SKONČILA NA POKYN CISÁRA JOZEFA
Relation ju opísal vyslovene nelichotivo
V prvom dieli seriálu o Hnilnej bráne sme popisovali jej podobu v dobách, z ktorých neexistujú žiadne grafické a iba minimum písomných dokumentov. Všetky údaje o nej sme získali iba neúplným archeologickým prieskumom a štúdiom pozdejšie vzniknutých prameňov. Dnešným pokračovaním sa dostávame do obdobia, v ktorom už vznikol relatívne dostatok plánov a pohľadov na areál Hnilnej brány, ona sama však medzitým ako brána zanikla, bola iba druhotne využívaná a naviac v nedobrom stave. Neudržiavali ju a ona sa postupne rozpadávala. Mesto sa tejto ruiny snažilo zbaviť, ale keďže bola súčasťou opevnenia, nebolo to také jednoduché. Nakoniec pri jej zániku asistentoval prvý muž monarchie, sám cisár a kráľ Jozef II.
JEJ PRVÉ ZOBRAZENIA
Asi najstaršie autentické zobrazenie Hnilnej brány podáva jedna z košických vedút prechovávaných v Karlsruhe. Vznikla tesne pro začatí výstavby bastiónového opevnenia, a teda pred zamurovaním brány, niekedy okolo roku 1568. Hnilná brána je tu zobrazená ako veža s kruhovým pôdorysom, pred ktorým je navŕšený hlinený pahorok. Nie je celkom jasné, či zobrazený objekt interpretovať ako luxemburskú vežu, alebo neskôr postavený barbakan. A už vonkoncom nejasný je účel onej hromady hliny pred bránou, snáď je to počiatok výstavby bastiónu. No sám fakt, že takúto nepríliš logickú vec umelec zobrazil, je silným dôkazom toho, že tam skutočne bola.
Iný typ košickej veduty, datovanej tesne pred rok 1600, ktorej autorstvo je pripisované Wilhelmovi Dillichovi, a ktorá zobrazuje Košice s kompletným bastiónovým opevnením, zobrazuje na mieste Hnilnej brány vysokú vežu, znateľne presahujúcu mestskú zástavbu. Tu však hneď uvádzame, že táto veduta je neveľmi dôveryhodná. Vedľa Košíc necháva tiecť Torysu a mestské brány na východnej strane zobrazuje tak, ako určite nikdy nevyzerali. Naisto nie je kreslená podľa skutočnosti, takže ktovie, koľko je na nej "vycucané z prsta". O nič spoľahlivejšie nie sú v tomto smere ani "Pseudomerianovské veduty". Stály čitateľ tejto rubriky vie, že sú to tie, ktorých predlohou je pohľad na Košice mylne prisudzovaný Matejovi Merianovi.
Najstaršie známe plány košického opevnenia, ktorých autormi sú Nicolo Angelini /1573/ a Daniel Specklin /1577/ neprinášajú o Hnilnej bráne takmer žiadne údaje. Speclin sa dokonca ani len neunúval nakresliť ju. Nečudo. V tej dobe už bola niekoľko rokov zamurovaná a je celkom možné, že sa uvažovalo s jej úplným odstránením. Angeliniho projekt bastiónového opevnenia Košíc s tým jasne počítal. Plány týchto dvoch inžinierov sa však nerealizovali a pustnúca Hnilná brána zatiaľ prežila.
Niekedy pred rokom 1595 nakreslil Egídius van der Rye pochádzajúci z dnešného Belgicka pohľad na Košice od západu. Táto kresba, na ktorej je relatívne podrobne zachytená aj Hnilná brána, poslúžila ako predloha pre dnes známu a populárnu Houfnagelovu medirytinu datovanú k roku 1617. Van der Rye nezachytil iba Hnilnú, ale aj Malú bránu, ktorá zabezpečovala komunikáciu k stredným predmestiam. Malá brána je na vedute veľmi dobre badateľná na vonkajšej bastiónovej fronte, pričom má aj akúsi vežičku. Bohužiaľ nie je vyznačená na vnútornom okruhu hradieb, nepochybne tam však bola, pretože ju tu dokladuje text Relation.
Samotný objekt Hnilnej brány je na vedute prekrytý telesom Zubatého bastiónu, ktoré je naviac husto porastené stromami. Na ploche bastiónu sú zachytené dve stavby akási vežička a väčšia budova. Pravdepodobne patria obe ku komplexu bývalého barbakanu. Luxemburskú vežu vnútornej Hnilnej brány kvôli stromom nevidieť. Autor kresby si tam tie stromy rozhodne nevymyslel, pretože sa na ne sťažuje aj text Relation. V každom prípade je zaujímavé, že veža spoza stromov nevyčnieva, hoci ostatné veže hradieb sú kreslené vyššie, ako tento porast.
NEPRIATEĽOVI UŽITOČNÁ, MESTU ŠKODLIVÁ
Niečo vyše roka po veľkom požiari Košíc, prvého septembra 1557, bol spracovaný súpis nazvaný "Inventár kanónov, pušného prachu, gúľ, sanitry, síry, olova a ďalšej košickej výzbroje". Hnilná brána je tu nazvaná "Porta Fawlgas dicta" /Brána nazývaná po Hnilnej ulici/ a uvedené je , že veža brány je vyhorená.
