Kvôli hlúpemu hazardérovi takmer zomrelo dieťa
Za velikánskym priehľadným sklom to vyzerá ako v nejakom miniatúrnom stredisku pre riadenie vesmírnych letov. Počítačové monitory tu svietia nepretržite, nápadná farebnosť ´ikoniek´ na nich má svoj význam. Ak napríklad zavolá človek z Čiernej nad Tisou a potrebuje lekára, operátorovi stačí myšou kliknúť na príslušné okienko a počítač okamžite zariadi telefonické spojenie s najbližším lekárom pohotovosti. Jeden z operátorov sa pokojným hlasom rozpráva s niekým na druhom konci linky. Linky tiesňového volania 112 na Krajskom úrade v Košiciach.
Za oknom je horúco ako vo vyhni, no v operátorskej miesnosti klimatizácia vzduch príjemne chladí. Chlapom pri aparátoch však v ktorúkoľvek ročnú dobu dokážu stovky volajúcich poriadne podkúriť. Chce to naozaj železné nervy počuť za 12-hodinovú nepretržitú smenu stovky neoprávnených volaní, nemiestnych žartov, nadávok.
Po ročnej prevádzke tiesňovej linky v košickom kraji štatistické údaje potvrdzujú niečo, nad čím ostáva rozum stáť. Vyše 96 percent volaní na 112-ku malo smerovať na iné číslo. Neuveriteľných 1 040 000 krát sa rozozvučal jeden z telefónov integrovaného záchranného systému, no iba približne 45 000 volajúcich naozaj potrebovalo súrne pomoc zdravotníkov, hasičov, či polície. Takmer milión volaní bolo buď omylom, krátením si dlhej chvíle, alebo stupídnym vtipkovaním.
"Živo si pamätám na istý vážny prípad," oživuje si nie práve najpríjemnejšiu spomienku Mgr. Štefan Košík, vedúci oddelenia krízového riadenia a integrovaného záchranného systému KÚ v Košiciach. "Jeden pán päťkrát za sebou volal na 112-ku, kde bolo vždy obsadené. Práve kvôli niektorému z nezodpovedných, hlúpych hazardérov, ktorý si možno krátil dlhú chvíľu. Na šiesty pokus sa mužovi podarilo s nami spojiť. Šlo o 18-mesačné dieťa, ktoré sa náhle začalo dusiť. Našťastie, muž býval neďaleko nášho strediska a zdravotníci boli u neho veľmi rýchlo, v priebehu asi štyroch minút. Lekár stihol dieťatko zachrániť, ale po zásahu priznal, že šlo o akútny stav, pri ktorom mohla rozhodovať každá minúta..."
Konferenčný posluch
Stredisko integrovaného záchranného systému je technicky moderne vybavené. Rýchlosť prepojenia s operačnými strediskami jednotlivých zložiek (teda zdravotníckej pomoci, požiarnikov a polície) je veľmi vysoká. Ak zvolíte priame číslo 112, operátor v priebehu 20 sekúnd zistí, akú pomoc potrebujete najskôr. "Musí vedieť štyri základné údaje. Meno a priezvisko volajúceho, adresu a stručný popis čo a kedy sa stalo." vysvetľuje Mgr. Košík.
Ak človek potrebuje iba lekára, hneď je vyrozumená zdravotnícka pohotovosť, ktorá je najbližšie k miestu, kde treba zasiahnuť. Iný prípad nastane, ak ide o fyzický útok, pri ktorom je ohrozené zdravie, či dokonca život. Vtedy vyrážajú ihneď policajti, aby chránili napadnutého. Za nimi štartujú lekári.
"Technika nám umožňuje i konferenčný posluch. V takomto prípade sa volajúci zhovára povedzme s lekárom, a ostatné zložky sú tiež na príjme. Počujú teda celý obsah rozhovoru. Šetrí to čas, pretože nie sú potrebné hovory medzi jednotlivými zložkami." opisuje boj o sekundy šéf oddelenia.
Počas roka fungovania linky 112 sa toto číslo u mnohých ľudí zažilo. V súčasnosti až dve tretiny volaní o pomoc idú cez 112-ku, kým zvyšná jedna tretina cez čísla 150 (požiarna a záchranná služba), 155 (zdravotnícka služba) a 158 (polícia). Pôvodné čísla naďalej fungujú. Plusom zriadenia "univerzálnej" linky 112 je nepochybne to, že si jedno číslo ľahko zafixujete. Negatívom zasa to, že si ho ľahko pamätajú aj "piráti". "Bohužiaľ, mnoho ľudí chápe linku 112 ako príležitosť voľakomu vynadať, vyrozprávať sa, zavtipkovať si." trpko konštatuje Mgr. Košík.
Z hlúpej "kratochvíle" sa však môže stať čosi ozaj vážne. Zákon číslo 129 z roku 2002 umožňuje v prípade falošného volania na 112-ku trestné stíhanie. Finančná pokuta môže vyskočiť až na 50 000 korún. "Momentálne bežia štyri šetrenia v takejto veci. Pravda, najvážnejšia často nie je peňažná škoda, ale ohrozenie života, zdravia."
Tí, ktorí sú v nepretržitej pohotovosti, sú "ničení" hlasmi mnohých hlupákov v slúchadle (už spomenutá štatistika je šokujúca), dolieha na nich veľká zodpovednosť, permanentný psychický stres. Aj tak im táto práca stojí za to. Veď čo už môže byť ´sladšie´, než zachránený ľudský život?
Zachránili mu život
"Vďaka ´linke záchrany´ stále žije jeden môj blízky priateľ," aspoň takto na diaľku ďakuje pani Eva z Košíc. "Boli sme na chate, v dosť neprístupnej oblasti. Náš kamarát mal silnú cukrovku, no kvôli jeho ostychu sme to nevedeli. V jeden večer upadol do bezvedomia, a my sme boli zúfalí a bezradní. Tvár mu zmodrela, vyzeralo to hrozne. Z mobilu sme zavolali pomoc, lekár na linke zrejme intuitívne pochopil, o čo ide. V kamarátových veciach sme hľadali inzulín, ale nikde sme ho nenašli. V tom čase už boli na ceste k nám zdravotníci. Sanitka doletela neuveriteľne rýchlo, obdiv si zaslúžil určite aj jej vodič. Veď cestu na chatu sme poznali, bola kľukatá, plná ostrých serpentín. Doktor bol pri pacientovi včas a zachránil ho." pripomína drámu s happyendom pani Eva.
Väčšina nás, laikov, nebude asi považovať prácu operátorov za žiadnu drinu. Verte, že je náročná a vysiľujúca. "My po fajronte zvykneme vravieť - služba normálna, služba ťažká," odkrýva úskalia svojej práce jeden z vedúcich operátorskej smeny Mgr. Ján Vangor. A potom to objaní: "Pri tých druhých je mimoriadne vysoký počet neoprávnených volaní, mnoho vyhrážok, nadávok, hrubých slov. Vtedy sa stáva, že prídem domov totálne vyžmýkaný. Sotva sa zmôžem na zopár viet k deťom, manželke, iba sa osprchujem, niečo zjem a padnem do postele ako mŕtvy..."
Mgr. Vangor je vyštudovaný pedagóg, azda aj preto pôsobí veľmi vyrovnaným dojmom. Učiť zopár rokov, to je vhodná príprava na enormnú psychickú záťaž. Ale prácu operátora zďaleka nezvládne hocikto. Požiadavky sú tvrdé. Š. Košík ich vymenuje bez okolkov: "Profesia operátora je v rámci štátnej služby pomerne veľmi dobre platená. Kritériá pre uchádzačov sú jasné. Vysokoškolské vzdelanie s minimálne magisterským titulom, dobrá znalosť buď angličtiny, alebo nemčiny, každý ďalší jazyk je, pochopiteľne vítaný. Úspešne zvládnuté psychotesty, stress management (testy odolnosti voči stresu), previerku NBÚ (pretože príde do kontaktu aj s utajovanými skutočnosťami), kvalitné ovládanie počítača so zameraním na grafické informačné systémy."
A vyhovenie vstupným nárokom je iba prvým krokom. Prax všetkých zbaví ilúzií, romantických predstáv. Dennodenná krutá rehoľa, enormné vypätie. Za 12 mesiacov, čo linka 112 beží, už dvaja z operátorov odišli. Boli vzdelaní, schopní, ale tá práca ich zničila. Vydržia ju len svojrázne nátury, ktoré dokážu veľa vecí pustiť z hlavy pri zatvorení dverí "operátorovne". Inak by sa hádam zbláznili. A hrá v práci tohto typu dôležitú úlohu vek?
"Ťažko povedať, akékoľvek zovšeobecnenie by bolo nesprávne," váži každé slovo Mgr. Košík: "Mladí rýchlejšie nasávajú nové poznatky, skôr chápu rôzne počítačové novinky, často sú zdatnejší v cudzom jazyku. Starší sú rozvážnejší, hádam aj trochu odolnejší. Predsa len majú toho viac za sebou. Starší operátori pôsobia na volajúcich skôr ukľudňujúco. To je cenné plus, pretože ich základnou úlohou je dosiahnuť, aby človek na druhom konci linky vecne opísal, čo sa deje. Prednosti majú teda mladší i starší, a my sa snažíme to skombinovať. Tak, aby na každej smene bol dobrý tím, zložený z takých aj takých. Naše mančafty majú hráčov od 25 do 55 rokov."
