pozdravov Štefan Lovás oslávil pred pár dňami šesťdesiatiny. Spoza mikrofónu suverénny prejav a večne milý úsmev Piťka, ako ho všetci blízky priatelia volajú, však razom zmizol, keď pred ním stál náš diktafón, do ktorého mal aj pre našich čitateľov poodhaliť kúsok zo seba.
"Ja som bojazlivý, bojím sa ísť s vlastnými myšlienkami na trh. Nerád sa vnútorne odhaľujem, hoci mám ľudí veľmi rád. No radšej sa im prihováram cez mikrofón. Anonymita ma posmeľuje. Sedím tam sám len so svojím mikrofónom, a to mi vyhovuje," povedal moderátor, ktorý do Slovenského rozhlasu nastúpil pred takmer 33. rokmi na pozíciu hlásateľa.
Jeho profesionálnej dráhe predchádzala amatérska. V Michalovciach totiž pracoval v Kultúrnom a spoločenskom stredisku, kde vysielal správy v mestskom rozhlase a raz týždennej robil aj vysielanie po drôte. No keď Slovenský rozhlas vyhlásil konkurz na miesto hlásateľa, vyľakal sa a neprihlásil. "Na moje veľké prekvapenie ma naň však pozvali. Spískala to moja manželka. A tak som na jej prehováranie šiel na skusy," spomína Š. Lovás, ktorý tento krok vníma dnes už ako prelomový.
"Odrazu som bol kolegom takej osobnosti, akou je Vierka Petrusová, ktorú som obdivoval dávno predtým. A to bolo moje veľké šťastie, lebo po prijatí som mal pocit, že som sa stal majstrom sveta (úsmev). No pani Petrusová ma vyviedla z omylu."
Aj keď ´krízové´ chvíľky, keď si chcel pobaliť svoje ´caky-paky´ a z rozhlasu odísť, neobišli ani pána Štefana, napokon predsa vždy ostal. "Občas si sám kladiem otázku, prečo mám rozhlas tak rád - je to kvôli ľuďom, ktorí ho robia a ľuďom, pre ktorých to robím."
Medzičasom je rozhlas jeho neodmysliteľnou súčasťou života. "Bez neho si už život ani neviem predstaviť. Ak by som mal byť bez neho, bolo by to akoby ste mi odťali jednu ruku. Som rozhlasák telom i dušou."
Hoci pôvodne bolo úlohou hlásateľa čítať správy a zahlasovať relácie, pred pätnástimi rokmi im pribudla vlastná relácia - Hudobné pozdravy. Cez ňu sa Š. Lovás definitívne ´prebojoval´ do sŕdc poslucháčov. "Mám radosť a vnútorný pocit sebauspokojenia, že sa môžem poslucháčom prihovárať aj trocha inak, než oficiálne a zvlášť keď viem, že im prinášam radosť do života. Snažím sa, aby ma brali ako člena svojej rodiny."
S Hudobnými pozdravmi sú spojené aj mnohé veselé príhody. No neodohrávajú sa priamo v živom vysielaní, rozhlasákov však občas rozveselia vtipné žiadosti o pozdrav. "Pieseň Z. Lorencovej sa volá Proč žiješ rád a istá pani z Košíc si ju žiadala k manželovej 50-ke pod názvom Proč žiješ dál." Ďalšia pani zas mala široké spektrum hudobného záujmu a napísala: "Prosím vás o zahratie pesničky Cikán, černý cikán, v krajnom, najhoršom prípade môže byť aj Mária voláme ku tebe."
Hoci rozhlas poskytuje aspoň istú mieru anonymity, človeka so známym menom a hlasom často ľudia na ulici spoznajú. "Túto popularitu prijímam s rozpakmi. Nie že by mi to bolo nepríjemné, ale nie som veľmi rád stredobodom pozornosti," hovorí moderátor, ktorý má rád prírodu, pokoj a ticho. Rád si aj len tak poleží na gauči a pozerá televízor. Najčastejšie sleduje vedomostné súťaže a ak filmy, tak oddychové. Radosť mu vždy urobí pocit, že si ho ľudia vážia a majú ho radi. "Dodáva mi to pocit vnútorného uspokojenia, že to, čo robím, nerobím zbytočne," dodáva na záver.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