Podrobný popis mesta, takzvané Relation z prelomu rokov 1603/ 1604, má obsiahlu pasáž zaoberajúcu sa fortifikáciou Košíc. Tá bola spracovaná v posledných decembrových dňoch roka 1603. Cisárski komisári kvôli nej štyrikrát obišli obvod mesta a opísali stav jeho hradieb, bastiónov, veží a brán. Prvý okruh urobili po brehu vonkajšej vodnej priekopy, druhý po vonkajšom pásme hradieb, tretí po ploche parkánu a štvrtý po vnútornej hradbe. To čo pritom zapísali v súvislosti s Hnilnou bránou, neznelo vonkoncom lichotivo.
Položka číslo 9 popisu sa týka okolia Zubatého bastiónu pred Hnilnou bránou. Uvádza sa v nej: Tu sa voda opäť rozširuje a mešťania i predmestskí tu majú konské napájadlo a brodisko, to aká je tu hlboká voda vidieť z faktu, že sa tu rybárči. V hneď za tým nasledujúcej položke číslo 10 je uvedené: Tu je priekopa zarastená tŕstim až po bastión označený číslom 34. Keď inšpektori absolvovali druhý okruh, tentokrát po valoch a múroch vonkajšieho opevnenia, dostali sa až k objektu pôvodného barbakanu Hnilnej brány, ku ktorého bráne mali v položke číslo 30 takúto pripomienku: Tu sa vonkajšia zamurovaná brána Hnilnej ulice rozpadá na trosky kvôli veľkej trhline a klesaniu /sadaniu/ múra.
Barbakan však bol už v tom čase zakorporovaný do hmoty veľkého hlineného bastiónu, ktorého stav popisovala nasledujúca položka číslo 31: Celý bastión je zasypaný a zanesený, takže nepriateľ môže skrze viaceré /miesta/ priekop preniknúť s niekoľkými vojakmi bez akýchkoľvek strát, sám bez námahy na bolverk, čiže kavalier, ktorý tam je, postaviť naň delo, bez nebezpečia ovládnuť vnútornú mestskú bránu, a potom prichádzať a odchádzať koňmo či peši na bastión, ako je vyššie spomenuté pri čísle 8. Na tomto bastióne je tiež starý múr a rondel, pre nepriateľa užitočný, ale pre mesto škodlivý a tak by bolo lepšie, keby bol celý odstránený, alebo nanovo opravený. Tento bastión tak, ako ostatné, nemá flankovanie.
Tu je potrebné niektoré veci vysvetliť. Spomínaný rondel a starý múr sú vlastne barbakanom a a úsekom hradby, ktorý je naň od severnej strany naviazaný tak ako to ukázal reprodukovaný detail anonymného plánu mesta z roku 1658 uverejnený v prvej časti. Je zaujímavé, že v Relation popisovaný stav panoval ešte aj po päťdesiatich rokoch. Výraz flankovanie /v origináli Streichwerk/ znamená bočný postrel pozdĺž hradobných múrov. Poznámka komisárov konkrétne znamenala, že na bastióne neboli špeciálne flankovacie komory, alebo terasy.
ÚTOKU CISÁRSKYCH BRÁNA ODOLALA
Pri ďalšom okruhu, tentokrát na ploche parkánu, si komisári v položke číslo 55 všimli aj takzvanú Malú bránu, zriadenú severne od zrušenej Hnilnej brány. Tu je malá výpadová /bránová/ vežička vybavená padacím mostom a 2 bránami. Povala a strecha tejto vežičky je spráchnivená a otvorená. Potom sa dostali k luxemburskej veži Hnilnej brány, o ktorej v položke 57 uviedli: Táto zamurovaná brána Hnilnej ulice sa kvôli veľkej trhline rozpadá na ruiny. Hneď za bránou smerom k juhu sa pásmo hradieb začína stáčať na východ, takže tu vznikol neprehľadný úsek, ktorého kontrolu sťažoval naviac hustý porast. Komisári to v položke číslo 58 popísali takto: Tu je možnosť zdržiavať sa ľuďom, keďže od jednej po druhú vežu nemožno dovidieť. Tak ako inde je aj tu celý parkán až po Dolnú bránu zarastený veľkými orechovými stromami, takže je tu dobrá príležitosť vychádzať a vchádzať z vonkajšieho na vnútorný parkán. Je samozrejmé že sa jednalo o nepozorované, čiže nebezpečné zdržiavanie a nepozorované vychádzanie a vchádzanie.
Pri poslednom okruhu obhliadky poznamenali komisári k stavu luxemburskej veže Hnilnej brány v položke číslo 71 nasledovné: Brána Hnilnej ulice nemá vovnútri žiaden strop. Strechu treba celú opraviť. Zamurovaná brána, ako je to vidieť na pláne pri čísle 57, je vymurovaná iba na hrúbku troch tehál. Vnútri sa prechovávajú povozy delostrelectva jeho veličenstva. /Brána/ Má tiež dve veľké trhliny. Tu to máme čierne na bielom: Hnilná brána bola v tom čase už degradovaná na obyčajnú erárnu voziareň.
