príjem vyšší ako 72 960 korún - myslí sa príjem bez odpočítania výdavkov, sú od 1. júla tohto roka povinné platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu," hovorí Vladimíra Pôbišová zo Sociálnej poisťovne.
Do konca júna 2004 mali túto povinnosť iba samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania bol vyšší ako 121-tisíc korún.
Všetci podnikatelia a živnostníci, ktorých príjem minulý rok presiahol 72 960 korún, sa mali do Sociálnej poisťovne prihlásiť do 8. júla, ak to neurobili, hrozia im sankcie.
Pôbišová hovorí, že môžu dosiahnuť až pol milióna, ale je možné ich aj odpustiť. Závisí od toho, ako kto platí odvody a či máva nedoplatky, horná hranica sankcie sa však nevyužíva.
Odvody po novom, vypočítané podľa čerstvého daňového priznania, musia títo podnikatelia zaplatiť do 8. augusta.
Tým podnikateľom a živnostníkom, ktorých príjem bez ohľadu na náklady nepresiahol minulý rok 72 960 korún, povinnosť platiť odvody od júla zanikla. Z poisťovne sa musia odhlásiť, alebo sa prihlásiť ako dobrovoľní platcovia.
Od 1. júla do konca tohto roka môže živnostník platiť poistenie na dôchodok, v nezamestnanosti a do rezervného fondu najviac zo sumy 43 095 korún a na nemocenské poistenie najviac zo sumy 21 548 korún.
Najmenšia suma, z ktorej možno platiť odvody, je minimálna mzda 6 080 korún.
Poistné do Sociálnej poisťovne nemusia naopak od 1. júla platiť tí, ktorí boli minulý rok platiteľmi paušálnej dane, pretože nemuseli podávať daňové priznanie a nemajú ako preukázať príjem.
Povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, aj keď ich príjem presiahol 72 960 korún, nemajú herci, novinári, spisovatelia či výtvarníci, ktorí podnikajú podľa autorského zákona a nemajú živnostenský list. Poistiť sa môžu dobrovoľne.
* * *
Brocka navrhuje odvody len zo zamestnania
Bratislava - Odvodové povinnosti pre ľudí, ktorí popri práci podnikajú na živnosť, by sa mohli znížiť. Dnes platia odvody z príjmu v práci, aj z príjmu na živnosť.
Poslanec Július Brocka z KDH minulý týždeň navrhol v parlamente úpravu, ktorá by mala "oceniť zvýšenú iniciatívu jednotlivca a zlepšiť jeho situáciu". Podľa návrhu by ľudia, ktorí popri práci podnikajú, platili odvody iba zo zamestnania. Brocka hovorí, že keby sa živnostníci mohli zamestnať za minimálnu mzdu a znížiť si tak odvodovú povinnosť, nedochádzalo by k únikom na poistnom.
Poslanci sa však na podnet ministra práce týmto návrhom nezaoberali. Brocka však námietku nepodal, "pretože minister mi osobne sľúbil, že je takýmto zmenám naklonený a bude sa nimi zaoberať".
"Vieme o tomto probléme a chceme sa ním zaoberať," potvrdil hovorca ministerstva práce Martin Danko.
Sociálna poisťovňa ku koncu minulého roka evidovala 17 310 živnostníkov, ktorí majú aj stále zamestnanie, tento rok ich registrujú menej - 16 787. Brocka hovorí, že ich ubúda preto, lebo sa im neoplatí zvyšovať si popri práci príjem podnikaním. "Svoju ekonomickú situáciu sa často snažia zlepšiť tlmočníci, učitelia alebo rôzni remeselníci."
Sociálna poisťovňa upozorňuje, že aj v minulom systéme platili títo poistenci odvody dvakrát - aj zo zamestnania aj z podnikania. Dnes však na rozdiel od minulosti vznikne podnikateľovi povinnosť platiť odvody už pri oveľa nižšom zárobku. Kým vlani museli podnikatelia platiť odvody až v prípade, keď bol ich ročný zárobok bez odpočítania nákladov 121-tisíc, teraz je to už pri zárobku 72 960 korún.