Hrajúce sa deti
Linka 112 je pre krízové prípady. Čo sa však udeje, keď práve v čase vášho volania vypadne v budove prúd. Automaticky sa zapína záložný generátor. Zhorí kábel? Inteligentný systém to zaregistruje, vyhodnotí a v zlomku sekundy zmení cestu signálu tak, aby došiel k tomu, koho pomoc potrebujete.
Veľmi často volajú na 112-ku deti. Väčšina z nich absolútne nechápe čo je na tom zlé, veď sa iba nudia, alebo hrajú. "Myslím si, že v školách by bolo treba trochu osvety. Hádam by stačilo, keby riaditelia venovali téme 112-ky dve, tri minúty a vysvetlili žiakom podstatu našej práce. Deti by mali pochopiť, že veľakrát zachraňujeme ľudský život. Ale to si často nechcú uvedomiť ani dospelí..." vzdychne si promovaný pedagóg Mgr. Vangor.
Po chvíli oživí kuriózny prípad: "Volalo nám dieťa, viackrát za sebou. Číslo mobilu bolo registrované, vedeli sme, že hovor beží z neho. Po viacnásobnom spojení sme zavolali naspäť. Ozval sa otec, ktorému sme osvetlili situáciu. Mobil nechal doma na stole a asi päťročný synátor náhodou vyťukal 112-ku. Otec sa nám veľmi ospravedlňoval. Kiež by sme zachytávali iba takéto falošné volania."
Ľudská zlomyseľnosť a cynizmus na Slovensku prekvitá, linka 112 s ňou stále zápasí. Ten, kto volá iba preto, aby si ventiloval svoje nízke vášne, môže byť neskôr šokovaný. "Na monitore operátora sa po nadviazaní spojenia zobrazuje telefónne číslo volajúceho," upozorňuje Š. Košík. "Máme kompletný zoznam telefónnych automatov, vieme hneď určiť, z ktorej búdky občan volá. Osvedčuje sa nám dobrá spolupráca s políciou, ktorá je schopná rýchlo vyslať na miesto hliadku. Mali sem viacero prípadov, kedy sme záškodníka prichytili priamo pri čine. To môže pre neho znamenať trestnoprávne dôsledky."
Pocítil to na vlastnej koži istý chlap. Z automatu na železničnej stanici oznámil údajné uloženie bomby. Operátor s ním hovoril, no z iného aparátu boli upovedomení policajti. Najbližšia hliadka o pár minút zadržala muža priamo v telefónnej búdke.
"Záchranári" kooperujú s mužmi zákona i inak. Vyplýva to z technických možností, ktorými operačné stredisko disponuje. "Každý hovor na linke 112 sa u nás nahráva a ukladá v podstate nezmazateľným spôsobom až na dobu 10 rokov. So záznamom sa nedá nijako manipulovať, čas, dĺžka a, pochopiteľne, obsah je zachytený. Záznam tým nadobúda punc právneho dôkazu. Stáva sa, že si ho od nás vyžiada prokurátor, alebo vyšetrovateľ."
Obsadená linka spomalila zásah
V rozsiahlej databáze operačného strediska je kvantum užitočných dát. Od zoznamu zámočníkov, až po súpis nákladných áut, ktoré by boli zapojené do prác pri živelnej pohrome. Každý údaj je zálohovaný, celý systém musí byť funkčný za akýchkoľvek okolností. V prípade mimoriadne závažnej udalosti môžu kompetentní ľudia priamo vstúpiť do rozhlasového a televízneho vysielania.
"Sme tu na to, aby sme ľuďom pomáhali," bez vzletných slov charakterizuje motto práce strediska Mgr. Košík. "Nič neprevýši pocit, že sme zachránili ľudský život. A každý tragický prípad nás bolestne zasiahne. Jeden taký sa stal nedávno, hoci nie v našom kraji. Počas zápasu skolaboval mladý, 19-ročný futbalista. Ľudia promptne volali na linku 112, ale s operátorom sa spojili až po dlhšom čase. Linka bola niekoľko minút obsadená, zhodou nešťastných náhod sa v kritických minútach vyskytlo viacero falošných volaní. Lekár už nedokázal chlapcovi pomôcť, a ten zomrel, hoci sa možno dal mladý život zachrániť..."
Každý z nás má v moci ukazovákom na klávesnici telefónu "naštartovať" celý tím ľudí. Sú v neustálom strehu, a ak kohokoľvek prikvačí núdza, vyrazia. Nasadzujú všetok svoj um a sily, aby voľakto neznámy s ich pomocou odolal neraz tvrdej rane osudu. Aj na to by sme mali vždy myslieť vo chvíli, keď vyťukávame tie tri magické tlačidlá - jeden, jeden, dva.
Marián BETÍK
Autor: Vo Western City sa strieľalo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
