Stavba, ktorej bol súdený krátky život

Dnešná záverečná časť krátkeho seriálu o Hnilnej bráne je venovaná hlavne jej bezprostrednej stavebnej nasledovníčke - Jozefskej bráne. Táto brána, zrodená ako výsledok tretej osobnej návštevy cisára Jozefa II. v Košiciach nebola napodiv poslednou tunajšou mestskou bránou. Tou sa stala prakticky neznáma brána na dnešnej Poštovej ulici, postavená až v prvých rokoch 19. storočia. Jej popisom v rámci končiaceho seriálu sa Košický večer stáva vôbec prvou publikáciou, ktorá o nej prináša informácie. Známy počet košických mestských brán sa tým ustálil na doteraz nikdy neudávanom čísle 8 samozrejme nikdy nefungovali v takomto počte naraz.

NOVÝ VSTUP DO PREZÍDIA

Polozrúcanú a už vyše dvesto rokov nefungujúcu Hnilnú bránu zbúrali pravdepodobne ešte pred koncom roka 1783. V tej dobe však bolo ešte nepredstaviteľné, aby sa do vnútorného mesta hovorili mu Prezídium chodilo len tak voľne, kedy sa komu zachcelo. Okamžite ju nahradili novou klasicistickou bránou, postavenou podľa vzoru rímskych triumfálnych oblúkov. Dohotovili ju už v marci roku 1784. Mala jeden veľký ústredný klenutý prechod pre povozy a dve malé postranné porty pre peších chodcov. Za bránou vybudovali široký z tehál klenutý most cez vnútornú vodnú priekopu a za ním dve strážnice, kde podľa potreby prechádzajúcich kontrolovali, prípadne od nich vyberali mýto. Keď ste túto trasu absolvovali, museli ste ešte prejsť čiastočne odstráneným Zubatým bastiónom a provizórne zasypanou vonkajšou vodnou priekopou. Až tak ste sa dostali von z "Prezídia". Aj táto brána mesto od západnej strany uzatvárala, čo malo trvať ešte niekoľko desaťročí.

Na novú Jozefskú bránu nechalo mesto inštalovať takýto latinský nápis: JANUA PRIUS FORGACHIANA NUNC VERO AB AUGUSTO JOSEPHO II. OCCASIONE TERTIAE PRESENTIAE SUAE OCCULATE REVIDENTE JOSEPHINA VOCATA A. S. P. Q. C. AUGUSTO INDULGENTE RESTAURATA. Skratka pred koncom znamená Amplissimus Senatus Populusque Cassoviensis a v preklade nápis znamená: Brána predtým Forgáčska sa od tretej osobnej návštevy vznešeného Jozefa II. volá Jozefská. Reštaurovaná bola z priazne vznešeného /cisára/ a najvyššieho senátu a ľudu Košíc. Chronostichon /zvýraznené písmená/ udáva letopočet 1783. Nápis je dosť zavádzajúci, pretože by sa podľa neho dalo usudzovať, že pôvodná Hnilná brána bola iba prestavaná, nie odstránená. Opak bol samozrejme pravdou.

Dohľad nad výstavbou Jozefskej brány mal sám richtár Jozef Klestinský, spolu so senátormi Jozefom Fedákom, Františkom Staffnerom a Jánom Kubekom. Stavbu viedol murársky majster Štefan Broky. Pôvodne mali na bránu vytesať aj cisárovu podobizeň, no nevieme, či sa tak stihlo vykonať, a keď, kto bol autorom diela, najskôr reliéfu. Postavenie tejto brány sa už zanedlho ukázalo ako neveľmi premyslený počin. Prudkému rozvoju mesta, najmä po roku 1800 začala prekážať. Po roku 1802 mesto prerazilo hradby a postavilo bránu na konci Pivovarskej ulice /dnes Poštová/. Bývalá Maľovaná brána zanikla po roku 1805 v novostavbe kostola kalvínov. V roku 1805 zrušilo mesto Mlynskú bránu, pred rokom 1830 Hornú bránu a v roku 1830 Dolnú bránu. Ani v jednom z posledných troch prípadov ich nenahradilo novou stavbou mesto sa postupne stávalo otvoreným.

Jozefská brána teraz už na Alžbetinej /Forgáčskej/ ulici vyslovene zavadzala. A tak ju mesto v roku 1827 /podľa doktora Němca/ odstránilo. Historik Košíc, kanonik doktor Wick však uvádza, že sa tak stalo až v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Staré plány Košíc však dávajú za pravdu doktorovi Němcovi. Na Chunertovom pláne /1807/ je brána jasne zakreslená, na pláne Idea Protographica /1832/ však už nie. Kronikár doktor Plath za ňu utrúsil vo svojej kronike ľútostivú spomienku: Pamiatku na jeho /cisárovu/ návštevu dlho pripomínala takzvaná Jozefínska brána, postavená ako triumfálny oblúk elegantnej formy. Predĺženie Forgáčskej ulice si však vyžiadalo, aby ju zbúrali. Za týmto významným pomníkom treba ľutovať, pretože dopravu po bokoch by nerušil, tak ako neprekáža v Paríži brána Saint Denis bulváru Saint Martin.

