sme teda opustený ateliér majstra. "Bol neobyčajne plodný autor," pozvala nás pani Gizela Schiroká do izby - ateliéru.
Na stojane plátno, váza s gladiolami. "Štetec z ruky nikdy nepustil, tento obraz už, žiaľ, nestihol dokončiť," hovorí pani domu. Desiatky jeho diel visia na stenách a ďalšie sú opreté na zemi.
Prevládajú krajinky, ale nechýbajú ani portréty, manželky, syna a aj autoportrét maliara sediaceho v kresle. "Ďalší visí v Múzeu Vojtecha Löfflera. Zobral si ho do svojej zbierky. Boli veľkými priateľmi. Kamarátil sa aj s Júliusom Feldom. Chodili spolu maľovať aj do medzevských hámrov. Mnohých maliarov mladšej generácie učil kresliť práve môj muž. Nemal akademické vzdelanie, v tom čase ani nebola na Slovensku žiadna umelecká škola. Učil sa u maliara Zola Pallugyaia. Schirokého talent si všimol učiteľ na kreslení. Priniesol do triedy vypchatú divú kačku a kázal ju žiakom namaľovať. Keď videl jeho výkres, neveril, že to mohol urobiť sám. Musel nakresliť ešte jeden obrázok."
Zaujal nás pohľad na jasovské jazero, najmä to, ako zachytil vodnú hladinu, po ktorej sa preháňa vietor.
Medzi obrazmi z posledných rokov je viacero výjavov z Aničky a okolia Hornádu, Hradovej. Obľúbené miesto prechádzok. Zamiloval si aj rodisko svojej manželky Jasov, často brázdil okolie a hľadal nádherné zátišia. Ako vraví jeho pani, mal na ne oko. Dokázal nádherne, priam impresionisticky zachytiť svetelnú atmosféru miesta, až tak, že pozorný divák uhádne či ide o ráno, poludnie alebo večer. Niet sa čo čudovať, jeho najobľúbenejším maliarom bol francúzsky impresionista Monet. Zbieral knihy s jeho reprodukciami a pozorne ich študoval. Bol verný realistickej maľbe, no na sklonku svojej tvorby sa začínal trochu prikláňať k abstrakcii, ale len v náznakoch.
Alexander Schiroký sa narodil v maďarsjkej Tolne 3. júla 1916. Pracoval v košickej tlačiarni WICO ako litograf, návrhár a ilustrátor. Robil napríklad obálku pre román Hany Zelinovej. Tam si ho všimol maliar Július Nemčík a na jeho podnet ho prijali v roku 1950 do Zväzu výtvarných umelcov. Učil na základnej výtvarnej škole, aj na večerných výtvarných kurzoch. Vystavoval v Bratislave, Košiciach, Bardejove. Bol víťazom viacerých grafických cien. Vynikal aj v úžitkovej grafike. Podľa jeho návrhu realizovali viacero vigniet, napríklad na pivo značky Šariš. Vari najznámejšie je dievčatko v červenej šatke na obale čokolády Milka. Tento námet používajú výrobcovia dokonca dodnes. Od svojho odchodu do dôchodku v roku 1977 sa venoval výlučne kresleniu a maľovaniu. Poslednú samostatnú výstavu mal v Jasove v roku 1997. Zomrel 17. augusta 2004.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