Ako sme mali možnosť vidieť v Relation, je popis stavu všetkých objektov Hnilnej brány nelichotivý. Napriek všetkému bolo toto miesto necelý rok po vzniku opisu terčom delostreleckého i pešieho útoku cisárskych vojsk vedených generálom Bastom a div sa svete... odolalo mu.
KONIEC HNILNEJ BRÁNY
Existuje dokument z roku 1658, nazvaný "Inventár stavu cechových veží". Luxemburská veža Hnilnej brány v ňom figuruje už ako veža cechu kováčov, čo znamená, že na to, že to bývala brána sa už nehľadelo. Inventár uvádza, že vo veži sú uskladnené tri tarasnice, dvanásť hákovníc a jedna mušketa, nejaký pušný prach, dosť gúľ a 24 kýblov pšenice. Naviac je tam pripísané, že veža je v zlom stave.
V komplikovanej histórii Košíc musela zniesť bývalá Hnilná brána silné obliehanie ešte raz. Stalo sa tak na jeseň roku 1706, keď sa mesto pokúšal dobyť cisársky generál Rabutin. Opäť tu došlo k silnému delostreleckému bombardovaniu a pokusu o pozemný útok. Aj v tomto prípade však táto časť opevnenia odolala. Po skončení Rákocziho povstania v roku 1711 už košické hradby až do ich zrušenia nikto neohrozoval. Zamurovaná Hnilná brána pustla, rozpadala sa a hlavne zavadzala v stále potrebnejšej komunikácii s predmestiami. Na tých medzičasom vyrástli kostoly, školy a cintoríny protestantských Košičanov. To samozrejme znásobilo pohyb obyvateľstva medzi vnútorným a vonkajším mestom.
Vojenskopolitická situácia v strednej Európe sa postupne menila, Osmanská ríša ustupovala, pôvodné obranné a pevnostné línie strácali zmysel a habsburskú ríšu teraz ohrozovali iní nepriatelia z nových oblastí. Košice strácali ako mesto pevnosť zmysel. V poslednej tretine 18. storočia mesto viackrát navštívil cisár Jozef II. ktorý sa živo zaujímal o jeho chátrajúce opevnenie. V roku 1781 tu spracoval taliansky inžinier Lodovico Marini veľmi podrobné zameranie opevnení, na ktorom zachytil jeho mnohé, dnes už neznáme stavebné detaily. Týmto spôsobom pomohol uchovať aj údaje o Hnilnej bráne. Vtedy sa ešte uvažovalo o rekonštrukcii hradieb, no nečakane rýchlo boli tieto plány zrušené.
Počas cisárovej návštevy Košíc v roku 1773 požiadal magistrát písomne panovníka, aby povolil rozobrať hradby a otvoriť bránu na konci Forgáčskej ulice. Rozoberanie hradieb cisár síce zamietol, ale otvoriť starú zamurovanú bránu "najmilostivejšie" dovolil. Z neznámych dôvodov tak mesto ďalších desať rokov neučinilo, no pri ďalšej cisárovej návšteve, začiatkom júla roku 1783 richtár Jozef Klestinský opäť požiadal panovníka, aby povolil Hnilnú bránu otvoriť. Cisár "baculo ostendo" /s pozdvihnutou vychádzkovou paličkou/ bez problémov súhlasil. Tento moment môžeme považovať za počiatok asanácie košického opevnenia. Hnilnú bránu totiž neotvorili, ale hneď zbúrali. Zbúrali aj zvyšky barbakanu a telesom Zubatého bastiónu prerazili cestu. Ponad vnútornú vodnú priekopu postavili nový tehlový most a na mieste odstránenej luxemburskej veže Hnilnej brány vznikla nová stavba pripomínajúca rímske triumfálne oblúky. Na počesť cisára, ktorý tieto zmeny povolil, ju nazvali Jozefskou bránou.
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň
Nabudúce: Svetská sláva poľná tráva
HISTORICKÁ PERLIČKA
Prominentná obeť útoku
Budúci generalissimus pod Hnilnou bránou
Český historik Josef Janáček uvádza zaujímavý detail z pokusu cisárskeho generála Juraja Bastu zmocniť sa Košíc v časoch, keď sa rozháralo Bočkajovo povstanie. Vtedy, v novembri roku 1604, viedol jeden z útočiacich oddielov dovtedy neznámy poručík Albrecht z Valdštejna. Pri útoku na Košice od západu, do oblasti Zubatého bastiónu, čo bola v podstate bývalá Hnilná brána, boli jeho muži odrazení a on sám utrpel priestrel ruky. Neskôr sa tento muž stal cisárskym generalissimom a asi vôbec najslávnejším vojvodcom tridsaťročnej vojny.
Autor: Je operácia bolestivá?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