ÚPLNE ZABUDNUTÁ BRÁNA

Zdá sa, že seriózni historici spolu s mnohými milovníkmi košickej minulosti už dávno poprevracali v našom meste každý kameň. No nie je to pravda. Stále sa nájdu objekty, o ktoré doteraz akosi nik nezavadil. Ktovie prečo unikla a stále uniká pozornosti posledná mestská brána postavená v našom meste. Bola nielenže posledná /ak nerátame drevenú primátorskú maketu Dolnej brány z roku 1998/, ale aj najkratšie fungujúca. Prerazili ju niekedy začiatkom 19. storočia hradbami v pokračovaní vtedajšej Pivovarskej, dnes Poštovej ulice. Určiť dátum, kedy sa tak stalo, sa dá iba odhadom, študovaním pomerne veľkého počtu pohľadov na Košice od západu, ktoré vznikli ako záhlavia úradných a cechových listín. Vychádza to na obdobie medzi rokmi 1802 až 1811. Chunertov plán mesta z roku 1807 ukazuje v tomto mieste už prerazenú hradbu, ale bránu tu ešte nezaznamenáva. Aj keď túto bránu zriadili asi dvadsať rokov po Jozefskej, postavili ju v rovnakom architektonickom štýle - mala klasicistickú architektúru a podobu rímskeho víťazného oblúka.

Doktor Němec vo svojej knižke Košice 1780 1918 ku tejto bráne uvádza: ... aj na Pivovarskej /Poštovej/ ulici prebúralo mesto hradby novou bránou. Tak sa aj nazývala: Nová brána. Pomenovanie sa nestačilo vžiť, lebo ju okolo roku 1830 zbúrali. Nová brána pravdepodobne zanikla súčasne s Jozefskou bránou a aj dôvod jej zbúrania bol rovnaký, prekážala voľnej komunikácii s predmestím a hlavne prirodzenému stavebnému predĺženiu ulice. Navždy zostane paradoxom dejín, že dve najmladšie klasicistické mestské brány mesto odstránilo skôr, ako stredoveké brány Hornú a Dolnú na Hlavnej ulici.

Definitívny zánik košických mestských brán nie vždy stavebný, ale v každom prípade funkčný - je nepochybne naviazaný na zriaďovanie systému mýtnic na prístupoch ku Košiciam. Stalo sa tak začiatkom dvadsiatych rokov 19. storočia a písali sme o tom v rámci článkov o Berčinského pláne Košíc a Belághovom pláne mýtnic. Okrem bezpečnostných dôvodov, ktoré dávno pominuli, to boli aj dôvody ekonomické. Rušil sa stáročný systém ciel a kontroly pohybu tovaru. Mýtnice tu boli už hlavne na to, aby vyberali poplatky za užívanie mestských komunikácií, z čoho sa platila ich výstavba, údržba a čistenie. Klasické brány, ktoré by nepredyšne uzatvárali mesto, stratili svoj zmysel. Pohyb obyvateľstva teraz už kontrolovala štátna polícia "pokrokovejším" spôsobom špicľovaním. Práve prelom 18. a 19. storočia je zlatou dobou pre policajných "tajných" a érou získavania informácií od hoteliérov, krčmárov, domovníkov a podobne.

VYKOPÁVKY

Stavebné zvyšky Hnilnej a Jozefskej brány spočívali pod povrchom Alžbetinej ulice vyše jeden a pol storočia. Sem tam ich preorali kopáči budujúci v rôznych obdobiach kanály a kladúci plynové potrubia, elektrické káble, alebo čosi podobné. To že tu stála stredoveká a na jej troskach ešte aj novoveká brána, upadlo do zabudnutia. Vo výkopových ryhách sa to javilo už len ako náhodné zhluky kamenných murív. Komplexnejšie Košičanom obe brány odkryla až veľkolepá výmena uličných povrchov a inžinierskych sietí za úradovania primátora Rudolfa Schustera. V rámci nej od mája 1996 bežali nečakane rozsiahle a nálezmi architektúry bohaté vykopávky na Hlavnej ulici najprv na Dolnej, potom na Hornej bráne tu v podstatne menšom rozsahu.

Na Alžbetinej ulici táto akcia prebiehala od roku 1997, takže už na jar v tomto roku sa v lokalite Hnilnej brány začal v predstihu archeologický výskum, ktorý viedla doktorka Ďurišová z Pamiatkového ústavu. Aj tu sa pomerne rýchlo objavili výrazné zbytky starších architektúr veža z arpádovských čias, novšia veža luxemburská, na Košice netypický hranatý barbakan a pravdaže rôzne pásma hradobných múrov. Naviac sa tieto objekty miešali s plytko založenými zvyškami Jozefskej brány a so zachovanými časťami klenutia novodobého mosta pred Jozefskou bránou. Problémom týchto vykopávok bolo, že popísané objekty boli oveľa viac poničené staršími zemnými prácami, ako na Hlavnej ulici. Zároveň sa nekopalo až do takých hĺbok, ako v prípade Dolnej brány. Na nej stále prebiehal intenzívny výskum, ktorý odčerpával pozornosť všetkých, prostriedky mesta a čas archeoložky.

Aj tu sa časom rozhodlo, že niektoré vykopané detaily architektúr budú upravené a ponechané v odkopanom stave. Týkalo sa to časti mostného klenutia, pod ktorým sa mala zriadiť štýlová fontána /dodnes nie je dokončená/, a jednej zo streleckých komôr barbakanu Hnilnej brány. Typickým pre nezmyselný chvat tých čias sa stal osud kamennej strielne v tejto komore. Jej originálne kamenné ostenie dosť dlho stálo bez toho, že by niekomu zavadzalo. Potom ho bolo nutné vybúrať /nerozumel som prečo/. Keď sa nakoniec rozhodlo predsa len komoru prezentovať nahradili ostenie kópiou. Takže to, čo tam dnes uvidíte, nie je originál ten sa zničil. Časť hranatého pôdorysu barbakanu Hnilnej brány je dnes vyložená v dlažbe Alžbetinej ulice.

Text a reprodukcie: Jozef Duchoň

Nabudúce: Jagellonské Košice

Autor: Svetská sláva - poľná tráva

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári