Starfighter bez motora pikoval k zemi ako bomba
Ked v máji 2001 vyhlasil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster, že onedlho Slovenské technické múzeum Košice otvorí prvé a ojedinelé múzeum leteckej techniky na Slovensku, v Európe a možno aj na celom svete, mnohí skeptici sa nezdržali úškľabkov. Tie im však postupne mizli z tvárí viac a viac. Múzeum totiž skutočne vzniklo a v auguste oslávi dva roky svojho trvania. Za ten čas bolo v hangároch a na asfaltových plochách v areáli leteckej histórie, situovanej na košickom letisku, umiestnených vyše 40 lietadiel z mnohých krajín sveta. Vrátane deviatich takzvaných prezidentnských strojov, získaných na základe dohovoru R. Schustera s najvyššími hlavami iných štátov. O tom, čo všetko sa podarilo zanietencom leteckej histórie doteraz zhromaždiť, sme sa porozprávali s lektorom múzea.
Chýba iba Mig 17
Kapitána letectva v zálohe Františka Miku, ktorý si na letisku a v hangároch odkrútil dlhé roky ako náčelník leteckých špecialistov, sme zastihli vo chvíli, ked vstupoval do dverí kovového hangáru.
"Vačšina exponátov pochádza od vojenských útvarov slovenskej a českej republiky. To znamená, že tieto stíhačky a bombardéry riadne slúžili v útvaroch, najprv v Československu a neskôr zvlásť v Česku a na Slovensku," načrel trochu do spomienok. "Takže v tejto expozícii prevládajú predovšetkým vojenské lietadlá všetkých typov. Môžeme sa pochváliť takmer úplnou kolekciou lietadiel typu Mig, z autorskej dielne sovietskych konštruktérov Mikojana a Gurievica. Máme tu Mig 15, Mig 19, Mig 21 a MIG 23. Táto mašina bola prvým exponátom, ktorý do leteckého múzea priviezli. Chýba nám Mig 17, ale nevieme, či sa vôbec takéto lietadlo na Slovensku nachádza."
Zaujímavou je expozícia rady Suchojov. "Od základného Su 7 BKL, Su 15 cez Su 22 az po Su 25. Su 7 bol prvým lietadlom tohto typu, používanom v československom letectve. Su 25 bol podzvukový stroj, chlapíkmi v modrom prezývaný hrable. Preto, lebo mal pod krídlami štyri závesníky na zbrane, ktorými dokázal tento aeroplán narobiť riadnu paseku. Obrovské množstvo výzbroje uniesol aj stíhací a bombardovací Su 22." V múzeu je napríklad typ Suchoja, ktorého "brat" zostrelil pred niekolkými rokmi kórejské dopravné lietadlo. Zahynulo vtedy viac ako 200 ludí.
Od sovietskych mašín, ktoré boli vo svojej ére postrachom na mnohých bojiskách, sme s F. Mikom postupne prešli k iným kuriozitám a historickým artefaktom. V múzeu nechýba zástupca podzvukových cvičných lietadiel L-39 Albatros, na ktorých trénovala počas štúdia celá škála špičkových letcov československej armády, vrátane pilotov už nejestvujúcej akrobatickej skupiny Biele albatrosy. V múzeu majú aj štyroch starších súrodencov albatrosov, L-29 Delfín, ktoré sa do Košíc vrátili z letiska v Malackách. Vrtulníky sú zastúpené štyrmi kusmi, dvoch typov. Mi 2, Mi 4 a dvojmiestny HC 102.
"Ten je zaujímavý tým, že slúžil ako prieskumný stroj na kontrolu stožiarov vysokého napätia, dopravnej situácie na cestách a podobne. Pretože do neho vlezú iba dve osoby, nemôze niesť žiadny náklad. Na rozdiel od Mi 2, ktorú pravdepodobne ešte dodnes používajú v policajnom zbore Slovenskej republiky ako transportný a sanitný letún. Mi 4 je už riadne zastaralá mašina, ktorú kedysi používali na prevoz materiálu, ľudí i parašutistov pri zoskokoch," pochválil sa svojími znalostami F. Mika.
Nenápadne nás doviedol až k pýche múzea, zahraničným lietadlám. Ako prvého nám predstavil "hviezdneho bojovníka" F-104 starfighter, ktorého do Košíc priviezli mohutným nákladným lietadlom DC 105 talianski vojaci, vedení dokonca az dvoma generálmi. "Na svoju dobu to bolo vynikajúce lietadlo. S perfektným motorom i elektronikou. Ale požiadavky zákazníkov na jej dopĺňanie a následná pretechnizácia viedli k čoraz častejšiemu výskytu porúch. A tie boli také závažné, že ak sa pilotovi nepodarilo zachrániť inak, končilo to zvyčajne jeho smrťou. Preto letci dôverne medzi sebou starfightera nazývali lietajúca rakva. Naši piloti za socializmu k tomu ešte pridávali Adenauerova. Starfighter, čo sa týka konštrukcie, mal veľmi úzke krídla a preto nebol schopný plachtiť. Takže, ak mu vysadil motor, pikoval k zemi ako raketa či bomba."
Góbé skonštruoval otec E. Rubika
Dalším krásavcom v zbierke je Phantom F 4, prvý nexponát, ktorý do múzea nepriviezli po zemi, ale priletel z Nemecka. Traduje sa, že po prílete, pretože exponáty musia byť odzbrojené a s prázdnymi nádržami, pilot zvyškom paliva "pohnojil" lúky a polia v okolí letiska. Vraj na pilota netrpezlivo čakali aj miestni poľnohospodári, lebo im ktosi poradil, že letecké palivo je vynikajúcou pohonnou látkou pre ich traktory. Chceli teda príslušníka Luftwaffe presvedčit, aby im zopár litríkov načapoval. Či sa im to podarilo, o tom každý zo zainteresovaných mlčí ako hrob. Dvojmotorový Phantom F 4 so sklopnými koncami krídel má aj záchytný hák, pre pristávanie na lietadlových lodiach. Bojoval vo Vietname proti sovietskym migom a boli to vraj rovnocenní súperi.
Medzi najväčšie ťaháky radia návštevníci múzea balistickú raketu, ktorú dostal od ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu ako darček k sedemdesiatinám R. Schuster. Kým sa dostala do Košíc, zažili jej prepravcovia kopec nepríjemností. Predovšetkým na slovensko-ukrajinskej hranici. Colníci žiadali dokonca licenciu na dovoz zbraní, hovorilo sa aj o tom, ako budú na tento dar reagovat Rusi. Sú totiž podielnikmi v závode v Kirovograde, kde rakety vyrábajú a pravdepodobne sa strela na Slovensko dostala bez ich súhlasu.
"Takéto správy netreba brať úplne vážne," smial sa F. Mika. "Veď nejde o strelu, ale iba jej prepravný obal. Vpredu je namontovaná imitácia pravej špičky rakety, ktorú Ukrajinci, neviem prečo, natreli asfaltom. Nedávno sem prišli akýsi rakeťáci z Veľkej Idy. Vraveli, že tento typ rakety je schopný vo vnútri odniesť ešte 12 menších. Vraj ich dokáže odniesť nejakých 5000 km ďaleko. Potom vyletia zo špičky a idú každá vlastným smerom na cieľ. Či to môžu byť aj atomové hlavice, vám nikto nepovie, je to vraj tajné."
Čo však tajomstvom nie je, je expozícia vetroňov. Šuhaj jeden a dva, Orlík a potom aj maďarský vetroň Góbé, ktorý skonštruoval otec vynálezcu známeho hlavolamu - Rubíkovej kocky, Erno Rubika. Adam je zas obdobou ultra lightu, aký údajne lieta aj v USA a replika Avie B 11 predstavuje stroj, ktorý skutočne lietal ešte pred 2. svetovou vojnou.
Motory
"Lahôdkou pre fajšmekrov je motor, ktorý Nemci vešali pod krídla vôbec prvého prúdového lietadla na svete, Messerschmidtu 262. N Na svete je už týchto motorov velmi málo. Takisto, ako sŕdc anglických stíhačiek Spitfire, na ktorých počas 2. svetovej vojny lietali aj naši piloti. Konkrétne tento exponát má takzvané turbo preplňovanie. Používali ho do lietadiel, operujúcich vo veľkých výškach. A sú tu vedľa seba aj motory Daimler Benz, montované do klasických Messerschmidtov a motor zo sovietskeho Il 2 Sturmovik. Mohli by stáť pokojne vrtuľami oproti sebe, tak ako počas vojny." Neďaleko messerschmidťáckeho stojí hviezdicový motor, aký montovali do Polykarpova Po 2, známejšieho u bojových letcov pod názvom Kukurúznik. Lietadlo nedávno priviezli do múzea a chcú ho spojazdniť tak, aby slúžilo na vyhliadkové lety.
V ďalšom hangári každému hneď od dverí padne do oka nádherný Mirage, darovaný švajčiarskou konfederáciou. Pôvodne slúžil ako hliadkovací a prieskumný stroj pri pobrežných vodách. V trupe lietadla, lepšie povedané v ´cumáku´, mal zabudované fotokamery.
Cez množstvo informácií a technických špecialít sme sa dostali k dvom vecičkám, o ktorých mnohí neznalí veci nemajú ani potuchy. Prvá mala podobu lietadla, vyvinutého tímom študentov košickej vojenskej leteckej akadémie, vedených profesorom pplk. Ing. Radomírom Orlitom. Kedysi malo veľkú nádej stať sa oveľa lacnejšou náhradou ekonomicky náročných cvičných lietadiel L-39 Albatros, alebo L-29 Delfín. "Pplk. Orlita sa staral o vzdelávanie, výcvik technikov lietadiel i pilotov a patrí medzi najlepších odborníkov v oblasti aerodinamiky u nás. Lietadlo, ktoré vyvinul so študentami, je zaujímavé najmä tým, že nemá vrtulu vpredu, ale tlačnú vzadu. To zjednodušilo obtekanie vzduchu okolo profilov krídiel. Čo spolu s tým, že stroj mal iba jednoduchý turbovrtuľový motor, znamenalo značné úspory na palive a teda aj peňazí. Prečo tento zaujímavý projekt upadol do zabudnutia, vám povedat neviem. "
Poslednou raritou pri ktorej sme sa pristavili, bol prostriedok, používaný armádami Varšavskej zmluvy - kedysi protipólu NATO. Hneď vedľa sivého monštra s červenými aplikáciami stála veľká tabuľa, s popisom zariadenia, vzhľadom pripomínajúceho najmodernejšie strategické strely amerického letectva Scud. Z popisky sme sa dozvedeli, že ide o typ VR 3, pričom modernejší VR 2, dokázal vyvinúť vďaka raketovému motoru rýchlosť až 1100 km/h a mal akčný rádius o 100 km menej. Okrem televíznych kamier mal na palube aj infračervené senzory, detektory rádioaktívneho ziarenia a laserový označovač cielov. Pod označením TU 143 bolo VR 3 vyvinuté v konštrukcnej kancelárii Tupolev a vyrábané od roku 1973. Patrilo k štandardným prostriedkom taktického priskumu v bývalej Sovietskej armáde. Štartuje z osemkolesového transportéra pomocou urýchlovacích rakiet, pristáva s padákom na tri vyvyšovacie podpery.
Pozor na rozdávanie!
Aj ked sú Košičania na svoje originálne múzeum právom hrdí, v ostatnom čase začínajú mať obavy o to, aký bude ďalší osud niektorých exponátov. Onedlho dôjde totiž k zlúčeniu Vojenskej leteckej akadémie /VLA/ gen. m. R. Štefánika s Technickou univerzitou /TU/ Košice a z VLA vznikne letecká fakulta, alebo fakulta avioniky TU. Jej vedenie vraj už teraz poškuľuje po niektorých excponátoch múzea, ktoré by chceli umiestniť v areáli novovzniknutej vysokoškolskej inštitúcie.
Takisto si vraj po rokoch spomenul riaditeľ istej fabriky v Považskej Bystrici, že Košičanom darovali motor, na ktorom je možné vysvetlit študentom kopu vecí a chce ho údajne späť. Ak by došlo k takémuto rozobratiu exponátov, návštvníci múzea by boli ukrátení o viacero nádherných zážitkov. Nehovoriac o tom, že raz odnesené motory alebo lietadlá, by sa späť pravdepodobne už nikdy nevrátili. A to by bola obrovská škoda.
Miroslav SAMBOR
Autor: Svetská sláva - poľná tráva
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
