svojim poslancom odmeny poskytujú. Tie, ktoré schvaľujú poslanci sami sebe. Riadne mesačné za svoju štandardnú prácu - od pár sto (malé MČ) aj do 10-tisíc korún (KSK). No často aj mimoriadne jednorazové, spravidla raz ročne, za svoju nadštandardnú prácu - od niekoľko tisíc aj do 15-tisíc (Juh).

Ťažko s poslancami polemizovať o mimoriadnosti ich práce, keď o nej rozhodujú oni sami. Ostáva len ich názor na vlastnú prácu rešpektovať, myslieť si o ich súdnosti svoje a potom sa adekvátne vyjadriť vo voľbách. Pri hlasovaní o mimoriadnych odmenách je zvyčajne väčšina poslancov za a menšina proti alebo sa zdrží, alebo nehlasuje - z rôznych dôvodov.

Schválené odmeny však patria všetkým bez ohľadu na to, ako hlasovali. Prevziať si ich od úradu teda všetci prakticky musia. Obvykle ich prijmú aj tí, čo boli proti alebo sa zdržali, hoci majú možnosť požiadať, aby ich úrad priamo poslal charite, detskému domovu alebo onkologickému ústavu. To isté však potom môžu urobiť aj oni sami po prevzatí odmien z pokladne. Nemožno tvrdiť, že tak nerobia. Ale ani niet verejne prezentovaných dôkazov na to, že tak robia. O osude "nechcených" odmien sa už voliči zvyčajne nedozvedia. Pokojne by si preto mohli myslieť, že niektorí poslanci pri hlasovaní, kde je podpora odmien evidentná a ich hlas nie nevyhnutný, takticky hlasujú proti alebo sa zdržia, aby ľudia videli, že oni neboli za, no do pokladne po peniažky potom pribehnú ako prví a čo s nimi neskôr urobia, na to sa už aj tak nikto nepýta.

Občania by iste privítali, keby poslanci, ktorí za odmeny nehlasovali, našli transparentnú formu ako svojim voličom aj spätne dokázať, že peniaze použili rovnako vznešene, ako vznešene a nielen naoko proti nim hlasovali.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári