dobrá cena. Ono to nie je o tom, že ja potrebujem zarábať, to naozaj nie. Ja mám na tom také malé peniažky, že za celý rok zarobím asi toľko ako na dvoch vystúpeniach. No chcem, aby sa to vrátilo firme, lebo chcem mať ďalší album.
Druhý album je od debutu zväčša značne posunutý.
- Ja verím, že som sa posunula. Je tam totiž veľa živých vecí, veľa muzikantov, rok a pol mám vlastnú kapelu, vyspievala som sa, nabrala som nové skúsenosti, spoluprodukovala som tri veci, nahrávala som si rôzne zvuky, zohnala som si rôzne zaujímavé nástroje, kadečo od Peru až po Brazíliu. Okrem toho som si vysamplovala od zvuku náramku mojich hodiniek až po knihu a to všetko sa v tom dá nájsť. Každá pesnička je naozaj úplne iná, hoci to ide stále v mojom štýle. No je to oveľa živšie, pretože som si zohnala od funky gitár až po huslistov, ktorých som dovliekla z filharmónie. Proste sme trošku experimentovali.
Nahrávať rôzne zvuky je tvojou špecialitou.
- Je to veľká sranda, keď počuješ ako to v štúdiu znie. Veľmi sa z toho teším, dáva mi to veľmi veľa energie a preto pri tom celom procese musím byť. Nedokážem zobrať hotovú pesničku, postaviť sa za mikrofón a odspievať ju. Potrebujem mať vlastnú výpoveď, spievať vlastné myšlienky, lebo potom na konceroch viem ako som to prežila, na akom kopci som vtedy, keď to vznikalo, sedela alebo v aute, keď som šla 40-kou a stresovala celú kolónu za sebou (smiech).
Popri práci na albume si precestovala aj najrôznejšie kúty Slovenska. Objavila si niečo nové zaujímavé?
- Na Donovaloch je fantastická lanovka, má 1400 metrov a bola som na nej sama, celú ju pustili iba kvôli mne. Mala som tam so sebou foťák, fotila som si hmyz a popritom som písala pesničku. Našla som, samozrejme, aj mnoho iných krásnych miest. A vôbec, hneď po tom, čo som po niekoľkých dňoch vyšla zo štúdia, som rovno nasadla do auta a jazdila po Slovensku. Behala som, navštívila svojich priateľov, kopu vecí som napísala pri bazéne u toho, či hentoho. Vyslovene som si do hlavy nainjektovala pohodu.
Čo ťa baví okrem fotenia chrobákov?
- Rada korčuľujem na hrádzi. No hlavná je hudba. V podstate je to práca, ale aj hobby a bola by som rada, keby to tak ostalo do konca života. Kedysi som vyrábala hocijaké darčeky pre priateľov, lepila som ručné rámiky. Ale teraz už nestíham. Jednak treba nakúpiť materiál a výroba je tiež veľmi namáhavá. A inak som veľmi nenáročná, stačí mi príjemne strávené leto, troška vegetu, vôbec mi nechýba luxusná dovolenka na Tahiti.
Zato si však bola v Singapure.
- To som dostala možnosť vycestovať za zaujímavú cenu. A chcela som trošku nabrať iné myšlienky, novú inšpiráciu. Na dovolenke som totiž nebola 6 rokov a za posledných rok a pol som nemala vôbec voľno. Ešte aj na Štedrý deň som spievala. Navyše sa nedá vypnúť, keď ideš do Grécka alebo Talianska, kde sú všade samí Slováci a ja naozaj netúžim byť cvaknutá na titulke bulváru v plavkách. To je môj život, moje súkromie. A to, že ma nikto nepozná, že môžem chodiť v tepláčkoch a bez make-upu, len tak sedieť v kaviarni a pozerať sa na more, to bolo fantastické. Okrem toho je to dosť lacné mesto a zistila som, že jedno cédečko tam stojí tristo korún (smiech). Tak som domov došla nabalená celou kopou albumov. Nekonalo sa žiadne nakupovanie oblečenia, iba cédečiek (smiech).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
