tria Nothing but Swing.
Zaplnená sála dala už na začiatku spontánnym potleskom najavo, že jej očakávania sú naplnené. Okrem troch vynikajúcich muzikantov, tvoriacich toto trio už od roku 1998, sa k nim tentoraz pridal aj Stano Palúch (na snímke v popredí), ktorý je na Slovensku považovaný za jedného z najlepších huslitov. Ten s kapelou nedávno nahral nový album, skladby z ktorého zneli včera v útrobách katakomb. V repertoári má Nothing but Swing vlastné kompozície, bebopové témy a úpravy džezových štandardov. Navyše, husle S. Palúcha tomu dodávajú zaujímavú farbu.
Ešte pred koncertom sme sa stihli so Stanom, ktorý sa popri hre na husle venuje aj kompozícii, produkcii, aranžovaniu, hre na mandolínu, klavír a iné hudobné nástroje, krátko porozprávať.
Účinkovali ste v rôznych zoskupeniach - Bass Friends Juraja Grigláka, Trio Pacora, či v orchestri Solamente Naturali. Ako vznikla spolupráca práve s týmito muzikantmi?
- My sa poznáme už od konzervatória, sme spolužiaci, takže naše kontakty sú už dlhoročné. Po konzervatóriu sme sa však všetci rozliezli, oni začali spolu hrávať v džezovom triu a ja som na vysokej škole začal robiť celkom iné veci. No asi po piatich rokoch sme sa náhodne stretli pri jednom hraní a vrátilo sa to čaro minulosti, ale i prítomnosti. To urobilo svoje a rozhodli sme sa, že spoluprácu opäť obnovíme. A potom prišiel kontrabasista s nápadom natočiť tento album.
Bola pre vás táto spolupráca inšpiratívna a prínosná?
- Stopercentne. Sú to totiž vynikajúci muzikanti i ľudia, s ktorými som mal a mám tú možnosť robiť. Prínosné pre mňa je to, že sa od nich mám naozaj čo učiť a čerpám mnohé inšpirácie.
Rozídu sa teraz vaše cesty alebo budú pokračovať?
- Myslím, že to bude tak ako predtým. Že to občas bude pokračovať a občas sa odmlčíme. Tak to fungovalo vlastne vždy. Najmä preto, že možností hrávania, hlavne potom, čo množstvo klubov sa tu rapídne znižuje, je naozaj málo. Nevyzerá to veľmi optimisticky. Ale dúfame, že budeme spolu.
A vaše vlastné profesionálne plány?
- Chcel by som čo najviac hrať, lebo muziku mám veľmi rád.
Črtá sa aj niečo konkrétne?
- Črtá. S týmto kontrabasistom a jedným moldavským cimbalistom robíme taký etnojazzový projekt, kde hrávame vlastné veci, ktoré sú inšpirované slovenským alebo moldavským folkórom, džezom a improvizovanou hudbou. Na tomto teraz tiež pracujem. Samozrejme, okrem toho aj mnoho iných vecí, ktoré robím pre potešenie, ale aj na uživenie.
Dostane sa spomínaný projekt s moldavským muzikantom sa prostredníctvom albumu aj k verejnosti? Uvažujete o tom?
- Nahrať to budeme musieť už len z dôvodu, aby sme mali možnosť hrať na festivaloch a akciách, kde od nás všetci chcú najprv nejaké nahrávky, aby to počuli. Takže sa to plánuje. A plánujeme s týmto projektom prísť aj sem, do týchto priestorov. Už sa to vybavuje.
Mnohí muzikanti majú ťažké srdce na komerciu a na tlaky, ktoré vyvíja. Aký vzťah k nej máte vy?
- Myslím, že aj komercia, keď sa robí na úrovni, s kvalitnými muzikantmi, hoci toto slovo je diskutabilné, môže stáť za to.
Aké plány máte na zvyšok leto?
- Asi ho strávim na Kysuciach odkiaľ pochádzam. A keďže teraz cez júl, august je dosť málo hraní, tak budem doma, budem niečo cvičiť, robiť a trošku sa flákať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
