platnej licencie, sa spustila búrlivá verejná diskusia okolo tejto témy. Ide o chúlostivú záležitosť, ktorá otvára mnohé, zväčša eticky ladené otázky. Vzhľadom na to, že LF UPJŠ zrejme nie je jediné slovenské pracovisko, kde došlo k odklonu od legislatívy, zaujímalo nás, ako európske (a teraz aj naše) zákony pristupujú k ochrane pokusných zvierat, ktoré sú predmetom experimentov takýchto zariadení. Rozprávali sme sa s veterinárnym poradcom Slobody zvierat a bývalým pracovníkom Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy SR MVDr. Rastislavom Kolesárom.

Je udelenie licencie na vykonávanie pokusov zárukou, že zaobchádzanie s pokusnými zvieratami bude prebiehať v súlade so zákonom?

"Licencie podľa nášho zákona vydáva Štátna veterinárna a potravinárska správa SR na obdobie troch až piatich rokov. Súčasne so žiadosťou o licenciu pracovisko zasiela zoznam všetkých plánovaných pokusov, ktoré sa budú v zariadení za toto obdobie vykonávať. Pri takomto postupe sa však môže stať, že pracovníci zariadenia nahlásia počet pokusov na určité obdobie, o ktorých sa vedelo, že budú vykonané, neplánované pokusy v ďalšom období však už niekedy nenahlásia. Takýmto spôsobom sa podľa môjho odhadu schvaľuje na Slovensku 50 až 60 percent pokusov na zvieratách. Hoci zvyšné pokusy sú neschválené, pracoviská sa skrývajú za to, že majú akreditáciu pracoviska. Rovnako nie je možné kontrolovať ani to, či boli alebo sú pokusy vykonané v súlade s protokolom."

Ošetruje zákon pôvod laboratórnych zvierat?

"Legislatíva jasne hovorí, že všetky zvieratá musia pochádzať zo špeciálnych tzv. chovných zariadení, v ktorých sú na tento účel chované. Samozrejme, každé jedno zviera musí byť označené. Zvieratá z útulkov a túlavé zvieratá z ulice nesmú byť používané na pokusy. Napriek tomu, keby sa urobila kontrola na niektorých pokusných zariadeniach, mám podozrenie, že by sa takéto zvieratá našli."

Aké podmienky musia spĺňať laboratóriá, aby mohli ustajniť živé zvieratá?

"Podľa zákona sa musia aj v chovných zariadeniach laboratórií dodržiavať podmienky chovu v súlade s etologickými a fyziologickými potrebami zvierat. Pod etologickými podmienkami si predstavujeme vhodné vytváranie sociálnych skupín pokusných zvierat, obohatenie klietok alebo kotercov, v ktorých by zvieratá nemali byť zatvorené 24 hodín denne, ale mali by mať možnosť výbehu. Žiaľ, tieto podmienky u nás často nie sú v praxi uplatňované. V pokusných zariadeniach bežného typu zvieratá nemôžu napĺňať svoje etologické potreby, ako sú v prípade psov priestor, výbeh, hra a podobne. Zariadení, ktoré nespĺňajú legislatívne požiadavky tohto typu, je na Slovensku asi 80 percent."

Ako legislatíva chráni samotné zvieratá, ktoré sú používané pi pokusoch?

"Jedno zviera môže byť použité maximálne na jeden pokus, pričom ak po skončení invazívneho pokusu jeho zdravotný stav nedovoľuje adopciu, musí byť humánne utratené. Od 60. rokov minulého storočia sa Európa v pokusoch na zvieratách riadi zásadami tzv. troch R. Redukcie (počtu pokusných zvierat na nevyhnutný), Replacement (nahrádzania zvierat alternatívami, alebo najnižšími možnými druhmi zvierat, na ktorých sú pokusy ešte prevediteľné) a Refinement (overovania, či sú ozaj všetky invazívne postupy pokusu nevyhnutné). Každý pokus musí byť povinne vykonávaný v celkovej alebo lokálnej analgéze zvieraťa. Ak sa analgéza vylučuje s cieľom pokusu, musí byť uvedené špeciálne odôvodnenie, ktoré musí schváliť príslušná etická komisia. U nás sa však väčšinou takéto veci schvaľujú veľmi rýchlo, pretože pre oblasť posúdenia invazívnosti experimentu a etickej odôvodniteľnosti chýbajú skúsení odborníci. Etické komisie, ktoré posudzujú oprávnenosť pokusu, musia byť vytvorené pri každom akreditovanom zariadení. Prax je však taká, že na Slovensku často v takýchto komisiách sedia kolegovia, ktorí si pokusy navzájom schvália."

Vyskytli sa prípady, že zadávatelia pokusov na zvieratách v tunajších zariadeniach sídlili za našimi hranicami...

"Zvieratá u nás sú lacnejšie, rovnako ako odborná sila a preto je momentálnym trendom presúvať k nám niektoré pokusy zo zahraničia. V minulosti boli u nás pokusy na zvieratách skôr utlmené, no vzhľadom na tento fakt čakáme, že bude počet experimentov stúpať."

Do akej miery sú nevyhnutné pokusy na živých zvieratách v rámci výučby na školách?

"Používanie zvierat na pitvy v rámci výuky na stredných školách u nás zákon zakazuje. Čo sa týka štúdia predklinických predmetov na univerzitách, ako sú fyziológia, biológia a podobne, používanie zvierat pri štúdiu týchto disciplín je veľmi dobre nahraditeľné alternatívami, ako sú počítačové simulácie, či audiovizuálne programy, ktoré však naše univerzity ešte stále málo využívajú. V prípade odborných predmetov, ako je chirurgia a podobne, existujú univerzity v Európe, kde sa v rámci týchto predmetov pokusy na zvieratách, resp. používanie zvierat vo výuke neakceptuje. Študenti sa chirurgické techniky učia na tkanivách z bitúnkov, kadáveroch utratených zvierat, prípadne tí špecialisti, ktorí sa chcú stať naozajstnými chirurgmi, prax získajú až pri asistencii reálnych operácií."

Kedy majú študenti právo odmietnuť vykonať pokus?

"Deklarácia ľudských práv a slobôd umožňuje študentovi z dôvodov svedomia odmietnuť vykonávať akýkoľvek akt, ktorý je v rozpore s jeho svedomím, teda aj bolestivý a invazívny pokus počas štúdia, ktorý spôsobí zvieraťu utrpenie. Navyše, ako som už spomínal, väčšina týchto záležitostí je nahraditeľných. Napríklad na niektorých biomedicinálnych univerzitách na Slovensku zvykol byť na katedrách farmakológie vykonávaný pokus, účelom ktorého bolo pozorovať a naučiť sa rozoznávať konvulzívne kŕče zvierat po otrave strychnínom. A tak študenti na cvičení otrávili myš strychnínom a pozorovali kŕče, až kým myš v bolestiach neuhynula. Napriek tomu, že takéto klinické príznaky bolo možné pozorovať na videu, mnoho myší zakaždým nanovo v bolestiach zomieralo. V prípade odborných predmetov, ako je chirurgia, je vylúčenie používania živých zvierat komplikovanejšie. Študenti si chirurgické praktiky môžu nacvičovať na mŕtvych alebo uhynutých zvieratách i v praxi ako asistenti. Navyše len malá časť študentov veteriny či medicíny nájde uplatnenie v chirurgickej praxi, napriek tomu musia tréning na zvieratách absolvovať všetci."

Aké máte skúsenosti s dodržiavaním etických princípov v rámci experimentov na zvieratách na slovenských školách a pracoviskách?

"Etická uvedomelosť, poznanie legislatívy a už spomínaných princípov "troch R" - teda redukcie utrpenia, znižovanie počtu pokusných zvierat a preverovania opodstatnenosti - je u slovenských experimentátorov stále na pomerne nízkej úrovni. V Európe je tento trend silnejší. Preto nemôžme poľaviť v našej práci. Budeme sa snažiť monitorovať pracoviská, aj keď je to extrémne ťažké vzhľadom na minimálne možnosti prieniku informácií a dôkazových materiálov a poukazovať na prípady podozrenia z neuplatňovania platnej legislatívy."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári