volá sa Tina. Pri štartovaní kariéry jej pomohol rapper Helicó, s ktorým naspievala úspešný singel Story, neskôr na seba upozornila v piesni kapely B3 Sometimes. Momentálne si Tina razí cestu za fanúšikmi vlastnými skladbami z debutového albumu, ktorý jej vyšiel len nedávno. Nahrával sa pod producentským dohľadom tria Graus-Zubák-Kachút. Títo chalani už majú na rováši napríklad Mishu či Zuzanu Smatanovú. Čo svojské nám prináša Tina? Tu ju máte.
Ako dlho spievaš?
"Veľmi kratučko, asi rok a pol. Došlo k tomu vo veľmi kurióznej situácii. Stála som s kamarátmi na Hlavnej ulici v Košiciach a spievala som si. Počul ma jeden okoloidúci chalan a oslovil ma, či by som si to nechcela skúsiť uňho v štúdiu na mikrofón. Medzitým o mne poslal echo do Bratislavy, kde si ma hneď pozvali a obratom so mnou podpísali zmluvu na album a zvukové jingle do reklám. Zomlelo sa to veľmi rýchlo."
Napriek tomu sa už sama autorsky podieľaš na svojich skladbách...
"No jasné, texty sú moje prvotiny, rovnako sama si vymýšľam aj spevové linky. Spočiatku to nebolo vôbec jednoduché. Stále sa učím, mám sa strašne veľa čo učiť. Pri nahrávaní platne som sa vlastne žánrovo hľadala. Celý album je o mojom hľadaní samej seba."
Priblíž nám trochu svoj debut...
"Album je po hudobnej stránke veľmi pestrý, prispeli mi naň DJ Jazzy, raper Čistychov, VEC zo zoskupenia Trosky a WICH z pražskej hip hopovej formácie INDY AND WICH. O texty som sa postarala sama až na dve výnimky - v prípade jednej coververzie a skladby, ktorá pochádza od skupiny B3. Žánrovo by som to zaradila niekde medzi hip hop a R'N'B."
Máš hudobné vzory?
"Ani nie, ale veľmi obdivujem speváčky, ktoré nepredávajú seba, svoju tvár, ale svoju hudbu. Napríklad Lauren Hill či Jill Scott."
A čo slovenská scéna, uspokojuje ťa ako poslucháčku?
"Napriek tomu, že doma počúvam zväčša čiernu hudbu, nebránim sa ani iným štýlom. V poslednom čase ma veľmi zaujala skupina Mango Molas, som ich najväčším fanúšikom, chodím pravidelne na ich koncerty. Dvaja členovia odtiaľto hosťujú i v kapele B3, kde pôsobím i ja ako hosťujúca speváčka."
Nakoľko si si nechala do svojej tvorby od svojich producentov "kecať"?
"Týchto ľudí už ako producentov neberiem, sú to moji dobrí kamaráti, vynikajúco si rozumieme, spolupráca bola preto výborná. Myslím, že aj vďaka tomu je album urobený podľa mojich predstáv, aj keď nemám problém robiť kompromisy, ak ide o dobre mienené rady. A v čom som iná? Mám iný prejav ako ostatné speváčky, navyše môj album je dosť akustický. Ale tú jedinečnosť v ňom musí nájsť sám poslucháč."
Študuješ prvý rok na Akadémii umení v Banskej Bystrici herectvo. Vždy si mala umelecké ambície?
"Vždy. Od detstva som inklinovala k herectvu a veľmi by som sa mu chcela venovať i v budúcnosti. Aj keď teraz budem musieť štúdium na čas asi prerušiť. Prioritou je pre mňa momentálne spev."
Ako to vyzerá s koncertami?
"Všetko to závisí od toho, ako rýchlo dám dokopy nejakú sprievodnú kapelu. Zatiaľ budem hrávať s chalanmi z B3. Chystáme sa spolu koncom augusta na desať dní do Talianska na hip-hopový festival, ktorý sa odohrá niekde na palmovej riviére, už sa veľmi teším."
Ako by si sa charakterizovala?
"Som veľmi cieľavedomá, ale poznám svoje hranice. A rozhodne nie som typ človeka, ktorý dáva bokom svoju hrdosť, pokiaľ ide o peniaze. Mojím životným cieľom je byť šťastná."
Zo dňa na deň sa ti otvorili dvere do šoubiznisu, ako to vnímaš?
"Ešte si to poriadne neuvedomujem. Na krste svojej platne som si aj párkrát poplakala. Opadol stres, napätie a pomaly mi dochádzalo, že som jedna z tých šťastných, ktoré dostali šancu. V tom momente som si to začala veľmi vážiť. A ďakujem vetkým okolo. Aj mojim krstným rodičom, hercovi Jozefovi Adamovičovi, ktorý je dekanom školy, na ktorú chodím a Mariánovi Slovákovi. S ním som sa zoznámila v Bratislave na chodbe nahrávacieho štúdia, ktoré je vedľa dabingového štúdia, kde pracoval. Pustili sme sa do reči, boli sme si vzájomne sympatickí, občas si ma prišiel vypočuť a napokon skončil až na mojom krste."
Pociťuješ negatívne stránky nového života?
"Možno v tom, že som musela opustiť Košice - svoje hniezdočko, kde mám rodinu a mnoho priateľov. Dostala som sa do prostredia, kde treba ostré lakte. Nie som však človek, ktorý sa niekam derie cez mŕtvoly, nechávam tomu voľný priebeh. Budem pracovať na tom, aby som bola taká dobrá, ako sama chcem byť. Možno to bude trvať veľmi dlho, ale ja si počkám."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
