rozložených v nesúladnom parku načúvalo monotónnemu šumeniu dravých vôd Hornádu, hudúceho už pohrebnú pieseň tejto končine." Takto začína v Jubilejnej knihe mesta Košice, vydanej pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky opis výstavby kedysi vychýrených a dnes už nejestvujúcich Gajdových kúpeľov, situovaných v rekreačnom areáli Anička a pomenovaných po generálovi Radolovi Gajdovi (prezývaného Sibírsky lev), ktorý pôsobil v Košiciach ako veliteľ divízie.
V knihe sa ďalej píše: "Okrem zopár žien prechádzajúcich denne ráno z Ťahanoviec do Košíc a večer späť, vládlo na tomto mieste mŕtve ticho. Zub času hlodal na budovách, vietor odtŕhal kusy strechy a dážď sa pokúšal vniknúť tam, kam ani vietor nemohol - do muriva - aby rozobral to, čo postavila ľudská ruka."
Aj keď tieto slová opisovali stav areálu na jeseň roku 1922, takmer presne vystihujú i súčasnosť. Obľúbené miesto, kam na výlety jazdili električkou celé rodiny Košičanov, sa postupne zmenilo na obrovské venčovisko psov, pobehujúcich bez náhubkov a zanechávajúcich za sebou kôpky exkrementov. Ešte horšie to vyzerá so spomínanými Gajdovými kúpeľmi. Krátko po "nežnej" ich získala v rámci reštitúcií rodina federálneho exministra zahraničného obchodu Jozefa Baksayho. Noví majitelia nechali zbúrať posledné zvyšky kúpeľov, miesto ohradili kovovým plotom. Jeho časti postupne rozkrádajú zlodeji, plocha vo vnútri zarástla dvojmetrovou burinou. Predajný stánok, kde si Košičania ešte pred pár rokmi kupovali v sparných dňoch zmrzlinu či nápoje, sa stal útočiskom bezdomovcov a rôznych asociálov. Asi pred dvoma rokmi Správa mestskej zelene nechala zrekonštruovať drevený pavilón s tanečným parketom. Dnes po ňom niet ani stopy.
Pretože Anička patrí do katastra mestskej časti Košice - Sever, opýtali sme sa prednostu miestneho úradu Petra Bajusa, dokedy takýto stav bude trvať.
"My s tým nič nemôžeme robiť," odpovedal prednosta. "Viem, že pozemok získali v rámci reštitúcií Baksayovci, ale neskôr, po zbúraní zvyšku kúpeľov sa vraj akosi nepohodli a nechali to celé tak. Momentálne nepoznáme majiteľa, takže ho ani nemôžeme vyzvať, aby urobil s terajším stavom nápravu. Pani starostka však nedávno na rokovaní mestského zastupiteľstva dala návrh, aby mestskí policajti zmapovali všetky nedostatky na Aničke, ako aj v celej mestskej časti a budeme hľadať spôsob ako problémy vyriešiť."
Chátrajúca Anička a zdevastovaný priestor kúpeľov, nie sú zrovna peknou vizitkou mestskej časti, ale i celého mesta. Nápravu by bolo treba urobiť čo najskôr. A to nielen kvôli obyvateľom mesta, ale aj z úcty k staviteľom kúpeľov. Málokto si totiž uvedomuje, čo všetko dokázali. V neuveriteľne krátkom čase (apríl až júl 1923), pod hlavičkou špeciálneho cvičenia, vojaci technických rôt košických plukov 14, 16, 32 a 37 opravili staré budovy, zriadili reštauráciu a tanečnú plochu. Vybudovali menší štadión, cestnú odbočku, bazén dlhý 110 a široký 20 metrov s vodou plynule sa zvažujúcou do hĺbky od 60 do 350 centimetrov. Postavili šatne, sprchy, skokanské mostíky a osobitný bazén pre najmenšie deti. Areál otvorili pre verejnosť v júli 1923 a do roka priviedli k nemu ešte osobitnú odbočku mestskej električky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
