osobný priateľ umelca Štefan Lazorišák vybral približne dvadsať diel z autorovho umelecky najzrelšieho obdobia. Nenávratne stratený zostáva však cyklus asi 30 študijných kresieb, ktoré vznikli pri jeho pokusoch s art-terapiou na Psychiatrickej klinike v Košiciach.
"Diela Antona Ihnáta pôsobia uceleným dojmom. Silným, miestami expresívnym výrazom. Dominuje kruh, zachytávanie ľudských osudov, esteticky pretlmočené cez spirituálnu poetiku a rozjímavé prostredie. Figurálna tematika, obohatená tvarovým experimentovaním, v snahe po dokonalej harmónii uvolnených línií a farebných odtieňov vždy dôsledne podriadená klasicky poňatej kompozícii, sa stala určujúcim faktorom Ihnátovho celoživotného výtvarného úsilia," charakterizuje jeho tvorbu Štefan Lazorišák.
V komornej expozícii nechýba ani autoportrét, ktorý vznikol rok pred smrťou autora. Začiatkom rokov 90. sa jeho diela vyznačujú uvolnenými líniami a námety sú priam spirituálne: Zjavenie v kláštore, Madona so psíkom, alebo Návrat domov.
Zlomový pre tvorbu Antona Ihnáta bol rok 1993, keď končí s experimentovaním a úročí svoju skúsenosť. V rozpätí troch rokov vnikli jeho najlepšie diela. Obracia v nich realitu naruby. Pokojne nechá na veľkorozmernom plátne visieť "Hráča" dolu hlavou, alebo sa Kúpajúcu sa Zuzanu vynárať z tela chlípneho starca.
Dielo Antona Ihnáta sa uzavrelo predčasne, vo veku nedožitých 46 rokov, 23 februára 1997. Príležitosť pozrieť si jeho výstavu v Múzeu Vojtecha Löfflera máte až do 12. septembra.
Autor: hra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári