"Nič sa nedá robiť nasilu, ani drôt nemožno znásilniť"

Dátum narodenia: 26. február 1977

Znamenie: Ryby

Obľúbená kniha: Bohumil Hrabal - Mestečko, kde sa zastavil svet

Obľúbený film: Gorily v hmle

Obľúbené jedlo: všetko z ryže a knedlo-vepřo-zelo

Relax: fotografovanie

Drotári, ktorí po stáročia odchádzali zo svojej rodnej krajiny, robili Slovensku dobré meno všade na svete. Aj keď by sa mohlo zdať, že toto staré remeslo a umenie už nemá v dnešnej dobe opodstatnenie, stále sa nájdu drotári, ktorí sa venujú pôvodným tradíciam. Čoraz viac umeleckých remeselníkov však z drôtu vytvára nové veci, vnáša do tradídií moderné prvky. Rovnako sa o to už tri roky snaží aj Košičan Bartolomej Kiss, ktorý sa umeleckým drotárstvom živí a spod jeho rúk denne vychádzajú svietniky, šperky či misky a iné predmety z na pohľad chladného materiálu.

"Bol som bez práce a hľadal som si nejakú. Poznal som Jožka Galvanicsa, ktorý vyrába veci z drôtu a predáva ich na Hlavnej ulici. Spočiatku som mu iba pomáhal s predajom," prezradil B. Kiss, ktorý sa k tradičnému remeslu dostal teda úplne náhodou. Začal predávať cudzie výrobky a videl, ako ich ľudia chvália a sú nimi nadšení.

"Pustil som sa teda do drôtu i ja. Najprv som robil to, čo mi Jožko kázal urobiť, neskôr som sa pustil do všetkých prác sám. Šlo mi to až na počudovanie dobre, ako keby som ten drôt už v rukách niekedy držal..." Už od detstva bol výtvarne zdatný, rozoberal hračky, robil z nich nové, modeloval. "Nechodil som však na žiadnu umeleckú školu. Fantázia a potreba niečo robiť ma prinútila skúsiť aj drotárstvo. Nutnosť mi ukázala, že to viem. Fantáziu som si rozvíjal už od detstva, a tak mi nerobilo problém niečo urobiť. Pretože je ľahké niečo vytvoriť, ak máte nápad. Ale keď nič nevymyslím, ani nič neurobím. Keď mi príde na um nejaká zujímavá myšlienka, tak napríklad taký svietnik nie je problém už vyrobiť. Stačí mať zručnosť. Ale pokiaľ človek nevie, čo chce robiť, nepomôže si."

Občas si B. Kiss pripraví aj výtvarné návrhy, niekdy sa mu však v mysli vytvorí presná predstava toho, čo chce z drôtu vytvoriť a potom stačí iba pustiť sa od práce. "Občas však aj mesiac čakám, kým sa pustím do konkrétneho výrobku, vylepšujem ho ešte skôr, než ho začnem robiť. Nakreslím si návrh, aj keď sa musím priznať, že v kreslení veľmi zdatný nie som. Občas sa však stane, že do prvej myšlienky to netrvá ani týždeň a výrobok je hotový. Mnohé návrhy mám však založené v šanóne a sú tam už rok a je možné, že tam ešte rok pobudnú, kým sa k nim dostanem."

Svietnikový strom potrápil

Najviac sa potrápil so svojim prvým svietnikovým stromom. Vždy, keď niečo robí po prvý krát, netuší, ako mu to pôjde, čo mu bude robiť najväčšie problémy, koľko drôtu bude potrebovať. "Keď som tento strom robil po prvý krát, trvalo mi to štyri hodiny, dnes dokážem ten istý výrobok urobiť oveľa rýchlejšie. Presne už viem, čo chcem robiť, ako na to. Vyberiem si adekvátny drôt. Pri strome mi treba urobiť masívny kmeň, ktorý vytvorím z ôsmich drôtov, ktoré spolu stáčam. Potom vytvorím korene, konáre a hniezdočká, do ktorých sa vkladajú sviečky," prezrádza drotár. Ešte pred tým, než sa pustí do práce, musí materiál ošetriť. Drôt stačí natrieť ľanovým olejom. Ten mu po uschnutí dodá krásnu farbu.

Občas nie je B. Kiss pri tvorbe odkázaný iba na svoju fantáziu. Prichádzajú totiž za ním zákazníci, ktorí majú presnú predstavu o tom, čo by sa im hodilo do domácnosti a čo od drotára chcú. "Niekedy len prídu a podľa mojich výrobkov, ktoré už poznajú, si vyberú niečo pre seba, len to chcú drobne upraviť, prispôsobiť svojim potrebám. Zvláštne požiadavky nemávajú, len sa občas nájdu takí ľudia, ktorí sami nevedia, čo by chceli a vymýšľajú. Snažím sa ich usmerniť, povedať im, čo by vyzeralo dobre a čo nie. Vyhovorím im ich zámery, keď po mne chcú niečo nezmyselné a nesplniteľné."

Aby sa však vôbec mohol do práce pustiť, musí si zabezpečiť dostatočný počet materiálu. Používa rôzne druhy drôtov, záleží najmä na šírke. "Používam drôty od včelárskeho, ktorý je jemný a má hrúbku 0,4 cm, až po masívny s hrúbkou 2,6 cm. Ten je dosť hrubý, ale stále jemný na to, aby sa s ním dalo ručne robiť. Občas moje výrobky ozvláštnim aj inými materiálmi. Vyrábam rámiky na fotografie, ktoré sú z korku a na ne pripevňujem drôtené ornamenty."

Mesačne spotrebuje 20 kíl drôtu

Materiál získava vo veľkoskladoch a aj keď by sa mohlo zdať, že je jednoduché prísť a nakúpiť si niekoľko kíl drôtu, nie je tomu celkom tak. "Občas je to ľahké, no niekedy je to problém. Veľkoskladu sa neoplatí objednávať z istého typu drôtov menej ako 50 kilogramov a pre nás je to zas veľa. Musíme sa na tom dohadovať. Ja sám mesačne spotrebujem 20 kíl drôtu a viac. Záleží to od toho, aký mám mesiac. Nejde mi však o to, koľko drôtu miniem, ale skôr o to, koľko výrobkov sa mi podarí predať."

Každý začínajúci remeselník vie, že ak je šikovný, nie je preňho problém vyrobiť či už keramické výrobky, drevené hračky či iné drobnosti. "Problém je ich predať. Ja sa drotárstvu venujem len tri roky, takže som ešte začiatočník. Niektoré výrobky ponúkam v obchode u kováča Cyrila Horáka na Hrnčiarskej ulici, niektoré predávam na Hlavnej ulici pri Urbanovej veži. Nie je to jednoduché. Mňa to však baví a je to pre mňa lepšie ako pracovať v nejakej firme, ktorá by ma nevedela oceniť. Skúsil som všelijaké zamestnania, ale osud ako keby mi ukazoval, že mám skúsiť robiť niečo sám."

B. Kiss sa v práci s drôtom našiel, no uvedomuje si, že je to poriadna ´piplačka´. "Niekedy si poviem, prečo to robím. Nad niektorým výrobkom strávim veľa času a nedokážem ho predať za adekvátnu cenu. Asi každý remeselník robí aj veci, ktoré mu robia radosť, no neoplatia sa a predá z nich málo a na druhej strane robí výrobky, ktoré mu idú od ruky a dobre sa predávajú. Takto sa to navzájom vyváži." Inak by to však nešlo, pretože ak sa chce uživiť, musí trochu ustupovať vkusu zákazníkov. Ak by však robil iba to, stratila by jeho tvorba zmysel... "Raz som totiž do predajne doniesol svietniky a slečna, ktorá tam predávala, mi povedala, že sú pekné, ale nie sú také, ako minule. Bolo na nich vidieť, že som ich nerobil s láskou. Keď za mnou však príde ktosi a chce po mne najakú hlúposť, radšej poviem, že zákazku nepríjmem, ako niečo robiť nasilu. Lebo ani drôt nemožno znásilniť."

Rezbári často hovoria o tom, ako majú radi drevo. Má však drotár vzťah k studenému kovovému materiálu s ktorým pracuje? "Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale drôt vôbec nie je studený. Práve keď s ním človek začne pracovať, musí ho zohriať a zmäkčiť teplom vlastných rúk. Ja ho však vnímam ako materiál, prostriedok na to, aby som sa mohol realizovať, zhmotňovať moje fantázie. Keď vidím, že sa ľuďom moje výrobky páčia, poteší to. Aj keď si nič nekúpia."

