časti pohybovali. Zložené boli z členov komisie verejného poriadku miestneho zastupiteľstva, pracovníkov miestneho úradu a príslušníkov štátnej i mestskej polície. Sledovalo sa predovšetkým, či má pes evidenčnú známku svedčiacu o jeho prihlásení do evidencie miestneho úradu a či bol venčený na vodítku alebo pobehoval, kde sám chcel.
Pes je síce kamarát, v niektorých prípadoch jediný spoločník osamelého človeka, ale pre okolie môže znamenať aj nebezpečenstvo ako zdroj nákazy či útočiaca zbraň. I ten najpokojnejší pes sa predsa dokáže z nepochopiteľného dôvodu rozhnevať a vtedy je schopný ublížiť. Mestské časti, aby nedali úplne stop chovu psov, ale pritom boli upravené podmienky ich držania, majú vypracované všeobecne záväzné nariadenie (VZN).
No a jeho dodržiavanie, keďže situácia so psami je už neúnosná, sledovali aj spomínané hliadky, ktoré v rovnakom čase preverovali psíčkárov od jedného konca sídliska na druhý.
Počas kontroly sa žiaden incident, teda útok na nič netušiaceho okoloidúceho neodohral, ale medzi policajtmi a psíčkármi sa občas dosť zaiskrilo. Majiteľov psov zlostilo a aj to nahlas povedali, že teraz sú sekírovaní kvôli psovi, ale keď im ktosi kradne auto alebo vykráda chatku, po mužoch v uniforme niet ani stopy.
Roland P. je už síce pán na zaslúženom dôchodku, ale jeho šediny vonkoncom nepristali k tomu, ako voči hliadke vystupoval. Pritom jeho hnedý kokršpaniel nemal evidenčnú známku a naviac práve si robil na chodníku svoju potrebu. To dôchodcovi ale neprekážalo. Hovienka po miláčikovi nepozbieral, ale na hliadku sa tak rozhneval, až mu prišlo zle.
Väčšina psíčkárov sa ale snažila hľadať zmierlivejší tón vystupovania a siahať k výhovorkám. Napríklad, že sú u tej a tej rodiny len na návšteve a preto pes nemá známku. Zabudli, že nemusí mať modrú, ktorá predstavuje príslušnosť k MČ Nad jazerom, ale niekde by psa mali mať prihláseného, a teda aj nejakú známku na obojku. Ďalší zase tvrdili, že pes známku stratil a novú nemali čas vybaviť. Členovia istej rodiny sa zase vyhovárali, že boxer, s ktorým boli vonku, nie je ich a oni ho vraj už šesťkrát kdesi odniesli, no stále sa k nim vrátil.
Snáď sa po včerajšku poučí i pani Mária, psíčkárka z Levočskej ulice, a keď pôjde so svojím psom najbližšie von, zoberie si čosi na pitie so sebou. Nech sa nestane to, čo pri tejto kontrole, že psa nechala pobehovať pred blokom a ona si "odskočila" domov uhasiť smäd.
Za porušenia síce dostali psíčkári aj pokuty, predovšetkým to bola ale kontrola preventívna. Väčšina "prichytených" sľúbila, že si všetky náležitosti súvisiace s chovom psa prídu na miestny úrad vybaviť. Mali by, pretože včerajšia kontrola nebola poslednou. Mestská časť v nich mieni pokračovať. Pes je totiž kamarát, priateľ, ale pri jeho chove platia isté pravidlá, a kto ich nemieni rešpektovať, ten musí, i keď sa mu to možno nepáči, v záujme ochrany väčšiny, rátať aj s nepríjemnejšou stránkou spolužitia, vrátane postihov.
Autor: Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
