angličtiny, poznajú ich v Poľsku a najnovšie sa chystá ich vydanie aj v Bulharsku. Tento básnik, publicista a esejista sa narodil a dlhé roky prežil v Košiciach, no odsťahoval sa do Bratislavy, kde teraz momentálne tvorí. Na metropolu východného slovenska však v žiadnom prípade nezanevrel. Ako sám vraví, rád sa sem vracia a vždy ochotne Košičanom pomôže. Tento raz sa tunajšej verejnosti predstavil autorským čítaním v divadielku Madrid a s nami chvíľu diskutoval o svojej práci, ale aj o spomienkach na Košice.
Dnes ste sem prišli predstaviť svoju poslednú zbierku básní Prierez snov. No popri poézii sa venujete aj esejistike a publicistike. To je ale celkom iná forma vyjadrovania...
- Áno, dnes tu predstavujem svoju zbierku, ktorou uzatváram triptych so zbierkami Fresky a Anatómia smädu. Tento predstavuje koniec jednej časti. Chcel by som sa venovať poézii, ale v inej forme. A k esejám - v Poľsku som raz uviedol esej Nájsť slovo, v ktorej som nastolil principiálnu otázku a vyvolala šialenú polemiku. Páči sa mi na nej, že veci, ktoré neviem vyjadriť v básni, vyjadrím práve tam. Básnický útvar je totiž krátky na vyjadrenie toho, čo všetko by som chcel povedať.
Čím by podľa vás poézia mala byť?
- Je to zamyslenie v dnešnom svete - v období, keď rezonujú otázky, byť alebo nebyť, mať alebo nemať. No hlavne na nás vplývajú vonkajšie vnemy, ktoré treba pretaviť do poézie. Ja vždy vravím, že tú správnu odpoveď poézia ešte nedala - teda na Slovensku po prevrate. A to sa týka aj prozaikov. Veľké slová už padli. Dnes je to o slovách, ktoré sú prázdne. Význam slova, ktoré by malo niečo vyjadriť každý ohraničuje, zatemňuje, nechce ho pomenovať priamo, bojí sa. A práve poézia by mala hľadať pravdu. Každý hľadá tú svoju, osobnú pravdu.
O čo vám ako básnikovi ide?
- O ľudský detail, každodennosť. Navodiť atmosféru javu, ktorý chcem znehybnieť, zastaviť - ako fotografia. Nechať veci doznieť, byť chvíľu sviatočný. Lebo ťažko byť sviatoční, keď sme večne uponáhľaní. A pritom ani neviem, kam sa ponáhľame.
Ale aby človek niečo také vytvoril, zachytil neopakovateľný okamih, musí sa v ňom nachádzať, musí prežívať istú atmosféru. Ako ju vy v tomto, ako ste sami povedali, uponáhľanom svete nachádzate?
- Ja mám inú dimenziu. Niekedy som bol muzikant, to je môj druhý rozmer. A ja keď sa chcem, v úvodzovkách, nabudiť, tak sa ´napicnem´ vážnou hudbou - Händlom, to je moja srdcová záležitosť.
O poézii sa vždy hovorí ako o menšinovom žánri...
- Poézia je menšinová, nerobme si ilúzie. Je ako stopový prvok, niekedy ju potrebujete. Každý puberťák, keď sa zamiluje, napíše básničku, je to v nás zakotvené. Ale nesmie jej byť veľa, pretože sa preje. No netreba z toho robiť elitnú záležitosť.
Vaše pracovné roky sú spojené aj s propagačným oddelením VSŽ...
- Áno, robil som tam 20 rokov. A keď som ešte vo svojich začiatkoch potreboval vydať knihu, dnes s tým už nemám taký problém, je to už v inej polohe, tak som musel ísť žobrať o nejaké peniaze. A myslíte, že mi dali? Ani náhodou. Čo je však zaujímavejšie, mne sa tieto veci stávajú, pretože mi niekedy niektoré momenty unikajú, keby som tam šiel o dva týždne skôr, tak sedel na tom poste, kde sa o tom rozhodovalo, môj kamarát.
Ale nie je to o tom, že všetko je tak, ako má byť?
- Ja nie som fatalista. Aj keď hovorím, že veľký pán Osud. (úsmev)
O Bratislave sa hovorí, že tam najmä v umeleckej brandži funguje istý, expresívne povedané, hyenizmus. Že je veľmi ťažké sa presadiť. Vám sa to však podarilo.
- Každý narieka, že sa tam nedá presadiť, ale to nie je pravda. Nie je to také, že toto je môj kamarát a ty môžeš byť lepší o tri triedy, ale toto je môj kamarát. Ak ste originálni a niečo viete, tak vás medzi seba príjmu.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
