Po stretnutí s murénami radšej zaradil spiatočku
Viete, kde na svete je najkrajšie potápanie? Renomované potápačské časopisy sa čas od času pokúšajú zostaviť rebríček tých najlepších miest na študovanie podmorského života. Poradie medzi prvými desiatimi lokalitami sa obvkle mení, no určite medzi nimi nikdy nechýba ostrov Bonaire. Pred pár rokmi na ňom strávil niekoľko dní aj Košičan Martin Dužda.
Bonaire je jedným z ostrovov súostrovia Holandské Antily. Jeho piesočnaté pláže a útesy obmývajú teplé vody Karibského mora. Ostrov leží, podobne ako dva ďalšie, Aruba a Curacao, len pár desiatok kilometrov severne od Venezuely. Všetky ostrovy sú súčasťou Holandského kráľovstva. Okrem tohto jazyka sa tu používa aj miestny jazyk papiamento (zmes rôznych amerických, európskych i afrických jazykov), tiež angličtina i španielčina. Ostrov má asi 15 tisíc obyvateľov a rozlohu 285 km2. Okrem turizmu žije aj z ťažby soli.
Zoznámenie s Ronaldom
"Keď som dorazil na ostrov, už ma v prístave čakal mladík menom Ronaldo," spomína M. Dužda na zoznámenie s miestom, ktoré sa na dva týždne stalo jeho novým domovom. "Bol to zamestnanec jednej z tamojších informačných kancelárií, ktorého mi odporučil kamarát z Českej republiky. Ten sa bol na ostrove potápať rok pred tým a s Ronaldovými službami bol veľmi spokojný." Ako sa Košičan neskôr dozvedel, na Bonaire je zvykom, že každý cudzinec (ak je dostatočne solventný) alebo skupinka si najme nejakého miestneho človeka, ktorý im robí po celý čas ich pobytu akéhosi sprievodcu. Poradí, kde sa ubytovať, kde stravovať i ukáže, kde je najzaujímavejšie potápanie.
"Ronaldo sa kamarátsky zdravil takmer s každým a bola to skôr výnimka, keď sa s niekym nepoznal," pokračuje Košičan v spomienkach. "Aby som mal možnosť spoznať nielen ostrov, ale i jeho obyvateľov, pripravil mi poznávací program, ktorého súčasťou bolo takmer každý večer i stretnutie s nejakou významnou osobnosťou ostrova." Tak sa M. Dužda presvedčil, že miestni domorodci sú neuveriteľne milí a prívetiví ľudia. Ani raz vraj nevidel, aby niekto na niekoho kričal a aj vtedy, keď raz začul vzrušený rozhovor, vysvitlo, že šlo o nedorozumenie.
Od Ronalda sa M. Dužda dozvedel, že ročne prichádza na Bonaire skúmať život pod hladinou okolo 25 tisíc vyznávačov tejto nádhernej zábavky. Začínajúci potápači i skúsení profesionáli. Tiež prichádzajú i milovníci jachtingu a windsurfingu. Podľa chuti, odvahy i zdatnosti si môže každý záujemca vybrať, či využije slabší vietor v záveternej západnej časti ostrova, alebo silný na východe. Vlny a vietor na juhovýchode vraj uspokoja aj tých najnáročnejších borcov.
Školenie za 10 USD
"Potápanie je na Bonaire taká samozrejmá činnosť, ako na Slovensku chodiť na huby," tvrdí M. Dužda. "Miestni sa potápajú takmer stále. To preto, lebo najkrajšie prírodné krásy ostrova sa nachádzajú pod vodou. Pravda, tým nechcem povedať, že to, čo je na súši, nestojí za obdiv. Známe sú napríklad stromy divi-divi, ktoré tvaruje vietor či soľné bane, pozostatky slaných jazier. Ale predsa, pre suchozemca, aj keď zo srdca Európy, už palmy, kvety či jemný piesok nepredstavujú takú exotiku."
