štyroch maloletých detí. Podľa obžaloby prokurátora sa ho dopúšťali na maloletých deťoch tak, že zanedbávali ich základnú výživu aj hygienu. Trom dcéram a synovi odopierali stravu a zdravotnú starostlivosť aj napriek tomu, že dve z detí boli ťažko zdravotne postihnuté a potrebovali zvýšenú pozornosť a lekársky dohľad. Kruté zaobchádzanie krkavčích rodičov s bezbrannými deťmi vyústilo do smrti ani nie štvorročného Leona. Chlapčeka postihnutého detskou mozgovou obrnou doslova vyhladovali…
Ide o 34-ročného Tibora a o rok mladšiu Moniku T., ktorá priniesla do manželstva svoje dve deti z predchádzajúcich vzťahov. Postupne k nim pribudlo deväť súrodencov. Starať sa o toľko hladných krkov nebolo jednoduché, najmä keď rodičia nepracovali a žili len zo "sociálky". Rodina bola evidovaná na úrade sociálnych vecí a rodiny od roku 1999 a kvôli nezlepšujúcej sa starostlivosti o deti boli maloletí Tibor, Roland aj Matilda, po pôrode ktorej jej mama ušla z nemocnice, umiestnení do ústavnej starostlivosti. Ten istý osud neskôr postihol Elizabetu a Lilianu. V máji 2002 mal ísť do detského domova sociálnych služieb aj vtedy dvojročný Leon. Jeho otec si zrejme uvedomoval, že vzhľadom na jeho fyzické a mentálne postihnutie mu tam bude lepšie. S návrhom sociálnych pracovníčok najprv súhlasil, ale neskôr pod vplyvom manželky, ktorá s tým nesúhlasila, to odmietol…
Rodičia s z roka na rok sa rozrastajúcou rodinou nejaký čas žili na Hrebendovej ulici v Košiciach, odkiaľ sa údajne kvôli nezhodám s úžerníkmi odsťahovali na Vodárenskú ulicu. V roku 2002 sa širokorozvetvená rodina presťahovala do Moldavy nad Bodvou. Tam krátky čas žili u Tiborovej mamy, ale aj odtiaľ sa po čase museli vysťahovať, a tak odišli bývať k jeho bratovi. Tak sa stalo, že v 2,5-izbovom byte žili spolu osemnásti!!! Varili na dvojplatničke a ich hygiena bola na veľmi nízkej úrovni. Navyše zmenu pobytu rodina T. okresnému úradu neohlásila.
Z vyšetrovania uvedeného prípadu vyplynulo, že rodičia nechodili s deťmi na základné vyšetrenia ani očkovanie. Lekára vyhľadali až vtedy, keď bolo niektoré z detí vo vážnom stave, alebo ak potrebovali potvrdenie na rodinné prídavky. Deti boli podvyživené, špinavé, mali mokvajúce chrasty…
Leon, ktorý sa narodil v auguste 1999, bol v priebehu prvého roku svojho života hospitalizovaný päťkrát, vždy kvôli zápalu priedušiek a pľúc. Neskôr napriek
opakovaným predvolaniam na očkavanie sa s ním rodičia do ambulancie lekárky nedostavili. Matka s ním prišla na ošetrenie v marci 2002, Leon trpel dýchacími ťažkosťami a podvýživou, o čom svedčí, že vo veku 2 a pol roka vážil len 7 kilogramov. Okamžite ho hospitalizovali a po dvojtýždňovom preliečení, v rámci ktorého pribral 200 gramov, bol z nemocnice prepustený. Matka ho priniesla o mesiac neskôr na očkovanie, pričom lekárka zistila, že opäť schudol na pôvodnú váhu. Naposledy videla chlapca ako trojročného, vtedy vážil 7,45 kg a trpel psychomotorickou retardáciou.
Posledný rok Leonovho života už jeho rodičia na predvolania detskej lekárky nereagovali, nedostavili sa s ním ani na žiadne vyšetrenie. Necelé dva mesiace pred dovŕšením štyroch rokov chlapček v dôsledku celkového vyhladovania organizmu a následného zlyhania srdcovocievnej činnosti 1. júla lanského roka zomrel.
"Našiel som ho ráno mŕtveho, ihneď som zavolal záchranku aj políciu. Pred smrťou riadne jedol, a to niekoľkokrát denne. Leon nebol zdravý, mal postihnutý mozog a nevedel sa sám najesť, preto sme ho kŕmili pravidelne asi každú hodinu. Deň predtým, ako zomrel, jedol kuraciu polievku, mäso, zemiaky, piškóty a pil čaj. Nemohol mať prázdny žalúdok," tvrdil pred vyšetrovateľom obvinený Tibor T.
Poprel, že on a manželka deti týrali a nedávali im jesť. To, že s Leonom napriek jeho zdravotnému stavu nechodili k lekárovi na očkovanie, resp. vyšetrenie, odôvodnil tým, že sa často sťahovali a preto predvolania nedostali. Tibor T. sa bránil aj tým, že po presťahovaní do Moldavy nad Bodvou nechceli tamojšie detské lekárky prijať jeho deti do evidencie na ošetrenie. Okrem iného uviedol, že v tom čase jeho manželka často odchádzala z domu i na 5 6 dní, pričom si so sebou odniesla aj 4 až 5000 korún z pätnásťtisícových sociálnych dávok. Nebola doma už niekoľko dní, ani keď ich syn Leon zomrel... Obvinený priznal, že časť peňazí, ktoré mali použiť na zabezpečenie výživy a ošatenia detí, utratil na automatoch údajne spolu s manželkou.
"Ja i manžel sme sa o všetky deti starali. S Leonom som chodila k detskej lekárke vždy, keď bol chorý, lebo som vedela, že má poškodený mozog. Mala som ho rada, preto som nesúhlasila, aby ho dali do ústavu. Kŕmili sme ho rovnako ako ostatné deti asi päťkrát denne. Bol chudý len preto, že po jedle často zvracal a celý týždeň pred smrťou mal hnačku," uviedla obžalovaná Monika T. K tomu, že v čase smrti syna nebola doma, uviedla, že deň predtým odišla k svojmu otcovi do Košíc, pretože ho chcela požiadať o požičanie peňazí na vyšetrenie Leona. Tvrdila, že predtým dala manželovi inštrukcie, ako sa má o syna starať. Poprela, že z domu odchádzala na niekoľko dní, resp. že si so sebou odnášala časť sociálnych dávok. Zdôraznila, že s Tiborom mala ťažký život, ale nemohla od neho odísť, lebo nemala kam.
Kauzu týrania maloletých detí bude súd pojednávať koncom septembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