Boľavé prsty na rukách

Popri radosti z pekných výrobkov prináša drotárčina so sebou aj mozole a popichané a boľavé prsty na rukách. "Keď pracujem s hrubším drôtom, vydržím robiť len dve či tri hodiny a musím si dať oddych. Pustím sa do jemnejších prác, alebo si dám pauzu. Prsty sú totiž unavené, treba ošetriť mozole. Netuším, či si na to moje ruky niekedy zvyknú. Zdá sa mi, že mám dosť jemnú pokožku. Až príliš pre takúto prácu. Už som však videl drotárov, ktorí mali úplne zhrubnuté prsty na rukách. Nuž, možno po desiatich rokoch budem mať aj ja..."

Umeleckí drotári, ktorí toto remeslo poňali modernejšie, ale aj nositelia tradičného remesla, sa najčastejšie stretávajú na jarmokoch. "Na jednom sa stretneme aj štyria či piati. Je nás dosť. Nevnímam moju prácu tak, že by som bol nositeľom nového drotárstva. Jednoducho robím to, čo ma baví. To pôvodné drotárstvo je krásne, no mne sa viac páči, keď dokážem vytvárať nové veci, zhmotňovať zaujímavé myšlienky. A možno by som na to pôvodné tradičné drotárstvo nemal..."

Šikovnosť a zručnosť B. Kissa si môžete v týchto dňoch obzrieť i vo Východoslovenskom múzeu na Námestí Maratónca Mieru, kde až do septembra trvá výstava Slovenské drotárstvo kedysi a dnes. "Vystavujem tam nejaké moje výrobky a navyše som predvádzal prácu s drôtom priamo pred múzeom. Ľudia sa pristavovali a chceli vedieť, s akým drôtom pracujem. Zdalo sa im to ľahké, no keď vzali drôt do ruky a snažili sa s ním niečo urobiť, uvedomili si, že to vôbec nie je jednoduché. A rovnako sa pýtali na to, koľko moje výrobky stoja. Lebo žijeme v takej dobe, kedy je pre nás cena veľmi dôležitá."

Slováci si občas niečo kúpia, no v lete žijú umeleckí remeselníci najmä zo zahraničných turistov. "Pre nich nieje 300 korún za obrázok veľa, a tak nás držia nad vodou. Nechcem však krivdiť Košičanom. Aj tí kupujú. Občas sa stane, že povedia - prídeme si kúpiť, keď nasporíme. A naozaj prídu..."

Pomáha mu jazz

Okrem svietnikov, misiek či rámikov na fotografie vyrába B. Kiss aj šperky - jednoduché prívesky. "Je to také sezónne spestrenie sortimentu. Väčšinou sú to veci, ktoré sa nosia v lete. Vyrábam ich zo zvyškov drôtu. Sadnem si s náradím a točím, točím drôt, kým mi z toho čosi nevznikne. Občas sa stáva, že sa mi podarí vytvoriť čosi, čo som ani nečakal."

Inšpiráciu hľadá všade okolo seba. Keď vidí čosi, čo sa mu páči, prenesie to do svojho remesla, prispôsobí. "Nedávno som videl slečnu, ktorá mala zaujímavé náušnice - boli zvláštne vypletané. A ja som hneď pred sebou videl svietnik, ku ktorému ma inšpirovali. Občas by človek ani nepovedal, kde sa všade nápady schovávajú."

B. Kissovi pri práci pomáha aj hudba, ktorá je tiež plná nápadov a inšpirácií. "Počúvam najmä jazz, to je moja muzika. A to čo ma najviac ženie v práci dopredu je fakt, že sa drotárstvom živím. Nie som umelec, ktorý čosi vytvorí a potom žije zo slávy. Mohlo by to byť zaujímavé, ale asi by ma to nebavilo. Pred piatimi rokmi som netušil, že sa budem venovať drotárstvu. Človek robí to, čím sa vie uplatniť. Ak mi to nepôjde ďalej, ľutujem, ale budem musieť skúsiť čosi iné. Som si totiž istý, že ak človek chce, dokáže robiť čokoľvek."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Fólie na oknách

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári