Záhrada umenia. Organizuje ho Galéria umelcov Spiša spolu so Strednou priemyselnou školou a jej kamenosochárskym odborom.
V Spišskej Novej Vsi okrem neho dva týždne tvorili aj Wjewslaw Jelonek z Poľska, Vasil Roman z Ukrajiny, Daniel Tatarka z Košíc a žiaci kamenosochárskeho odboru Strednej priemyselnej školy pod vedením sochára Imricha Svitanu. Do záhrady galérie by malo pribudnúť 6 skulptúr z travertínu a z dreva. Kurátormi projektu boli Jozef Joppa a Jitka Haaková. S Petrom Císařovským sme sa stretli v Košiciach, kam si na chvíľu odskočil.
Máte ku Košiciam nejaký osobitý vzťah?
- Naposledy som tu bol asi pred 30 rokmi. Prechádzali sme okolo a na chvíľu sme sa zastavili. Veľmi sa mi zapáčili. Najviac ma, pochopiteľne, zaujala vaša nádherná katedrála. Vôbec som to nečakal a bol to trochu šok. A druhá vec je, že nie tak dávno, asi pred mesiacom, sem boli pozvaní moji rodičia, lebo otec mal v Košiciach výstavu malieb. Boli podnietené košickým rodákom Sándorom Máraiom, ktorý slávi veľké literárne úspechy. Spoločne s mamou sa boli pozrieť po vyše 50 rokoch na miesta neďaleko Košíc, kde pomáhali budovať rozbitú dedinku. Čiže ide vlastne o vzťahy celej našej rodiny.
Váš brat Tomáš, ktorý je výtvarníkom, má tiež väzby na východe Slovenska. Podieľal sa na expozícii Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach.
- No vidíte, páchatelia sa vracajú. To už bolo ale pomerne dávno, v raných deväťdesiatych rokoch.
Čo sympózium? Nie je náročné za taký krátky čas vytĺcť sochu z kameňa?
- Viete, že hej? Ale všetko je vec organizácie práce a najmä toho, ako si človek vyhliadne dotyčný kameň. Rozmyslí si, čo z neho chce vytvoriť. No ja som musel úplne zmeniť svoje predstavy. Priviezol som si množstvo kresieb, ale s týmto tvarom som nepočítal. Dva dni som dumal, chodil okolo kameňa, až mi zišla na um taká myšlienka, ktorú uskutočňujem.
A bude to?
- Obeť, tak sa bude volať. Ide o takú ležiacu, veľmi štylizovanú figúru zo spišského travertínu. Ten je skutočne veľmi zaujímavý. Sochu by som charakterizoval ako geometrický lyrizmus. Celkom preniká mramorová diagonála. Chcel som tam mať cudzorodý prvok, ako symbol násilia.
Prečo práve Obeť?
- Prišla mi na um kvôli tej horizontále. Ležiaca postava síce môže mať rôzne možnosti interpretácie, ale ja som chcel vyjadriť obeť. Lebo súčasný svet je svetom násilia. Usiloval som sa takouto nepopisnou podobou, výtvarnou rečou vyjadriť tú vec.
Ako na vás pôsobí Spiš?
- Nachádzam tu súvislosti. Je to veľmi zvláštny kraj. Sám žijem v Prahe pomerne málo. Chodím si tam skôr odpočinúť. Čo je trochu paradoxné, za prácou chodím asi 60 kilometrov severne od Prahy. Volá sa to Kokořínske údolie a ide o chránenú krajinnú oblasť, na ktorú nadväzuje Český raj. A tu, v Spišskej Novej Vsi, sme zas na úpätí Slovenského raja. Takže týmto sa tieto dva svety prepájajú. Stále ich porovnávam. Tu sú vyššie formy hôr a v susedstve Vysoké Tatry. U nás je to o niečo nižšie, ale zato trochu dramatickejšie, krajina je rozdrobenejšia. Máme tam pieskovcové skaly a na jednom kilometri sa vyskytuje asi desať priepastí a zrázov. V stredoveku tam žili Čierni rytieri a tiež tam rád chodil zbierať podnety najväčší český básnik Mácha. Takže pracujem a žijem v usadlosti, kde je osem pôvodných statkov z 18. a 19. storočia. Osada sa volá Olešná a nájdete ju v príručkách ľudovej architektúry. Otec kúpil v 60. rokoch polorozpadnutý statok a od tých čias to stále dávame dokopy. Mám tam niekoľko ateliérov. To mi poskytuje veľký priestor na prácu, čo je pre umelca veľmi dôležité. V Prahe by som si to nemohol dovoliť.
Váš otec je je výtvarník, aj brat. Ste teda výtvarnícka dynastia...
- Dá sa to tak povedať. Nielen oni, ale aj moja žena je maliarka, ba aj jej mama. Otec jej otca bol dokonca sochár, ktorý robil jeden najznámejších pomníkov legionárov na Pere Lachaise v Paríži. A otec mojej mamy bol tiež maliar. Prastrýc mojej ženy bol maliar Jan Zrzavý a tesť môjho brata je Adolf Born a samozrejme, aj jeho žena, čiže moja švagriná, je maliarka. Je to dosť zamotané, takže na tento náš rozhovor by vaše noviny zrejme nestačili a museli by ste začať vydávať osobitnú prílohu Císařovských.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
