riaditeľka Odboru komunikácie a medzinárodných vzťahov Železníc SR Mgr. Kornélia Blašková. Redaktori aj verejnosť ju nazývajú jednoduchšie hovorkyňa. Odpovedá plynulo a na profesionálnej úrovni, hoci nemá ešte ani tridsať a vysokoškolský diplom jej vystavila Prešovská univerzita, nie dopravná v Žiline.
Aj v druhej časti svojho pracovného zaradenia medzinárodných vzťahoch má patričné skúsenosti. Plynulo hovorí anglicky, čo zvládla aj vďaka dvojročnému pobytu v USA.
"Bola som v prvej várke stredoškolákov, ktorí tam absolvovali celý školský rok. Ja som pridala ešte štúdium o tzv. chemických závislostiach, teda o drogách, alkohole, liekoch, a podobne a ich vplyve na ľudí. Mala som 18 rokov a bolo to pre mňa depresívne, tak som zdupkala domov," prezrádza na seba.
Prišla však o stužkovú, a tú medzeru v spomienkach na mladosť ľutuje. Skupina Elán by si pri nej nepinkla, lebo jej "sa navždy (ne)zachová v pamäti stužková".
Popri práci obchodnej reprezentantky farmaceutickej firmy externe zvládla štúdium o vzdelávaní dospelých a splnila si sen o diplomacii. Získala miesto na Ministerstve zahraničných vecí SR v Bratislave, kde to dotiahla na zástupkyňu šéfa odboru diplomatického protokolu. O faux pas niektorých slovenských politikov by vedela kadečo rozprávať, ale nechcela nikoho bonznúť. Tvrdí, že sa výrazne zlepšili: "Dajú si viac záležať a aj poradiť. V protokole je najdôležitejšie mať cit pre situáciu."
Znalcom krásy je už na prvý pohľad zrejmé, že taký typ usmievavých a pohľadných dievčín, akým je Nelka Blašková, sa rodí na východnom Slovensku. "Jasné, som východniarka. Priamo z Košíc!" Týmto priznaním osviežila pamäť spolužiakov zo ZŠ na Gemerskej ulici a Gymnázia na Šrobárke. Aj mnohí lekári poznajú rovnaké meno vyučujúcej na katedre jazykov Lekárskej fakulty UPJŠ, ibaže im nepasuje vek. "Angličtinu a španielčinu ich 30 rokov učila mamka, ja sa volám po nej. Mnohí poznali aj otca, posielali mu pacientov," pridáva zosmutneným hlasom. V roku 1998 totiž doktor Dušan Blaško, primár Neurologického oddelenia Nemocnice v Šaci (predtým dlhé roky vo FNsP na Terase) tragicky zahynul pri autohavárii neďaleko Moldavy nad Bodvou.
"Pracovala som vtedy už v Bratislave na ministerstve a dozvedela som sa to z Televíznych novín na Markíze," spomína na najtragickejšiu chvíľu vo svojom živote. "Odvtedy sa môj život úplne zmenil. Musela som si zvyknúť na nové vzťahy v rodine, aj iných ľudí ku mne. Otec mi chýba každý deň."
Ako dcéra špičkového lekára sa v detstve do sveta veľmi nedostala, lebo vždy slúžil. K medicíne má však pomerne blízko, na skrini v košickom byte má ľudský mozog vo formalíne. Cestovanie po svete si vynahradila počas práce na "zamini", ako zainteresovaní zvyknú v skratke nazývať ministerstvo zahraničných vecí. "Prijímali nás veľmi srdečne pre slovenskú otvorenosť a priateľskosť. Boli sme miláčikovia ambasádorov, len sa vraj zbytočne podceňujeme, veď na to máme!"
Po čase sa jej však kočovný život zunoval a keďže netúži po fleku veľvyslankyne, z ministerstva odišla do mediálnej oblasti. Vyhovuje jej mladý, energický tím ľudí, ktorý ochotne prijíma zmeny. Keď má čas, rada si zatancuje a ako bývalá aktívna volejbalistka (10 rokov hrala libera za Sláviu TU Košice) vybehne pod sieť. "Musím sa hýbať, lebo priberám aj zo vzduchu," smeje sa a vzápätí priznáva, že s tzv. domácim pohybom to zbytočne nepreháňa, ešte tak pri umývaní okien.
Miluje bryndzové halušky a chváli EÚ za jej rozhodnutie ponechať nám výrobu bryndze. Knihy teraz nečíta, lebo medzi jej hovorcovské povinnosti patrí každoranné prečítanie všetkých denníkov. Rada relaxuje pri hudbe slaďákmi počnúc, tvrdým rockom končiac. Kino miluje, české komédie pozerá zas a znovu, pričom jej absolútnym obľúbencom je film "S tebou mne baví svět." Toto leto ešte nebola na dovolenke, ale chystá sa do Gabčíkova. Pri vode totiž zabudne na svet, hoci ho temer celý precestovala, sníva však ešte o Jamajke.
Autor: Katarína Čižmáriková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
