podľa jej slov poslanci SMK právo vystupovať v rodnej reči, pričom na druhej strane v Európskom parlamente to možné je. SMK preto chce na septembrovej schôdzi NR SR predložiť žiadosť o zmenu rokovacieho poriadku, ktorá by umožňovala hovoriť na pôde slovenského parlamentu aj po maďarsky. Hoci najmä od predstaviteľov slovenských politických strán bolo počuť k tejto zmene absolútne negatívne stanoviská, čelní predstavitelia maďarskej menšiny žijúci v Košiciach a okolí by ju naopak privítali.
Poslanec NR SR Lászlo Köteles sa pritom odvoláva na dávne tradície. "Od roku 1868 majú poslanci právo používať pri rokovaniach materinský jazyk a je to úplne jedno, či slovenský, maďarský alebo hocijaký iný. Tento úzus sa praktizoval aj v prvej Česko-slovenskej republike, za Slovenského štátu, či v bývalom Federálnom zhromaždení ešte za socializmu. Len u nás na Slovensku sa toto po odsúhlasení jazykového zákona zrušilo..." L. Köteles nechápe, prečo slovenskí poslanci sú teraz proti tomu, aby sa obnovilo postavenie maďarčiny ako ďalšieho jazyka v NR SR. "Žiaľ, väčšina z poslancov nie je schopná akceptovať tento prvok demokracie. Všetci tí, ktorí s tým majú problém, dokazujú, že je im cudzia určitá tolerancia. Podľa mňa by s tým nebol problém ani v NR SR, veď každý poslanec v sále má možnosť posluchu cez slúchadlá. A v nich by pri vystúpeniach maďarských poslancov znela slovenčina. No uvidím, počkáme si do septembra, ako to dopadne," konštatuje L. Köteles.
Aj riaditeľka úradu Košického samosprávneho kraja (KSK) Rozália Múdra si vie predstaviť, že by sa jej rodná reč používala v NR SR. "O tejto téme sa uvažuje už niekoľko rokov, raz s väčšou, inokedy s menšou intenzitou. Mám osobnú skúsenosť, bola som na zasadnutí švajčiarskeho parlamentu v Berne a tlmočilo sa tam do všetkých štyroch oficiálnych jazykov, ktorými sa tam hovorí. Čo ma najviac prekvapilo, dokonca aj po retrorománsky, čo používa možno 5 percent Švajčiarov. Podľa mňa, keď sa to dá v Švajčiarsku, malo by to byť možné aj pre maďarskú menšinu, ktorá tvorí 10 percent obyvateľov Slovenska. Veď to predsa nie je nič mimoriadne."
Podľa R. Múdrej by sa náš parlament mal inšpirovať EP, kde každý môže hovoriť svojou materčinou. Privítala by aj to, aby maďarčina mohla znieť aj na zasadnutiach zastupiteľstva KSK. "Viem si predstaviť, že by poslanci za SMK hovorili po maďarsky. Pre nás by to v podstate znamenalo len to, že by sme museli zabezpečiť tlmočníka. Určite by to malo pozitívny vplyv na poslancov SMK, možno by boli aktívnejší pri diskusiách," usmiala sa.
Člen predsedníctva SMK a šéf klubu SMK-Smer-ANO-SDKÚ v zastupiteľtsve KSK Štefan Zachariáš zas tvrdí, že naša ústava garantuje každému, aby sa mohol vyjadrovať vo svojej materinskej reči, a tak automaticky predpokladá, že by to malo platiť aj v našom parlamente. Podľa neho stojí celá otázka na tolerancii medzi väčšinou a menšinou. "Aj v zastupiteľstve KSK by to bolo možné. Stačí len zabezpečiť prekladateľov, čo uznávam, že by aj niečo stálo, ale neišlo by o nejaké obrovské finančné čiastky. Nejde tu o to, že by sme nerozumeli, o čom sa hovorí, ale o princíp. Aj v EP parlamente si môže každý vystúpiť vo svojej reči." Š. Zachariáš si vie predstaviť aj opačný príklad, aby sa v maďarskom parlamente hovorilo po slovensky. "Keďže sú Slováci uznaní v Maďarsku ako národnostná menšina, tak prečo nie? Tak by sa malo postupovať všade. Čo zlé je na tom, aby sa človek, ktorý v danom štáte žije, sa v ňom naozaj cítil ako doma? Ja netvrdím, že Maďari sa na Slovensku necítia ako doma, práve naopak. Lenže možnosť používať materinský jazyk je jedným z atribútov týchto pocitov," dodal Š. Zachariáš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
