RECENZIA
Slovenský rozhlas: premiéra 16. 7. 2004, Rádio Devín (21:30 Soirée)
Autor: Karol Horák
Redaktor: Hana Rodová
Réžia: Lucia Tarbajovská
Účinkuje: Zuzana Fialová
Zvuk: Peter Krajčovič, Ing. Peter Janík
Hudba: Alexander Berta
Obzretie. Možnosť obzrieť sa. Obzretie za nádhernou ženou, kráčajúcou letnou páľavou. Lákavé? A čo tak obzeranie sa onej ženy, za svojou minulosťou? Možnosť byť pri tom, keď odhaľuje svoje spomienky, túžby, obavy... A zrazu by sa "vaša múza", ktorú náhodnou sledujete na ulici, zdala úplne obyčajnou...ľudskou. Zrkadielko, ktoré si vybrala z kabelky, by namierila tak, že v nej zbadáte vlastnú tvár...
Možnosť sebareflexie je v dramatickom umení výsostnou prednosťou monodrámy. Karol Horák pracuje s týmto žánrom zámerne, prostredníctvom sebareflexie jednotlivca je možné "zrkadliť" aj tvár spoločnosti. A aká je v jeho najnovšej monodráme Spätné zrkadlo (určenej rovnako na rozhlasové - "éterické" ako i na divadelné javisko)? Zjednodušene povedané dnešná: fenomén brigád v zahraničí je v súčasnej spoločensko-ekonomickej situácii bežným javom nielen pre najmladšiu "slobodnú" generáciu. Hrdinka monodrámy, vydatá mladá žena s dvoma deťmi, sa kvôli zlej finančnej situácii rozhodne na dva letné mesiace opustiť rodinu a odísť pracovať na farmu do Talianska.
Monodráma Spätné zrkadlo je "správou" o prežívaní ženskej hrdinky (nielen jej pracovného pobytu) od vycestovania až po návrat z Talianska hra je rámcovaná situáciou cestovania autom. Práve toto "nútené" odtrhnutie od rodiny, osamotenie (v nadstavbovej rovine príbehu možno chápať ako formu vnútorného putovania) dáva hrdinke možnosť zamýšľať sa nad svojím doterajším životom i budúcnosťou (obrazne nazeraním do spätného zrkadla alebo cez predné sklo auta) svojej rodiny, najmä detí, kvôli ktorým je ochotná veľa obetovať. Prostredníctvom vlastnej výpovede sprítomňuje situácie z minulosti a vykresľuje vzťahy k matke (ochrankyni) a otcovi, vojnovom veteránovi, ktorý chcel z dcéry vychovať plaveckú šampiónku, ale ako to väčšinou býva, rodičovské plány zmenil život dcéra nemá dispozície byť majsterkou a navyše otehotnie s Rómom. Cez motív "bielo-čierneho" manželstva sa autor dotýka ešte stále "háklivej" otázky, ktorú však príliš neexponuje a nerieši pateticko-romanticky, ale reálne načrtáva ľudské možnosti a problémy spolunažívania v spoločnosti (po počiatočnom odmietavom postoji prijatie oboch rodín, problémy manžela sa zamestnať, žena preberá na seba ťarchu zodpovednosti a cestuje za prácou). Hrdinka má konkrétny cieľ priniesť peniaze na výmenu vodovodného potrubia. Veľké plány rodičov a ich dcéry sa pretransformovali do všednej starosti o druhých.
Citujem slová jednoduchej, citlivej, napriek (alebo vďaka) krehkosti silnej hrdinky, v hereckom podaní Zuzany Fialovej: "Vlastne, čo som chcela v živote dosiahnuť? Nemám ešte tridsať, ale mám muža a dve školopovinné deti. Čo teda?
Už žiadne medaily, veľké rekordy, plány... Vymeniť rúrky od vodovodu, aby sme sa neočisťovali špinavou vodou."
Rozhodnutie a cesta, ktorú vykonala sa stali zároveň cestou sebapoznania a vnútorného očisťovania.
Zvuková realizácia rozhlasovej monodrámy vychádza z jej "šťavnatého" jazyka, ktorý kopíruje živú hovorovú reč a je bohatý na obraznosť slova; ťaží aj z epického prvku v texte, a tým je rozprávačský živel v postave protagonistky. Preto aj realizačný tím zvukmi "kreslí" opisované situácie i duševné stavy hrdinky. Register zvukových prostriedkov, ktoré podfarbujú a dotvárajú výpoveď ženy je bohatý, režisérka pracuje s naturálnymi (na sprítomnenie reálneho priestoru) ako i so syntetickými zvukmi (kresba vnútorného priestoru predstáv, myšlienok, emócií). Vzniká tak dojem (aj vďaka stereofónii), akoby žena pozorovala obraz situácie, reálne prebiehajúcej (na farme) alebo vynárajúcej sa zo spomienok, z odstupu ho komentovala, ale aj plynulo doň vstupovala a znovuprežívala. Spoločne s hudbou (vhodný hudobný výber i režijná "manipulácia", korešponduje s talianskym prostredím, prostredím diskotéky, ale aj komické a k slovu kontrastné podfarbovanie piesňou F. Sinatru pri zoznámení a následnej "lovestory" s budúcim manželom, či hudobné motívy vyjadrujúce emóciu, dokonca myšlienku) majú teda zvukové prostriedky nielen atmosférotvornú, dramatizujúcu, ale i symbolickú funkciu. Vznikol tak "farebný", zvukovo a významovo bohatý rozhlasový komunikát, ktorý, aby nadobudol plnohodnotný význam, potrebuje už len jedno vnímavého poslucháča; s vlastnou predstavivosťou, skúsenosťou, s vlastným "spätným zrkadlom".
Karol Horák prináša v novej forme svojej ostatnej rozhlasovej monodrámy opakujúce sa témy v aktuálnej spoločenskej situácii, čím len poukazuje na to večné, archetypálne nielen v "ženskom svete".
Adela Mitrová
Autor: rozhlasová monodráma
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