Tamojší ľudia sú si toho vedomí a snažia sa ´svoje´ podmorské prírodné bohatstvo chrániť. Správajú sa k nemu úctivo, veď ich vlastne prostredníctvom turizmu živí. No rovnako prísni sú aj k cudzincom. Potápač, ktorý chce zostúpiť do hlbín, musí prejsť školením o ochrane koralových útesov a chovania sa pod vodou. Každý absolvent získa odznak platný jeden rok, bez ktorého sa na Bonaire nesmie potápať. "Okrem poučenia, týkajúceho sa vlastnej bezpečnosti, sa školenie týkalo najmä zásad ochrany podmorského života. Potápač napríklad nesmie pod hladinou nič chytať ani zbierať. Ruky majú byť iba na plávanie a držanie foťákov."
Školenie absolvoval aj M. Dužda. Nebolo vraj náročné, ani drahé. Stálo v prepočte asi 10 dolárov. "Takto teoreticky vyzbrojený som sa už nevedel dočkať, kedy sa ponorím pod hladinu. Veď kvôli tomu som absolvoval cestu cez celú Európu i Atlantik. Mojim sprievodcom bol opäť Ronaldo a spoločníkmi dvaja Nemci, ktorí prišli na ostrov s rovnakým cieľom, ako ja. Kým oni mali vlastnú potápačskú výstroj, ja som si ju musel požičať. Ale rátal som s tým, cena za jeden deň nebola vysoká. Vyšla v prepočte na 30 dolárov."
Treba si privstať
Na more Košičan, dvaja Nemci a ich sprievodca vyrazili už okolo šiestej ráno. To preto, lebo čím neskôr by šli, tým ťažšie by našli vhodný flek. "Ronaldo mi vysvetlil, že takých ako ja, teda turistov - potápačov, sa denne chystajú na more stovky. Platí teda, kto skôr príde, ten si vyberá, kde sa bude potápať. Pod vodu sa totiž nemôže ísť, kde si kto zmyslí. Za týmto účelom sú totiž vyhradené iba určité lokality." Ako sa M. Dužda dozvedel, každý rok sú na potápanie určené presne vymedzené miesta. No sú dosť veľké, aby sa záujemcovia pomestili. Počas ďalšej sezóny sú tieto miesta uzavreté, aby si tamojší ekosystém oddýchol. Najmä ryby, ktorým môže vadiť večné promenádovanie sa potápačov. O dva-tri roky je táto oblasť opäť vyhradená pre turistov a uzavreté sú iné. Takto to ide dookola.
"Keď sme prišli na miesto, ktoré vybral Ronaldo, videli sme v okolí iba dve loďky. Boli od nás asi sto metrov, keď sme spustili kotvu, obalenú vrecovinou. To preto, aby sme nepoškodili koraly. Voda bola krásne čistá a už z člna bolo vidieť, že tam dole pulzuje nádherný život. Rýchlo sme nahodili neoprény i potápačskú výstroj a vhupli do vody," pokračuje M. Dužda v spomienkach na prvé potápanie. "Bolo to fantastické. Všetko pod hladinou hralo množstvom farieb. Skaly, koraly, rastlinstvo i ryby. Keby to bolo možné, tak by som aj híkal. Takto som iba vyvaľoval oči..."
Ronaldo vraj vybral dobré miesto. Hĺbka bola asi 15 metrov a viditeľnosť takmer neobmedzená. "Ronaldo chvíľu čakal, kým sa spamätám a potom ma aj s Nemcami zaviedol trochu ďalej." Pri potápaní na Bonaire platí, že každý čln má okolo seba vyhradený cca 50-metrový okruh, kde by mu nemal liezť žiaden potápač z iného člna. Preto od seba na hladine ´parkujú´ v asi 100-metrových vzdialenostiach. "Pomaly sme plachtili vodou a obzerali tú nádheru. Videl som ryby, ktoré lenivo plávali samostane a majestátne, no aj húfy rybiek, možno stokusové, ktoré z ničoho nič rýchlo menili smer. Niektoré akoby vyčkávali, kým som sa k nim priblížil, aby potom ako na povel odplávali o pár metrov ďalej."
