"Spievam kvôli muzike, nie kvôli miliónom"

Dátum narodenia: 5. júna 1950

Miesto narodenia: Spišské Bystré

Znamenie: Blíženci

Obľúbená farba: biela, modrá

Obľúbená kniha: detektívky

Obľúbený film: West Side Story

Obľúbené jedlo: spišské bryndzové pirohy

Relax: pobyt v posteli

Diskografia sólových albumov:

Môj život je pieseň

Žijem, žijem

Loď lásky

Prístavy túžob

Bez veľkých obetí

Bože, nedaj láske zahynúť

Buď mojím prílivom

Golden Melody

Spevák a moderátor Peter Stašák pred rokom 1989 nevydal ani jeden album a to aj napriek tomu, že vďaka hudbe precestoval celý svet. V týchto dňoch však už finišuje práce na svojom deviatom sólovom albume. Radosť z toho, že cédečko bude už v auguste na trhu, mu trošku kalí skutočnosť, že po piatich rokoch sa bude musieť rozlúčiť so svojou reláciou v Slovenskej televízii Kaviareň Slávia.

Aj napriek tomu, že od detstva stále spieval, dlhú dobu bol presvedečný o tom, že z neho raz bude katolícky farár. "Mama chcela, aby som šiel za farára. Nebránil som sa tomu, no vždy som veľa spieval. Na každej školskej slávnosti - na MDŽ, ma MDD, počas Vianoc - som vystupoval. Kým som mal zo päť rokov, nemali sme televízor, a tak najväčšou zábavou bol pre nás spev."

Vďaka svedomitej učiteľke sa naučil vyše tisíc ľudových piesní a dnes je P. Stašák chodacim spevníkom ľudoviek. "Samozrejme, že som sa občas hneval na to, keď som sa musel naučiť novú pieseň a moji kamaráti sa šli hrať do lesa. Vyrastal som totiž pod Tatrami a všetko čo som zažil po prvý krát, som zažil v lese - prvé bitky, prvé rande. Mama bola počas celého môjho detstva v tom, že zo mňa určite bude farár. Chodil som miništrovať. Celej rodine aj okoliu bolo jasné, že zo mňa bude určite farár." Prelom však nastal, keď sa P. Stašák dostal ako osemročný do Prahy na celoštátnu súťaž tvorivosti mládeže. Vyhral svoju kategóriu a dostal ponuku ísť študovať na košické konzervatórium. "Mama bola samozrejme proti, no mne sa tá predstava veľmi páčila a nedala mi pokoja. Šiel som na skúšky, prijali ma a od roku 1965 som bol v Košiciach." Začal študovať operný spev, pretože počas socializmu bolo nemožné venovať sa počas strednej školy muzikálu či populárnej hudbe.

Prvé angažmán

Nepáčila sa mu však predstava, že bude operným spevákom. Začal poškuľovať po speve populárnej hudby, popri tom som si privirábal v zbore v divadle. Už na konzervatóriu sa viac ako štúdiu venoval súťažiam a zájazdom a učiteľom sa to nie vždy páčilo... "Preorientoval som sa štýlovo na kantilény, dostal som prvé angažmán, spieval s orchestrom. Musel som sa v mnohých veciach odnaučiť techniky operného spievania. Nikdy som sa neživil inak ako muzikou a som tomu rád. Keď vysvetili môjho bratranca za farára, mama mi povedala - vidíš to je poriadne zamestnanie, nie ako to tvoje. Potom však dodala - ale ty spievaš lepšie. Bolo to pre mňa zadosťučinenie. Najmä keď začali moje piesne hrávať v rozhlase a objavil som sa aj v televízii."

Z Košíc však mal ťažkosti prebiť sa dostatočne často na televízne obrazovky, lebo len toho speváka, ktorého ľudia často videli v televízii, si aj zapamätali. "Pred revolúciou som nevydal ani jeden album. Nebolo to vtedy ľahké, mám taký pocit, že rockoví speváci to mali ľahšie ako my, ktorí sme spievali kantilény. Veď len Karol Duchoň, ktorý bol v tom žánri pojmom, vydal iba dva albumy, Dušan Grúň pred revolúciou asi iba jeden. Boli to nositelia kantilénovej muziky, boli populárni, no nevydávali albumy. Ja keď som bol na súťaži napríklad na Kube a vyhral som ju, tak od mňa každý pýtal album. Vyhováral som sa, že som platne kdesi zabudol. Hanbil som sa priznať, že žiadny album som zatiaľ nevydal."

P. Stašák povyhrával svojho času veľa medzinárodných súťaží, vďaka nim precestoval celú Európu, dostal sa do Brazílie, do Mongolska. "Na Kube som stretol Alu Pugačevu, na jej prihovorenie som sa dostal do Ruska. Prešiel som ho celé - od Vladivostoku po Ukrajinu, aj na Kamčatku. Medzinárodné festivaly boli odrazovým mostíkom pre rôzne zaujímavé angažmány. V Mongolsku som dostal ponuku ísť spievať do Nemecka. Stretol som sa tam s Gustavom Bromom a ten bol presvedčený o tom, že som slovenský emigrant." Na emigráciu P. Stašák aj pomyslel, no vedel, že z Československa nemieni ´zdupkať´. "Videl som, ako speváci žijú na západe. Nám Slovkoncert bral veľké percentá z honorárov z vystúpení. Človek potom mal nutkanie emigrovať, ale ja nie som taká povaha. Mal som dve dcéry a kvôli nim by som si nevedel predstaviť, že by som odišiel a bol bez nich čo i len sekundu. Veď by som ich tu musel nechať... Navyše - ja som lokalpatriot. Aj keď som chodil hore-dole po svete, sem sa rád vraciam."

Dnes už nevládze toľko hýriť

Do Košíc si chodieva občas oddýchnuť, občas pracovať. "O muzikantoch sa vraví, že žijú bohémsky život a pravda je taká, že tomu tak naozaj je. Aj keď ja už dnes nevládzem toľko hýriť ako pred niekoľkými rokmi. Kedysi som vládal nespať štyri noci za sebou, dnes už iba dve," smeje sa. "Stretávali sme sa a ´mulatovali´. Sadli sme si k poháriku a kecali o pekných babách, dnes mám pocit, že každý hovorí iba o tom, koľko už zarobil, koľko by ešte chcel... Hodnoty sú postavené na hlavu. Pre mňa vždy bola a je dôležitá muzika. Kvôli nej spievam a nie kvôli miliónom. Netvrdím, že netreba zarábať. Potrebujem predsa auto a chcem ísť na dovolenku. Ale hovoriť stále o peniazoch..."

Kvalitný spevák nie je ten, ktorému sa podarí poblúzniť fanúšikov. Tí si síce nakúpia cédečka, ale pri ďalšom albume už naň ho zabudnú. "Stále to tak fungovalo, že doba vytriedila dobrých a zlých umelcov. Dnes už mnohí muzikanti sa postavia na pódium a hudbu už majú nahratú v cédečku a možno ani nevedia poriadne hrať. Nás svojho času preverilo publikum v baroch a na zábavach, kde bolo treba hrať naživo a poriadne. So spevom treba žiť denne. Aj keď už mám za sebou veľa rokov praxe, nedovolím si svoj hlas necvičiť. Ak by som na polroka trebárs úplne prestal spievať - som mimo hry. Byť úspešným spevákom to je vec šikovnosti, driny ale aj šťastia."

Štastie pri P. Stašákovi stojí, veď jeho albumy sa predávajú viac než dobre. Mnohé sú zlatými už pár dní po tom, ako sa dostanú na pulty predajní a vydavateľ Martin Sarvaš chodieva odovzdávať platinové platne P. Stašákovi do Košíc každý rok. "Nie je to len moja zásluha, album musí mať aj dobré anranžmány, byť nahratý v dobrom štúdiu. Zatiaľ to všetko funguje a po mojich cédečkach je dopyt. Keď ma ľudia chcú, tak ja to vnímam ako svoju povinnosť, spievať pre nich a vydávať ďalšie cédečka. Jedno ročne je podľa mňa optimum." Už v auguste by mal byť na trhu deviaty album, pre ktorý však zatiaľ spevák nevymyslel názov. "Pracujem ešte na posledných troch pesničkách. Do konca júla chcem mať album ´pod strechou´ aj s obalom. Novinku je, že si ho vydám vo vlastnom vydavateľstve, na ktoré mám licenciu." Mnohí z vás sa na tento album už určite tešia, veď platne P. Stašáka patria na Slovensku medzi najlepšie sa predávajúce. Čím to je? "Myslím, že Európania sú predurčení na to, aby mali radi príjemné spevavé melódie. Radi si vypočujú dobrého speváka, no záleží im aj na textoch a na kvalite nahrávky. Keď sa im čosi nevidí, cédečko si nekúpia. Občas sa treba prispôsobiť tomu, čo ľudia chcú, ale len do tej miery, aby som bol aj ja spokojný s tým, čo spievam. Prímorské melódie mám rád a teší ma, že sa páčia aj mojim fanúšikom. A Slováci majú asi výnimočne dobrý vkus," doplnil s úsmevom.

Je vďačný STV

Určite majú P. Stašáka Slováci radi, rovnako ako jeho reláciu Kaviareň Slávia, ktorú vyrába už takmer päť rokov Košické štúdio Slovenskej televízie. V októbri vám však naša verejnoprávna televízia ponúkne jej poslednú časť. "Nebudem klamať, robiť zo seba frajera a tvrdiť, že mi to nie je ľúto. Na druhej strane som veľmi vďačný STV a všetkým ľuďom, ktorí túto reláciu pripravovali a všetkým tým, ktorí ju pozerali. Udržať televíznu reláciu po celých päť rokov nie je jednoduché a mňa navyše teší, že neodchádzame z obrazoviek v situácii, že by nás nikto nepozeral. Máme vysokú sledovanosť, takže končíme so vztýčenou hlavou."

Počas piatich rokov sa relácia presťahovala z Kaviarne Slávia na Hlavnej ulici do priestorov Domu umenia, pred časom ju moderátorsky oživila aj muzikálová herečka Vanda Konečná. Za mikrofónom sa mihlo veľa našich, českých i zahraničných speváckych hviezd. Nechýbala Majda Paveleková, Michal Dočolomanský, Vašek Neckář, Sisa Sklovská, Jirka Krampol či Dana Kamide z USA. "Urobili sme ich desiatky a netvrdím, že každá časť bola perfektná. No mnohé boli výborné, často som si od spevákov vypočul komplimenty. Keď si dnes pomyslím, že to skončí... Bude mi to chýbať. Ak sa mi však podarí rozbehnúť nejaký podobný projekt, budem rád."

Práve vďaka nakrúcaniu hudobno-zábavnej relácie sa musel P. Stašák zorientovať aj v herectve. "Hodili ma do vody a musel som začať plávať. Ale priznám sa, že som sa v tejto funkcii cítil najmenej profesionálne. Po čase sa to zlepšilo a bolo aj príjemným oživením, keď sme sa s režisérom Petrom Hudákom rozhodli angažovať aj Vandu Konečnú. Je to šikovná baba. Dobre sa s ňou pracuje a máme kamarátsky vzťah. Ja som taká povaha. S každým spevákom a speváčkou sa snažím udržiavať dobré styky a som rád, že mnohí sú mojimi priateľmi."

Stal sa ním aj J. Krampol, ktorý si pred časom zaspieval v Kaviarni Slávia a P. Stašák zas účinkoval v jeho relácii Nikto nie je dokonalý. "Mnohé priateľstvá vďaka tejto relácii vznikli, mnohé sa utužili. Už ako malé dieťa som obdivoval speváka Karla Hálu. Splnil sa mi detský sen, keď som ho pozval do Kaviarne Slávia a on prišiel." Možno iná relácia splní P. Stašákovi ešte ďalšie sny...

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Placka: Viete že....

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári