Ozvučiť koncert v Dolnej bráne nie je žiadna sranda
Archeologické priestory pod Dolnou bránou sa minulý týždeň zaplnili na prasknutie počas koncertu zaujímavého tria. Hrou na base sa predstavil Juraj Griglák, na gitare hral Američan Ron Attif a za bubny si sadol Martin Valihora. Táto trojica ponúkla muzikychtivým Košičanom koncert plný improvizovanej hudby, ktorú je ťažko zaškatuľkovať. Všetci traja muzikanti si po zvukovej skúške našli čas na kratučký rozhovor.
Počas skúšky bolo jasné, že nie ste spokojní s ozvučením...
- R. Atiff: Je tu dosť veľký problém dobre ovzučiť priestor, lebo všetok zvuk sa vracia k nám dozadu.
- M. Valihora: Dá sa hrať aj takomto priestore, no treba hľadať cestu, ako to zahrať čo najlepšie. Aby sme so zvukom boli spokojní my a hlavne diváci. Hral som tu pred rokom a mali sme - vtedy s inými kolegami inštrumentalistami - rovnaký problém. Snažili sme sa však zahrať to tak, aby to fungovalo a zvuk bol čo najlepší...
Na Košice ste sa však tešili?
- J. Griglák: Samozrejme, pretože tu je svetové publikum. Hovorí sa často o tom, že východniari sú iní diváci ako Bratislavčania. Čosi pravdy na tom je. Tam, kde sa nehrá veľa muziky, tam si ju vážia. Bratislavčania sú ´premlsaní´.
Mnohí takú hudbu, ako produkujete vy, považujú za muziku pre fajnšmekrov. Vnímate to tiež tak?
- M. Valihora: Ja si myslím, že si nás dokáže každý užiť i keď v istom zmysle je to ´cool´ ak si ľudia myslia, že robíme hudbu, ktorá sa páči práve fajnšmkrom. Myslím si však, že nás môže počúvať každý, kto dokáže zachytiť našu energiu. Závisí od nás, ako hudbu podáme, no snažíme sa hrať zrozumiteľnú, melodickú, pesničkovú muziku. A to i napriek tomu, že je to jazz vo veľkej miere položený na improvizácii...
Nestáva sa vám, že zabudnete, kde sú mantinely v improvizácii a muzika sa vám doslova vymkne z rúk a ide vlastnou cestou?
- R. Attif: Samozrejme, že áno. Pretože práve o tom celá naša muzika je a o to nám ide...
Inštrumentalisti často menia svojich partnerov na javisku...
- M. Valihora: Ja hrávam v rôznych zoskupeniach, s R. Attifom sme spolu po druhýkrát na Slovensku. Nie je to o tom, že by som vyhľadával zmenu, lebo sa v nejakom triu či kvartete nudím. Ak by to tak bolo, tak by to bola len a len moja chyba.
Necítiš teda potrebu byť stabilným členom jedného zoskupenia?
-M. Valihora: Nedá sa povedať, že som ustálený v tom, či onom zoskupení. Ani v tej či takej muzike. Stále sa hľadám. Do konca života sa budem snažiť zlepšiť svoj výraz v muzike, budem hľadať lepšie cesty. Snažím sa muziku pozdvihnúť do takej podoby, ktorá strhne mňa, kolegov na javisku a samozrejme aj divákov.
kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
