záhrady, keby sa v nich prestalo kúriť. Po vyše polstoročí úsilia dopestovať v našich podmienkach rastliny, ktorým vyhovuje podnebie okolo rovníka, by pri takomto katastrofickom scénari vyšlo nazmar a vrátiť všetko do pôvodného stavu by bolo nemožné. Znamenalo by to zánik záhrady, čo by bola nenapraviteľná škoda. A to len preto, že sa nenájdu prostriedky na jej prevádzku.
Výskumnému a pedagogickému pracovisku Univerzity P. J. Šafárika chýba 4,5 milióna korún. Na energiu už nemajú ani korunu a vykurovacia sezóna nie je až tak vzdialená. Keď nebudú peniaze, nebude sa kúriť a čo bude nasledovať ďalej, to sa aj ťažko predstavuje, nie aby sa malo naplniť. Viac-menej je posledná príležitosť zastaviť takú hrozbu. Predstaviť si, že v našich zemepisných šírkach už neuvidímme plodiny trópov kvitnúť, či obdivovať ich plody a nechať ich vykapať, by bol barbarský čin. To sa nesmie stať.
"Verím, že sa prostriedky nájdu. Prijali sme racionalizačné opatrenia a hľadáme cesty, ako získať financie. Zatiaľ sa nám nepodarilo prelomiť ľady, ale musím dúfať, že sa to podarí. Je dovolenkové obdobie a aj preto je to dosť problematické. Cestou univerzity sme požiadali o pomoc aj magistrát, či by nám mesto nevedelo v tejto situácii pomôcť. Snaha a ústretovosť je, ale dôležité je, aký postoj zaujmú poslanci. Rozhodnúť môže o tom len zastupiteľstvo v rámci vlastných finančných možností. Odpoveď zatiaľ nepoznáme," uviedol riaditeľ doc. RNDr. Sergej Mochnacký, CSc (na snímke).
Ministerstvo školstva žiadali už niekoľkokrát o doplnenie dotácií, aby nemuseli likvidovať tropickú flóru. Zatiaľ bezvýsledne. Aj tam dovolenkujú. Racionalizačné opatrenia, ktoré zaviedli, pripravili o prácu už osem ľudí, s ktorými museli rozviazať pracovný pomer, aby ostatní mohli zabezpečovať aspoň bežný chod ojedinelého zariadenia. Dali si urobiť energetický audit, o peniaze chcú požiadať štrukturálne fondy s projektom rekonštrukcie skleníkov, kde je vzácny genofond. Z nezatepleného priestoru dnes uniká až 40 percent tepla. Riešenie ponúka v oblasti energie veterná elektráreň. Náklady na energiu pohlcujú ročne 1 milión korún.
"Súčasný stav je na hrane únosnosti. Základné funkcie vieme zatiaľ zabezpečiť, ale nič navyše. Napríklad len obyčajné kosenie 30-hektárovej plochy nevieme zabezpečiť. Ručných koscov nemáme a na mechanizáciu potrebujeme pohonné hmoty. Odkiaľ však na to zobrať? Ďalšie znižovanie stavu pracovníkov by už bolo neúnosné. Narušilo by to fungovanie záhrady. Aj tí, čo odišli, chýbajú," dodal riaditeľ.
Spoliehať sa na to, že peniaze prídu od iných, sa veľmi nedá. Predovšetkým zriaďovateľ, ktorým je ministerstvo školstva, by mal prispieť k zachovaniu Botanickej záhrady. Ostatní takýto záväzok nemajú. Je to len na ich dobrej vôli. Pravda je tiež, že za celú históriu jej existencie takýto kritický stav nebol. Univerzita nemá z čoho dať. Aj ostatné fakulty majú finančné problémy. Rozdiel je len v tom, že kým oni môžu obrazne povedané prejsť v zimných mesiacoch len na temperovanie alebo skrátiť semester, ale neohrozí to ich fungovanie. Rastliny už nikto nevzkriesi.
Pomocnú ruku už nie raz podali mestské časti. Či to bolo Staré Mesto, Sever, Juh. V tomto roku 25-tisíc korún investovalo Staré Mesto na dobudovanie terás. Oslovili ich aj teraz. Každá koruna by pomohla. Veď do vzácnej záhrady chodia návštevníci z celého mesta, milovníci prírody z celého Slovenska i zahraničia, slúži študentom i vedeckým pracovníkom.
Počas letnej sezóny sú skleníky otvorené aj individuálnym záujemcom, nielen organizovaným skupinám. Dážď a ochladenie má priaznivý vplyv na dekoratívnu výsadbu exteriérovej expozície, všetko je zakvitnuté. V bazénoch očarujú lekná. V skleníkoch kvitnú citrusy, dozrievajú banány. Kaktusy a orchidey oddychujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
