Pred spaním radšej všetky komáre vychytá
Nie každý sa dostane toho roku na dovolenku v zahraničí, a tak mu ostane slovenská príroda. Je krásna, ale aj v nej číha viacero nebezpečenstiev. O niektorých z nich sme sa porozprávali s prednostom Kliniky infekčných chorôb Fakultnej nemocnice s poliklinikou L. Pasteura prof. MUDr. Ivanom Schréterom, CSc.
Začali sme naším asi najnebezpečnejším tvorom - kliešťom, ktorého určite nikomu netreba zvlášť predstavovať ani zdôrazniť, že spôsobiť môže zápal mozgových blán až s následkom smrti.
"Proti kliešťovej meningoencefalitíde sa dá chrániť očkovaním. Má tri etapy a prvú treba absolvovať pol roka pred obdobím výskytu kliešťov. Kto nie je zaočkovaný a kliešťa ´chytí´, v jeho prípade nemá zmysel strácať čas hľadaním lekára, ale hneď kliešťa vybrať a miesto dezinfikovať. Čím dlhšie je totiž na tele prichytený, a nacucá sa krvi, tým je väčšia možnosť nákazy," zdôraznil I. Schréter.
Použiť sa dá akákoľvek technika a platí snáď len to, že ak je kliešť ešte malý, postačí vatička a olej, pri väčšom, nasatom, pinzeta. Pokiaľ by po vybratí kliešťa niečo z neho v tele ostalo, určite to treba vyškrabať. Ak by sa aj potom nejaké komplikácie objavili, vtedy je potrebná návšteva lekára. Prevenciou proti kliešťom je v prírode sa pohybovať oblečený a po návrate domov si prezrieť celé telo. Na dezinfekciu je dobré mať v zásobe jód alebo RSB alkohol, ktorý sa dá bežne kúpiť v lekárni.
Šťastie máme podľa I. Schrétera, na rozdiel od cudzích krajín, v komároch. Tie naše neprenášajú žiadne choroby, aj keď je pravda, že môžu spôsobiť alergiu na mieste vpichnutia. Proti komárom sú účinnými repelenty alebo zápach či zvuk vydávajúce zariadenia. "Ja sám, keď na chate kosím, nanesiem si hlavne na krk a hlavu repelent. Keď zase idem spať, radšej všetky komáre vychytám."
Pozor si treba podľa I. Schrétera dávať tiež na uštipnutie včelou, sršňom alebo osou, lebo niekomu ich žihadlo nič neurobí, ale inému môže spôsobiť až smrť. Najmä, ak sa vytvorí opuch okolo krku a ťažko sa dýcha. Vtedy je pomoc lekára nevyhnutná. "Osobne by som napríklad v prírode, bez umytia, neodporúčal jesť lesné plody. Najmä nie tie, ktoré sú blízko k zemi. Nejedno zviera ich predsa mohlo pokropiť močom, z čoho hrozí človeku leptospiróza - postihnutie pečene, nervového systému, obličiek a takáto ochutnávka sa môže skončiť i smrťou."
Prof. I. Schréter doporučuje dávať si pozor i na strniská, aby sme sa nepichli steblom. Pri takejto napohľad banálnosti hrozí tiež riziko leptospirózy. Inou nástrahou je tularémie. Tú ale môžeme dostať napríklad pri pití vody z potôčkov. Priebehom pripomína ťažkú angínu, prípadne ak sa zanesie do oka, tak silný zápal očných spojiviek. Hovorí sa jej tiež zajačia choroba najmä u poľovníkov, lebo pri sťahovaní zajaca z kože sa zvyknú dosť často porezať a z toho potom ochorieť.
Autor: ZUCCHERO - & CO.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
