Dcéra Štefánia ´bonzuje´ na otca Štefana Kandráča, vedúceho oddelenia školstva magistrátu
Poriadkumilovnosť nepatrí k jeho silným stránkam
Patria medzi známe tváre politiky, kultúry či športu. Košičania, ktorých občas stretávame na ulici, no častejšie ich vídame či počujeme v médiách. Vieme, ako vystupujú na verejnosti, no iba hádame, akí sú v súkromí. V jeho odhaľovaní nám pomôžu ich deti. Dnes Štefánia Kandráčová ´bonzuje´ na otca, Ing. Štefana Kandráča, vedúceho oddelenia školstva magistrátu.
Pri stretnutí s budúcou gymnazistkou, dnes ešte veselo prázdninujúcou Štefániou, sme debatu o otcovi začali jeho povahovými črtami. Najmä, či je aspoň doma nervák, lebo v práci pôsobí dojmom usmievajúceho sa ´kľuďasa´, ktorý ako keby buď vedel dobre ukrývať, čo sa deje v jeho vnútri alebo si k telu naozaj nič nepripúšťa.
"Otec sa ani doma nehnevá. Rozčertiť ho viem len vtedy, keď poviem, že chcem ísť na diskotéku. Samú ma ani nepustí, musím ísť so staršou sestrou Michaelou. A aj to stojí oco i s mamou pri okne a vyzerajú, či dodržíme termín, ktorý nám stanovili. Inak sa ale nezvykne nahnevať," začala svoje bonzovanie 15-ročná Štefánia, ktorá vzápätí priznala, že otca vie vytočiť aj telefonovaním. "Ak príde naozaj vysoký telefónny účet, vtedy aj čosi pohundre. A hlavne mi vezme mobil."
Štefánia to ale chápe, vie, že ako otec musí mať doma určitý rešpekt. Ten občas prejaví aj pri známkach, keď si zrazu spomenie na žiacku knižku a chce ju vidieť. "Pokiaľ mu ale včas o mojich výsledkoch poviem, dokáže mi prepáčiť aj prípadný dvojkový prešľap. Na vysvedčení som ale mala samé jednotky. Ako vedúcemu oddelenia školstva mu predsa nemôžem robiť hanbu..."
Očami mladšej dcéry je otec vzorný. Ako rodina chodia často na výlety či na chatu. So sebou ho ale nesmú zobrať nakupovať. Vie totiž, že výberom jednej veci to neskončí a on nemá trpezlivosť prehrabávať sa, hľadať a nájsť to najlepšie. "A tiež od neho nikto nesmie chcieť, aby čosi uvaril. Pokiaľ by mama kdesi na týždeň odišla preč, donáškové služby si u nás prídu na svoje," mínusovo zhodnotila otcovo kuchárske umenie jeho dcéra. Plusko mu ale dala za upratovanie, lebo to zvláda hravo. Neodmieta umyť riad, ani od vysávača sa neodťahuje.
"Sám ale poriadkumilovný nie je. Má vo zvyku sako zložiť na operadlo jednej stoličky a nohavice na druhé. Naozaj veci pohadzuje, kde čo príde a mama to musí po ňom uložiť do skrine." Otec si tento nedostatok žehlí tým, že je technicky celkom zručný a podľa Štefi i pracovitý. Pre svoje tri dievčatá, teda dve dcéry a maminu, by urobil všetko na svete.
Napríklad aj našej bonzáčke a basketbalu, ktorému sa venuje, dáva otec všetko. "Spočiatku ma aj hnevalo, že ma núti do basketbalu a všade chodí so mnou. Trošku som to brala tak, že cez môj basketbal chce naplniť svoje vlastné nedotiahnuté futbalové ambície. Postupne som zistila, že všetko je inak a som mu vďačná. Za prísnosť osobného trénera i tlak na to, aby som trénovala, pretože som sa výrazne polepšila."
Ešte keby sa otec prestal o ňu, a sestru, báť, bolo by to s ním úplne dobré, uzavrela klebetenie o otcovi jeho mladšia dcéra Štefi.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Prvý obrázok bábätka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