Brocka hovorí, že problémom živnostníkov sa treba zaoberať komplexne, pretože ide o "silnú skupinu, ktorá je na rozdiel od ostatných dvojnásobne zdanená".
Upozornil, že všetci živnostníci napríklad prišli pri reforme sociálneho systému o výhodu zníženia odvodov na dôchodkové poistenie, ak majú nezaopatrené deti. Zákon o sociálnom poistení umožňuje rodičom znížiť si odvody na dôchodok za každé dieťa o pol percenta. "Ak má zamestnanec napríklad osem detí, neplatí ani jednu korunu, ale počíta sa, akoby platil na dôchodok plné štyri percentá."
Odvodové zaťaženie živnostníkov je podľa Brocku veľmi vysoké, "fungujú ako zamestnávateľ a zamestnanec zároveň, je to pre nich obrovský balvan".
Samostatne zárobkovo činná osoba dá na všetky odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne 49,1 percenta vymeriavacieho základu, zamestnanec odvádza 13,4 percenta a zamestnávateľ za neho odvedie 35,2 percenta vymeriavacieho základu. Kým zamestnanec platí odvody z hrubej mzdy, podnikatelia ich platia z polovice základu svojej dane.
* * *
Ako platia odvody tí, ktorí podnikajú a zároveň sú zamestnaní
Živnostník či podnikateľ, ktorý zarobil minulý rok bez ohľadu na náklady aspoň 72 960 korún, musí od júla tohto roka platiť odvody, ak je zároveň zamestnaný, prednostne platí poistné zo mzdy, ktorú zarobí v zamestnaní.
Príklady
* Ak dosiahnutý vymeriavací základ na dôchodkové poistenie v zamestnaní je 43 095 korún mesačne alebo viac, samostatne zárobkovo činná osoba už nemá povinnosť platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie z príjmov z podnikania.
Suma 43 095 je totiž maximum, z ktorého treba teraz platiť. Podnikateľovi však zostáva aj v tomto prípade povinnosť platiť poistné do rezervného fondu (2,75 percenta z vymeriavacieho základu, ktorý dosiahol ako podnikateľ).
* Ak takýto podnikateľ v zamestnaní dosiahne vymeriavací základ 30-tisíc korún a ako podnikateľ 20-tisíc korún, poistné na dôchodok bude ako podnikateľ platiť už len z rozdielu medzi 43 095 a 30 000. Nemocenské poistenie platiť nemusí, pretože maximálny vymeriavací základ na nemocenské je od júla 21 548 korún. Musí platiť do rezervného fondu.
Ako to bolo minulý rok
Podnikatelia a živnostníci boli povinní platiť odvody z podnikania, aj keď boli zároveň zamestnaní. Túto povinnosť mali, ak v roku 2002 dosiahli zo samostatnej zárobkovej činnosti príjem (hrubý, bez odpočítania výdavkov) vyšší ako 121-tisíc korún.
Maximálny vymeriavací základ pre poistenia bol minulý rok 32-tisíc korún. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla v zamestnaní hrubý príjem 32-tisíc, alebo viac, a vymeriavací základ zo samostatne zárobkovej činnosti jej vyšiel podľa daňového priznania tiež 32-tisíc mesačne, bola povinná platiť poistné z najvyššieho vymeriavacieho základu dvakrát. Raz zo zamestnania, raz ako podnikateľ.
"Tieto dvojnásobné maximálne odvody sa však neskôr nepremietli na dôchodku ani na dávke nemocenského poistenia. Dôchodok sa napríklad vždy počítal zo sumy maximálne 10-tisíc korún," hovorí Vladimíra Pôbišová zo Sociálnej poisťovne. Tento rok podľa nej platia podnikatelia poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu iba raz a výška odvodov sa im neskôr priaznivo odrazí na výške dôchodku.
Autor: haj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
