povedané, za svoje prechodné bydliská. Premočení do nitky majú snahu čo najskôr sa uchýliť pod striešky zastávok, aby aspoň na chvíľu, kým nepríde spoj, ktorý potrebujú, unikli takmer nepretržitým prúdom vody. Ak sa im to podarí, lebo nie vždy je na zastávke dostatok miesta pre všetkých, môžu zažiť iný šok. Tak, ako cestujúci, premávajúci na trase zo Sídliska nad jazerom do centra a späť. Väčšina prístreškov, najmä na električkových zastávkach, má totiž porozbíjané ochranné sklá, v priestore, ktorý má chrániť pred pľušťou, prefukuje ako v priechodnom dvore či v železničnom tuneli. Už aj tak dosť uzimení ľudia majú na výber. Moknúť vonku pred prístreškom, alebo sa schovať v čakárničke, kde ich poriadne prefúka studený vietor a následne prechladnúť. Kompetentní sa cíce obhajujú tým, že na zasklievanie okien prístreškov na zastávkach nemajú dostatok peňazí a že okná vandali aj tak v krátkom čase opäť rozbijú, ale tento argument určite pred Košičanmi neobstojí. Napríklad na sídliskách Terasa či Ťahanovce problém vyriešili tak, že permanentne rozbíjané obyčajné sklá nahradili plastami, alebo nárazuvzdornými sklenenými tabuľami. V najhoršom prípade by bolo možné urobiť aj to, čo spravili s predposlednou zastávkou na Sídlisku nad jazerom smerom k obchodnému centru Bajkal. Zastávku postavili celú z tehál, bez okien. Tu sa však natíska otázka, ako by vyzerali Košice, keby sa tejto myšlienky chytili aj v iných mestských častiach.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári