dostala presne vymedzený priestor
Umenie alebo len druh vandalizmu?
Hoci ho nikto nechcel, predsa len sa nám v meste rozšíril výtvarný prejav - grafity. V obľube ho majú hlavne mladí, ktorí sa týmto spôsobom snažia prejaviť. Väčšinou je to akýsi výkrik do tmy, inokedy protest či nesúhlas s dianím okolo nás. "Pokojne to ale môže byť len názor jednotlivca trebárs na krásu devy v susedstve", tvrdí JUDr. Mgr. Dušan Šlosár, PhD., ktorý je v meste koordinátorom bezpečnostného projektu a ako väčšina zastáva názor, že grafity Košiciam, ani ďalším mestám, dobré meno nerobia.
"Pri grafitoch existujú dve zložky - samotná kresba a piktogram - podpis autora, aby okolie vedelo, kto dielo nastriekal. V niektorých prípadoch sa pri grafitoch objavuje už aj akési vysvedčenie od ostatných sprejerov," tvrdí D. Šlosár. Grafity vynikajú farebnosťou a presnosťou, pretože, ak by sme si pozreli tú istú kresbu na dvoch rôznych miestach, zistíme, že je takmer navlas rovnaká, ako keby podľa šablony. U tvorcov grafitov treba obdivovať ich pamäť, predstavivosť i súhru, lebo jeden obraz striekajú buď naraz viacerí alebo pracuje jeden maliar súčasne s dvoma sprejmi. Pritom musia tvoriť ešte aj rýchlo, lebo nikdy nevedia, kedy kto príde a odhalí ich. Sú preto v časovom strese, napätí a napriek tomu vo výtvarnej pohode.
"Pokiaľ by sme ich tvorbu mohli regulovať alebo dostať tam, kde by to mohlo byť aj pekné, aj účelné, napríklad výzdoba stien predajne platní, cédečiek alebo moderného oblečenia, mohlo by to byť dokonca na prospech veci. Zatiaľ je to ale najmä živelná tvorba s veľkými škodami, lebo napríklad z mramoru sa takáto farba veľmi zle odstraňuje. Niekedy riedidlo nestačí a mramor sa musí aj obrúsiť," hodnotí plusy a mínusy D. Šlosár. Sú i prípady, kedy je postriekaná vec úplne zničená a nepoužiteľná. Napríklad, ak by sa dostala farba na kontakty prevodu alebo chodu zariadenia. Aj preto sa na tvorcov grafitov najmä len hromží a negatívnosť ich pôsobenia je podchytená i v zákone. Podľa paragrafu 257 Trestného zákona sa pri poškodzovaní cudzej veci uvádza: ´Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na 1 rok alebo zákazom činnosti.´
Sprejeri nie sú však až takí nebezpeční, lebo to, čo pomaľujú, sa dá väčšinou používať. Pri nich sa preto uplatní skôr to, že musia poškodenú vec uviesť do pôvodného stavu alebo uhradiť vlastníkovi náklady pri jej vyčistení. Zákon príde k slovu len v prípade, ak sa škoda rovná jednonásobku minimálnej mzdy, čo je čiastka okolo 10-tisíc Sk. No a to sa len málokedy stane.
D. Šlosár ale upozorňuje, že ak si sprejeri v pubertálnom veku myslia: ´nám sa nič nemôže stať,´ sú na omyle. "Stíhaní totiž môžu byť už od 15 rokov, nie od osemnástich. Pokiaľ sa presadí zákon navrhnutý ministrom spravodlivosti, právne zodpovední za svoje činy budú ešte o rok mladší. To je určite jeden z dôvodov, prečo by bolo najrozumnejšie vyčleniť sprejerom plochy, kde by sa mohli legálne realizovať. Potom si snáď uvedomia, že nemôže byť hrdinstvom dostať grafit na novú maľovku alebo práve postavenú budovu. Podstatný je tu kompromis. Bez neho bude verejnosť na grafiťákov len nadávať a oni na zlosť všetkým tvoriť ďalej," dodal D. Šlosár.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
