Podľa Karla Černocha je No Name skupina, schopná zaspievať pesničku, ktorá nie je textom bez duše

"Moje davy ctiteliek? To už bolo dávno..."Hneď po úvodných slovách pochopíte, že pred vami stojí rovnako milý pán, ktorý pred rokmi fascinoval davy

"Moje davy ctiteliek? To už bolo dávno..."

Hneď po úvodných slovách pochopíte, že pred vami stojí rovnako milý pán, ktorý pred rokmi fascinoval davy hitom Chtěl bych být víc, než přítel tvůj. Učil sa za klampiara, vyštudoval odbor spev a gitara, robil rekvizitára na Barrandove. Začínal v kapelách Komety, Donald či Karkulka, ale až skupina Juventus mu priniesla slávu a uznanie. V roku 1969 sa stal víťazom Bratislavskej lýry, šesť rokov mal potom zákaz vystupovať na verejnosti. My sme ho vyspovedali počas jeho návštevy Košíc, kď prijal pozvanie zaspievať si v relácii Kaviareň Slávia.

Dátum narodenia: 12. október 1943

Znamenie: Váhy

Stav: ženatý, dve deti

Záľuby: počítačová grafika, fotografovanie, potápanie

Jedlo: rád experimentuje, je labužník

Nápoj: všetko okrem alkoholických nápojov, už 15 rokov abstinuje

Nedávno prijal ponuku vystupovať na súťaži Miss, kde spolu s M. Dvorským zaspievali duet. Zaujímal nás preto jeho vzťah ku súťažiam krásy. „Aby som povedal pravdu, veľmi tieto relácie nesledujem. Nie som ten, ktorý by pri tom za každú cenu musel byť. Ženskú krásu, prirodzene, obdivujem, ale skôr inde ako na takomto podujatí."

Všetky tieto súťaže vychádzajú z rovnakého princípu, aký teraz oslovil celé Česko kvôli relácii ´Česko hledá suprstar´. "Je to meranie síl podľa istých, nie vždy najsprávnejších, kritérií. Samozrejme, zúčastnené dievčatá asi majú pred sebou budúcnosť, keď zvíťazia. Ja tomu ale nefandím."

Dcéra kráča v jeho šľapajách

K. Černoch má doma i dcéru zodpovedajúceho veku. „Neviem, či by sa mi páčilo, keby sa prihlásila do súťaže moja dcéra, ale určite by som jej nebránil. Sama si je strojcom vlastného osudu a šťastia. Keď sa raz dievčatá chcú venovať tomuto štýlu istého predvádzania sa, tak prosím, prečo nie. Naša rodina ale skôr preferuje hudbu a umenie, duchovné hodnoty. A predvádzať sa v muzike. To beriem." Tereza ako poslušná dcéra vzala otca za slovo a spolu s dcérami Láďu Kendrla a Leška Semelku žne v triu Black Milk jeden úspech za druhým.

To, že je K. Černoch jedinečný spevák a skladateľ, účinkuje v muzikáloch a je jedným z najvyťaženejších umelecov, je všeobecne známe. Málokto už ale vie, že počas štúdií ho lákali iné oblasti umenia. Študoval na strednej výtvarnej škole, ktorú síce nedokončil, ale jej výraznú pečať na ňom dodnes vidno. Jedným z najväčších koníčkov umelca je totiž počítačová grafika. „Keď som chodil na grafickú školu, ešte nikto netušil, že sa svet bude vyvíjať týmto smerom a technický pokrok bude natoľko progresívny. Takmer každý už má počítač doma, existuje množstvo amatérov, ktorí si sami doma vyrábajú rôzne písma, zaoberajú sa písmovými rozpalmi a grafickými úpravami."

Keď pred rokmi študoval, ešte sa ručne učili písať dokonalé písmená a všetko sa dopodrobna preberalo po teoretickej stránke. „Dnes, keď sa začítate do rôznych časopisov, uvedomíte si, ako počítačová grafika zaniesla do tejto oblasti zároveň i istý nešvár. Na jednej strane v novinách nájdete neraz i päť druhov písma, čo je často na škodu." Pre K. Černocha predstavuje grafika chvíľku ukradnutého relaxu vo víre pracovných povinností. Aj tento oddych však súvisí s prácou. „Mám dve umelecké agentúry a keď si pripravujem ponukové listy, chcem to robiť sám, pretože tomu rozumiem a baví ma to. Keď mám voľný čas, tak si sadnem k počítaču a začnem vymýšľať. Často vznikne niečo zaujímavé."

Prvá agentúra zabezpečuje programy spoločenských večerov, ozvučenie i propagáciu, druhá sa zaoberá prípravou festivalov a jej prioritou je country hudba. Obe spravuje spolu so synom Markom. Okrem toho mu učarila digitálna fotografia, v poslednom čase si vyrába i rôzne zaujímavé asambláže. „Sú to len drobnosti, ktoré vo mne vzbudzujú istú konkrétnu spomienku. Skladám na nejakú plochu veci, ktorým sa skončila životnosť alebo ju z istého dôvodu stratili a napriek tomu ešte niečo evokujú, ukrývajú nejaký príbeh." Výstavu neplánuje, robí to len pre vlastné potešenie.

Z Wimmera si robil srandu

Po smrti Jiřího Wimmera roku 2001, s ktorým sa venovali spoločne situačnému humoru, uvažoval K. Černoch istý čas i o prípadnej spolupráci s L. Sobotom. „Približne rok po smrti Jirku sa na mňa obrátil Luděk, či by som s ním nechcel urobiť na začiatok nejaké divadelné predstavenie. Ale viete, nie je to také jednoduché. Spolupráca s Wimmerom vznikla akoby náhodou, sčista-jasna. Stretli sme sa v čase, keď bol uvádzačom koncertných skupín, až neskôr prišiel program Ring voľný a Možno príde i kúzelník. Toto s Luďkom by už bolo dopredu dohodnuté. Kým vtedy sme akoby z kamarátstva začali robiť spolu následne i na javisku, tu by to bolo iné. Tak som si povedal, že to nie je správne. A nakoniec to i Luděk uznal. Každý máme iný smer, každý z nás je niekde inde."

Duo Černoch - Wimmer bolo medzi divákmi veľmi obľúbené.

„Mali sme to dobre postavené na dvoch postavách - ´blbec´ a ´chytrej´. Hral som blbca, ale vlastne som si z Wimmera robil srandu. A pretože on hral takého múdreho, ale až príliš zapáleného, vyznievalo to komicky. Neviem, ako by sme sa s Luďkom zrovnali, ja by som ho ale nedokázal brať ako blbca."

K. Černoch stvárnil množstvo muzikálových postáv. Zahral si Jeana Valjeana v Bedároch, účinkoval v Evite, Draculovi, muzikáloch Monte Christo, 451° Fahrenheita a pod. Hoci v jednom rozhovore uviedol, že muzikál by sa dal prirovnať k Sizyfovým mukám, predsa sa k nemu stále s láskou vracia a žiadnu zaujímavú ponuku neodmietne. „Najbližšou postavou mi je tá, ktorú hrám teraz, postava Jeana Valjeana v Bedároch. Aj knižku od Victora Huga som čítal v slovenčine, ale len kúsok, lebo som to nezvládol. Je to mimoriadne ťažký muzikál, ale neuveriteľne krásny. I keď sa v Prahe hrá už trištvrte roka, ešte stále sme sa ho nenabažili."

Postavu nespravodlivo odsúdeného ´zlodeja´ chleba si K. Černoch zahral i vo Vinohradskom divadle r. 1992. „Odohrali sme asi sto predstavení, ja z nich polovicu, takže som si už akoby užil. Napriek tomu ma to stále baví. Predstavenie všetkým vrelo odporúčam. Bedárov mám síce najradšej, ale blízka mi bola i Evita. Trošku tragické, ale so zaujímavou latinskoamerickou hudbou. 451° Fahrenheita bol pokus dvoch autorov o český muzikál, ale veľmi nevyšiel, tak sme skončili asi po troch mesiacoch hrania."

Chcela venovanie pre babičku

Hoci mu muzikály ukradli dušu, zaujíma sa aj o iné hudobné štýly. „Vďaka dcére, ktorá počúva ´čiernu´ hudbu a sama skvelo spieva soul, poznám množstvo takýchto kapiel. Navyše, keďže vysielam v dvoch rádiach, celkom slušne sa orientujem v modernej hudbe, mám prehľad."

K. Černoch je moderátorom Country rádia a so synom Markom vysiela i v rádiu Melody. Obe jeho ratolesti sa teda, čo sa týka hudby, podali na otca. K. Černoch neuznáva bezduché odrhovačky, podľa neho skladba musí mať v sebe čosi hlbšie.

„Veľmi sa mi páči vaša kapela No Name. Je to jedna z mála skupín, schopná zaspievať pesničku, ktorá nie je, myslím textom, bez duše. Takýchto muzikantov mám rád. Nemyslia len na to, ako nejakú ženskú poblúzniť. Nesľubujú len, ako s ňou budú zachádzať, alebo čo všetko jej urobia. Naopak, zamýšľajú sa nad hodnotnými vecami, často i trošku filozofickými."

Podľa tohto jedinečného hudobníka sa umelec musí vyvíjať s poslucháčom. „Trošku to zvádza, hit je hit a šláger je šláger, ale keď potom máte bezduchý repertoár, všetko veľmi skoro vyhasne. Každá poslucháčka, ktorá počúva svoju obľúbenú kapelu, si aspoň jednu jej skladbu obľúbi na celý život. Ale ona sa tiež vyvíja, tak sa musí vyvíjať i kapela, pretože ak ostane stagnovať, príťažlivosť sa veľmi rýchlo vytratí."

Pokiaľ ide o ctiteľky, je K. Černoch veľmi skromný a snažil sa nás odbiť zdôrazňovaním svojho veku, na čo sme mu však nenaleteli. „Joj, davy ctiteliek, to už bolo ale dávno. Teraz je to skôr humorné. Vystupovali sme s kapelou, prišla ku mne pôvabná slečna a poprosila, aby som jej podpísal fotku. Ja, že veľmi rád, nech mi povie svoje meno, aby som napísal venovanie. A ona hovorí - ´To nie je pre mňa, ale pre babičku. Už roky vás miluje´."

Základom je tolerancia

Sympatický spevák sa snaží oslovovať i mladšiu generáciu, paradoxne sa mu to vraj najviac darí práve starými hitmi. Zaujímalo nás, čo okrem práce ho ešte dokáže urobiť šťastným. „Keď ste v určitom veku, začínate isté veci vnímať inak. Zrazu akoby vás najviac tešili základné hodnoty - zdravie, dostatok energie, schopnosť komunikácie s mladšou generáciou. Je to často zložité a zároveň krásne. Človek to dokáže, keď sa vžije do cítenia mladých a je tolerantný."

Toleranciu považuje K. Černoch za najdôležitejšiu i v manželstve. „Je základom úspechu každého páru." Na záver nám prezradil svoj recept na príjemný život. „V mojom veku sa nad šťastím nejako zvlášť nezamýšľate. Viete, že biologický rytmus sa, žiaľ, nedá zastaviť a vy sa s tým musíte zmieriť. Človek musí byť k sebe drsnejší, nepovoľovať, zakázať si sebaľútosť, plakanie nad svojimi chybami a problémami. Len čo sa začnete sledovať a hovoriť si, tak toto už asi bude vekom, je to katastrofa."

Preto sa neľutujte a inšpirujte sa piesňou K. Černocha Zrcadlo - Dám si kafe do jedu a klapky na oči, a nohy do ledu, snad se to no, no otočí...

Albumy K. Černocha:

2003 - 46 nej

2001 - Strom vánočních přání

2000 - Zrcadlo

1997 - Sjezd swingařů aneb Hallo Benny

1997 - Country dálnice 2

1994 - Sto kouzelnejch sloh

1994 - Hity 1968

1994 - Hity 1969

1994 - Povídej…

1994 - Duhová víla