Po vynorení na hladinu už bolo okolo Ronaldovho člna vidieť asi 20 ďalších. Každý patril nejakému jeho ´kolegovi´, ktorý sa staral o skupinku turistov - potápačov. Všetci navzájom udržiavali úctivú vzdialenosť.
Nevziať ani kameň
Okrem rýb obdivoval Košičan aj koraly a rastlinstvo. I táto časť podmorského sveta bola nádherne pestrofarebná. "Úlohou podmorského sprievodcu bolo nielen ukázať turistom nádheru pod hladinou či dbať na ich bezpečnosť, ale aj dohliadať, aby neporušili zásady, o ktorých sa dozvedeli na školení. Teda nepoškodzovať koraly či rastliny a nebrať so sebou z mora žiadne spomienkové predmety. Aj keby šlo o obyčajný kameň na dne." Bolo to pochopiteľné. Veď ak by si každý potápač vzal čosi na pamiatku, ostal by pod hladinou iba piesok. A potom by ostrovania nemali ďalším turistom čo ukazovať. Povolené bolo iba fotografovanie a suveníry si mohli kúpiť na súši.
Samozrejme, zaujímalo nás, či má M.Dužda z večného ´sveta ticha´ aj nejaký osobitný nezabudnuteľný zážitok. Napríklad stretnutie so žralokom. "So žralokom nie, a vraj sa v tamojších vodách ani nevyskytujú. Ale bolo to nečakané stretnutie s iným dravým morským tvorom," načrel Košičan do spomienok. "Bolo to asi pri treťom potápaní. Ronaldo nás vtedy vzal ku skalnatým ostrovčekom, ktoré 500 metrov od pevniny trčali z vody. Boli sme pod hladinou asi 10 minút a po pravej ruke som míňal jeden z nich, keď sa mi odrazu tesne pred tvárou mihlo čosi veľké. Tak som sa zľakol, že som okamžite zaradil spiatočku a trielil k člnu. Ronaldo, ktorý plával za mnou, mi tam povedal, že to bol párik poldruhametrových murén. Boli medzi koralmi, možno číhali na korisť a ja som ich asi vyplašil. Neviem však, kto bol v skutočnosti vyplašený viac. Ja, či tie murény. Ronaldo tvrdil, že o nich nevedel. Potápal sa tam s inými turistami asi pred mesiacom, a nič zvláštneho sa im neprihodilo."
S inou murénou sa M. Dužda stretol o dva dni, keď sa mu ju na inom mieste podarilo odflotiť. S hlavou vystrčenou z úkrytu vraj trpelivo čakala, kým sa k nej priblížil a nevyplašil ju ani blesk fotoaparátu. Akoby bola na podobný záujem zvyknutá. "Veľmi som sa bál, ale zámer mať ju na fotke bol silnejší. Ronaldo mi povedal, že ak ma včas vidí, nebojí sa a ak ´neprekročím´ bezpečnostnú hranicu, nezaútočí. Neviem, akú mala táto muréna bezpečnostnú hranicu, ale ja som sa k nej bližšie ako na tri metre neodvážil. Tiež som sa bál, aby mi nezdúchla skôr, než stihnem zaostriť."
Ďalšie ´nebezpečné´ dobrodružstvo už košický potápač nezažil. Ani po ňom netúžil. Stačilo mu, keď mohol obdivovať podmorský život a kochať sa jeho nádherou. Dovedna strávil pod hladinou asi 20 hodín (vrátane jedného nočného potápania) a stáli vraj za to. Dodal, že by určite nebolo zbytočným mrhaním času, vrátiť sa tam ešte raz...
Róbert BEJDA
Autor: Placka: Viete že....
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
