rokov mladšiu dievčinu a odvedie si ju k oltáru. Aj keď oveľa zriedkavejšie, čosi podobné sa stáva i medzi staršími ženami, ktoré si nájdu partnerov z radov madších ročníkov. V oboch alternatívach sa časom začnú vyskytovať problémy, ktoré v lepšom prípade končia rozvodom. My sme dnes siahli po prípade, ktorý mal záver krízy úplne iný. Aký, o tom už vo vhodne upravenom príbehu.

Eva si odchlípla z koňaku a zapálila cigaretu. "Neviem, čo mám robiť," posťažovala sa čerstvá štyridsiatnička svojej rovesníčke - kamarátke. "Zo dňa na deň je to s Petrom horšie. Na iné nemyslí, len ktorú pipku dostať do postele. A vôbec to neskrýva. Keď mu niečo vytknem, povie, že si mám zvyknúť." Eva sa na chvíľu zamyslela a keď zahasila vyfajčenú cigaretu, zapálila si ďalšiu. "Za tých pár rokov, čo sme spolu, sa strašme zmenil. Prišiel sem v otrhaných rifliach a v jednom tričku. No dnes si iné ako oblek neoblečie. Fajčí same ameriky a pije len koňaky. A ja aby som ho živila. Už mám toho dosť!"

Priateľka Dana sa na Evu ľútostivo pozrela. "Spomeň si. Ja som ťa varovala. Hovorila som ti, že s takým mladým chlapčiskom to nemá perspektívu. Veď si mala vtedy 35 a hociktorý dobre situovaný muž v tvojom veku by ti zniesol modré z neba. Nie. Ty si sa musela zblázniť do toho playboya, čo bol od teba o 10 rokov mladší a neznamenal nič. Nemôžeš sa čudovať, že to takto dopadlo. Vytiahla si ho z dlhov, spravila z neho človeka a teraz ťa už nepotrebuje. Mala by si sa naň čo najskôr vykašľať."

Po chvíľke si Eva zapálila ďalšiu cigaretu. "Ľahko sa ti hovorí o rozvode. Ale čo potom? Aj tak ostane bývať so mnou. Kto mu dnes dal byt? Najradšej by som ho videla pod zemou. Zobral mi päť rokov života. A ja hlupaňa som sa kvôli nemu rozviedla. Môj prvý muž nebol žiadna výhra, ale aspoň sekal dobrotu."

O pár ulíc ďalej prebiehal podobný rozhovor, akurát mal iné obsadenie. Dvojicu tvoril Peter a jeho kamarát Fero. "Neviem, čo mám robiť," vraví ten prvý. "Kedysi som sa najlepšie cítil v texaskách a tričku. A teraz? Pozri, čo zo mňa tá ženská urobia. Chodím ako pajác, v obleku a krvate. Je to moja chyba. Uznávam. Mal som sa tomu od začiatku brániť. Ale mal som ju skutočne rád, aj keď bola staršia."

Po čase sa vraj všetko zmenilo. Eva o seba prestala dbať, začala sa prejedať a priberala. Za posledné dva roky o 10 kilogramov. Do fitneska, kde sa vlastne spoznali, už zájde iba raz za mesiac a na plaváreň, kam si radi chodievali zaplávať, už už ani raz.

Peter dopil a Fero iba mlčky počúval. "Ako starne, je žiarlivá ako pes," pokračoval Peter. "Neustále ma obviňuje, že mám milenku. A možno sa tomu čudovať? Komu by sa chcelo s takou buchtou do postele? Keď sme sa spoznali, bolo to iné. Odvtedy sa zaguľatila a hnusí sa mi. Ja viem. Mohli by sme sa rozviesť. Ale kam by som šiel? Do slobodárne? To nikdy!"

V takom duchu sa niesol celý rozhovor, či skôr Petrov monológ. Ukončila ho až záverečná. Obaja muži si dali posledný koňak a vypadli. Peter domov a Fero k frajerke.

"Kde si bol?!" Privítala Petra jeho Eva. "Zase smrdíš od cigariet a slopanice! Určite si sa bol pelešiť s niektorou zo svojich štetiek!"

To sa už Peter neovládol a zvrieskol: "Zavri už konečne tú svoju veľkú papuľu!"

Eva ostala stáť v nemom úžase. Také čosi si voči nej ešte nikdy nedovolil. "Čo si to povedal, ty smrad? Ja že mám zavrieť papuľu? Ja si môžem vo svojom byte hovoriť, čo sa mi zachce! A ty okamžite vypadni! Vezmi si svoje osraté trenky a zmizni!"

Peter sa však nedal a zakontroval: "Povedal som ti, aby si držala hubu! Už mám toho tvojho vrieskania plné zbuby. Ty tlsté prasa!"

To už bolo na Evu priveľa. Skočila k Petrovi a nechtami mu na tvári zanechala pár nepekných škrabancov. Bez slova sa rozhonal a dal jej facku. Zvalila sa na zem a vychŕlila kopu nadávaok. Peter urobil pár krokov do kuchyne. Namočil utierku a prikladajúc na tvár sa pozeral do chladničky. Vtedy sa mu zaiskrilo pred očami a na okamih akoby stretil vedomie. Keď sa prebral, ležal na zemi. Mal pocit, že hlavu má vo zveráku a ktosi ho uťahuje. Vtom si uvedomil že sa mu ku tvári strašnou rýchosťiu blíži nejaký predmet. Uhol sa v poslednom okamihu a zaregistroval, že to bola mosadzná soška, ktorá obvykle stála v predsieni na skrinke s topánkami. Na žvažovanie, čo ďalej, neostávalo veľa času. Eva sa totiž rozohnala k ďalšiemu úderu. Peter vedel, že musí bojovať o život. Tá ženská ho chce zabiť...

"Zasiahla ma do ľavej ruky," opísal na súde ďalšie okamihy." Pravou sa mi ju podarilo stiahuť za župan na zem." Keď Eva spadla, zdrapil ju za hrdlo a stisol. Cítil, ako jej odpor slabne a pomaly z nej uniká život. Zdravý rozum mu vravel, aby ju pustil, no čosi oveľa silnejšie ho nútilo držať krk dovtedy, kým z neho nevyšiel posledný vzdych.

Súd uznal Petra S. vinným z vraždy a vzhľadom na okolnosti prípadu mu vymeral ´iba´ 6 rokov v I.NVS.

robo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári