činu podvodu. Tomuto uzneseniu predchádzalo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý už rozpojednávanú vec vrátil na došetrenie prokurátorovi. Dôvodom bola skutočnosť, že po rozsiahlom dokazovaní došlo na pojednávaní k podstatnému zvratu v dôkaznej situácii, resp. k zmene okolností prípadu.
To je stručná odpoveď na otázky našich čitateľov, ktorých zaujíma, čo je s kauzou Bono, s. r. o. Košice. Pre pripomenutie uvedieme, že Ing. Stanislav N. bol jej konateľom. Vlani stál pred senátom Krajského súdu v Košiciach a čelil obžalobe, podľa ktorej od novembra 1997 do marca 1999 formou uzavretia zmlúv o tichom spoločenstve, mal od 24 fyzických osôb vylákať spolu 4 260 357 korún. Údajne pod zámienkou, že peniaze tichých spoločníkov použije na podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej ich zhodnotí od 25,5 - 50 percent.
Podľa obžaloby prokurátora poškodeným sľúbený "úrok" nevyplatil, resp. vyplatil len jeho časť. Peniaze, ktoré získal od tichých spoločníkov mal použiť na splácanie svojich záväzkov, ktoré nesúviseli s jeho podnikateľskou činnosťou, a na uspokojenie osobných potrieb.
"Ja tvrdím, že som sa nedopustil žiadneho podvodu. Spoločnosť Bono, s. r. o. sme založili spolu s Ing. Albínom S. v roku 1991. Tá sa najskôr zaoberala veľkoobchodnou a maloobchodnou činnosťou v oblasti výpočtovej techniky. Od roku 1995 len činnosť v oblasti odbornej literatúry a časopisov... Naša spoločnosť potrebovala zvýšiť finančné zdroje na nákup tovaru, aj na prevádzkové účely. Úver z banky sa nám získať nepodarilo, a tak sme začali uzatvárať úverové zmluvy s fyzickými osobami," bránil sa obžalovaný.
Ako ďalej uviedol, neskôr sa spolu s Ing. Albínom S. rozhodli uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. Bolo to v čase, keď už v Košiciach pôsobilo viacero spoločností, ktoré prijímali finančné prostriedky od fyzických osôb. Obžalovaný uviedol, že ak nechceli stratiť finančné zdroje, museli zvýšiť ročné úroky z vkladov na 25 až 50 percent! V júni 1997 odišiel z firmy Bono jeho spoločník Ing. Albín S. Na základe vzájomnej dohody mala časť aktív a pasív spoločnosti Bono prejsť na firmu Alsaco, ktorú si založil. O rok neskôr musel obžalovaný kvôli nesolventnosti znížiť prevádzkové náklady spoločnosti. Zameral sa na zásielkový predaj tovaru, ktorý spolu s prevádzkou spoločnosti, pohltil všetky financie.
"Po odchode spoločníka som pokračoval v uzatváraní zmlúv o tichom spoločenstve a finančné prostriedky, ktoré som získal od fyzických osôb, som použil na vyplatenie niektorých vkladov a výnosov, ale aj na úhradu prevádzkových nákladov spoločnosti. Bol som si vedomý toho, že dohodnutý výnos je nereálny. Predpokladal som však, že zo zásielkového predaja tovaru by mohli plynúť také zisky, že niekedy v roku 1999, by som bol schopný vyplácať výnosy z vkladov v dohodnutej výške. K tomu som sa však nedostal, pretože som musel uspokojovať tichých spoločníkov. Vyplácal som im nielen výnosy, ale aj ich vklady...," argumentoval obžalovaný. Dodal, že v máji 1999 dospela spoločnosť, ktorú viedol do štádia, keď už nemalo význam prijímať ďalšie vklady. Viacero tichých spoločníkov žiadalo o predčasné vyplatenie vložených peňazí, čo spôsobilo spoločnosti nemalé problémy. Obžalovaný zdôraznil, že napriek uvedenému veril, že nájde východisko a všetky záväzky uhradí.
Okrem uvedeného, Ing. Stanislav N. v priebehu pojednávaní predložil senátu listinné dôkazy, ktoré nemali k dispozícii orgány činné v prípravnom konaní.
Vyplynulo z nich, že okrem 24 už známych tichých spoločníkov, mal uzavreté rovnaké zmluvy s ďalšími 91 osobami. Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že v inkriminovanom čase vyplatil 115 tichým spoločníkom finančné výnosy vo výške 4 040 177 korún. V súvislosti s týmto novým obhajobným tvrdením predložil krajskému súdu kópie výdavkových pokladničných dokladov a ozrejmil totožnosť osôb i konkrétnych finančných čiastok, ktoré vyplatil. Ďalšími dokladmi dokumentoval svoju solventnosť.
Senát Krajského súdu v Košiciach dospel k zisteniu, že ide o úplne nové skutočnosti, navyše také závažné, že by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam a odlišným právnym záverom, ako tým, čo prezentuovala podaná obžaloba. Summa-summarum, na zákonné objasnenie veci je potrebné vykonať ďalšie vyšetrovanie, ktoré však presahuje primerané možnosti súdu.
V súvislosti s ním je potrebné zabezpečiť originály všetkých výdavkových a príjmových pokladničných dokladov a po ich kompletizácii pribrať do konania znalca z odboru ekonomiky. Jeho úlohou bude ozrejmiť celkový chod spoločnosti Bono, s. r. o. Košice, vykonať analýzu podnikania v podobe auditu. Len na základe zistených ekonomických ukazovateľov bude možné zistiť, či obžalovaný vykonával podnikateľské aktivity umožňujúce splnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv.
S týmto záverom nesúhlasil prokurátor, ktorý zastával názor, že nebol dôvod detailnejšie sa zaoberať úverovými zmluvami uzavretými pred 1. novembrom 1997, pretože to bolo z trestnoprávneho hľadiska bezpredmetné. Z tohto, aj iných dôvodov podal proti uzneseniu krajského súdu o vrátení veci do prípravného konania na došetrenie, sťažnosť. Najvyšší súd ju však po preskúmaní napadnutého uznesenia zamietol ako neodôvodnenú. To znamená, že prokurátor vec došetrí v naznačených smeroch a potom rozhodne o opodstatnenosti postavenia obžalovaného pred súd.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
