kamarátom je v nejednom prípade skateboard alebo bicykel. A práve na túto tému je dnešné zamyslenie.
S dieťaťom na kolesách príde do kontaktu pešiak na chodníku i motorista na ceste a v oboch prípadoch to môže byť vážne stretnutie. Či už rýchlo jazdiaci alebo začiatočnícky nemotorný bicyklista brázdiaci chodník je hrozbou hlavne pre mamy s kočíkom a drobcom cupitajúcim popri nich. A samozrejme, aj pre starších ľudí, ktorí nemajú takú mrštnosť, aby sa v prípade ohrozenia dokázali cyklistovi vyhnúť. V úlohe motoristu, čo je aj môj prípad, sa zase hrozím, keď po frekventovaných cestách, neraz bezhlavo a bez poznania základov dopravy, kľučkujú pomedzi vozidlá bicyklisti. Nielenže nedodržiavajú predpisy, ale stačí malý výmoľ, balans a cyklista padne rovno pod kolesá.
Dospelí cyklisti majú aspoň jedno plus - ako tak poznajú dopravné predpisy, vedia rukou naznačiť, ak chcú odbočiť a sú im známe aspoň tri základné dopravné značky - hlavná cesta, daj prednosť v jazde a stop, daj prednosť v jazde. Čo ale dieťa, ktoré dostalo bicykel pred prednedávnom, napríklad za dobré vysvedčenie? Odvtedy stihlo urobilo iba pár jazdeckých pokusov okolo bloku a dnes je na ceste...
Dopravná výchova je oblasť, na ktorú sa ešte nie tak dávno, kládol veľký dôraz. Nech už to bol dnes smiešne vyznievajúci názov súťaže ´Pioniersky semafor´ alebo akokoľvek inak pomenované, ale každá mala svoj zmysel. Školáci sa ako chodci, bicyklisti či jazdci na trojkolkách, v rámci nich učili základom dopravy vrátane riešení križovatiek, poznali tri farby semaforov, vedeli, kedy čo môžu. Dnes máme z dopravných ihrísk, v meste ich bolo niekoľko, spustnuté plochy, svetelná signalizácia dávna skončila v zberniach surovín a o vysvetľovanie pravidiel dopravy má len málokto záujem.
Iba od začiatku prázdnin na Slovensku už štyria detskí bicyklisti utrpeli pri páde z bicykla zranenia. Dve sú veľmi vážne, pretože si poranili hlavu. Dochrámaná ruka alebo noha sa vždy skôr a lepšie hoja, ale hlava, to je centrála ľudskej existencie...
V susednom Česku platí už asi dva roky zákon, ktorý cyklistovi ukladá povinnosť mať pri jazde prilbu. Nie obyčajnú, bakelitovú, ktorá, keď náhodou padne, tak mu ešte viac ublíži, ale pevnú ochranu. Na Slovensku sa síce o podobnej povinnosti tiež už vedú debaty, ale ako zákonná povinnosť to ešte neplatí. Vraj do konca roka by sa o tom malo v parlamente rokovať.
Nepáči sa mi to. Zase sa len vedú reči, ale skutek utek. Cesty sú predsa cyklistami najviac preplnené práve v lete. Prečo sa teda také "banality" ako je oprášenie dopravnej výchovy v školách a povinné nosenie prilby nestali povinnosťou už pred touto letnou sezónou, ale, až potom, neskôr... Vari ešte máme v čiernych kronikách nepopísané biele stránky, a tak ich treba zaplniť?
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: SEVER
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
