Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Do konca roka 2006 musí mať každá košická mestská časť svoj vlastný erb. Niektoré sú už schválené.

V Poľove palma so psom, v Pereši zlatá mrežaDo konca roku 2006 každé mesto a každá obec musia mať vlastný erb, ktorý by ich čo najvernejšie

V Poľove palma so psom, v Pereši zlatá mreža

Do konca roku 2006 každé mesto a každá obec musia mať vlastný erb, ktorý by ich čo najvernejšie charakterizoval a od ostatných odlišoval. Zakotvené je to aj v paragrafe 30 novelizovaného zákona 369/90 Z. z. o obecnom zriadení. V ňom sa uvádza, že ´obec, ktorá nepredložila ministerstvu svoje symboly na zapísanie do heraldického registra SR, musí tak urobiť najneskôr do 31. decembra 2006.´

Trochu inak sú na tom Bratislava a Košice, ktorým nestačí len schválenie návrhu erbu heraldickou komisiou pri Ministerstve vnútra SR. Návrhom sa musia zaoberať i mestské zastupiteľstvá. V našom meste je v tomto schvaľovacom procese medzičlánkom ešte Archív mesta Košice, kde sa návrh erbu prekonzultuje, pripomienkuje, prípadne schváli. A riaditeľ archívu JUDr. Jozef Kirst, vďaka povereniu od troch ostatných primátorov mesta, mestským častiam i odborne poradí. Mestské časti majú v ňom záruku, že návrh, ktorý prejde jeho rukami, heraldická komisia v Bratislave odsúhlasí bez väčších pripomienok. Dosť dobre totiž vie, čo asi chcú, pretože ešte donedávna tiež chodieval na zasadnutia tejto komisie.

Skryť Vypnúť reklamu

Vo výhode mestské časti s históriou

"Rokovania so starostami košických mestských častí o návrhoch erbov sú raz jednoduchšie, po druhýkrát zložitejšie," tvrdí JUDr. Kirst. "Prečo? Niektoré mestské časti boli samostatnými obcami dávno predtým ako sa stali súčasťami Košíc. Sú to napríklad Ťahanovce, Košická Nová Ves, Džungľa, Barca, Vyšné Opátske, Krásna, Šebastovce, Kavečany. Iné naopak na katastri pôvodného mesta vznikli ´umelo´, predovšetkým výstavbou blokov na zelenej lúke. Takými sú trebárs Sídlisko Ťahanovce, Sídlisko KVP, Nad jazerom, Dargovských hrdinov."

Tie mestské časti, ktoré boli pôvodne obcami, nemajú podľa riaditeľa archívu pri vytváraní erbu veľké problémy, pretože z hľadiska heraldiky vedia, na čo majú nadviazať, čo je pre nich typické a jedinečné. Poruke majú aj minimálne jeden historický zdroj, o ktorý sa môžu oprieť. Spravidla je z rokov 1839-40, môže byť ale aj starší. "Najviac starších zdrojov pochádza z čias vlády Jozefa II /1780-1790/. Práve vtedy obce získali svoj prvý symbol. Väčšinou bol vo forme pečate. Postupne tieto pečate ´odchádzali´ od relatívne pekného pôvodného heraldického symbolu a menili sa na žánrový obrázok."

Skryť Vypnúť reklamu

To bol podľa JUDr. Kirsta začiatok vzniku skupiny pečatí pozostávajúcich z dvoch základných symbolov poľnohospodárstva - lemeša a čeriesla. Vo viacerých prímestských a mestom vlastnených obciach sa v pečatiach začína objavovať tiež vinič, teda symbol, že sa v okolí mesta pestovalo hrozno a dorábalo víno. "Dnes už málokto vie, že od prvej základnej privilegiálnej listiny z roku 1347, ktorá hovorí, že mešťania nemajú zeme, ale žijú z pestovania a dorábania hrozna, mesto skutočne 500 rokov žilo z vína. Takmer všetky dnešné bloky stoja na miestach, kde bol v minulosti vinič."

Fakt o pestovaní vína sa vytratil z mestskej pamäti preto, lebo po piatich storočiach, v 2. polovici 19. storočia, plesne fyloxéra a perenospóra zlikvidovali vinič prakticky v celej Európe. Preto aj najznámejšie európske vína, ktorých fľaša stojí tisíce, sú už z novej výsadby, a s tou pôvodnou nemajú nič spoločné. Takto boli zničené napríklad aj známe francúzske viniče.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa rodili jednotlivé erby

Vráťme sa však k erbom. Zoberme si napríklad kedysi Krásnu nad Hornádom, dnes MČ Krásna. Tá vznikla z dvoch obcí, ktoré sa zlúčili roku 1942. Súčasný erb je zložený z erbov týchto obcí, a podľa JUDr. Kirsta je to erb pekný, čistý, mestská časť sa zaň pri porovnávaní s inými určite nemusí hanbiť.

Zaujímavý je vznik erbu Vyšného Opátskeho. Kedysi na území vlastnenom opátstvom bolo opátstvo, ktoré bolo voči ostatnému osídleniu teritoriálne vyššie. "Výraz vyšné opátstvo sa však nepoužíval," tvrdí JUDr. Kirst. "Pre túto lokalitu je viac známy názov Szilvás Apáty - pochádzajúci z maďarčiny - a znamená Slivné Opátske. Heraldicky sa to v pečati vyjadrilo tak, že sa na vyznačenie Abovskej župy, do ktorej obec patrila, dalo v dolnej časti do päty štítu vodorovné brvno a v hornej časti bola slivka."

Humor" podľa JUDr. Kirsta začína vo chvíli, ak sa ten, kto sa pozrie na pečať, zapozerá na obraz ovocia, ktoré ako slivka vonkoncom nevyzerá. Oveľa viac pripomína jablko. A predsa je to slivka. No trochu iná, aké poznáme dnes. Bola bacuľatejšia a kôstka sa od dužiny neoddeľovala, iba okusovala. Len postupným štepením a mičurinskými pokusmi, aj za cenu, že sa slivka stávala menej sladkou, dosiahlo sa to, že dnes je slivka podlhovastá a plod sa oddeľuje od kôstky. Vždy je to však slivka - teda slivné opátstvo - alias Vyšné Opátske. Erb tejto mestskej časti je už heraldickou komisiou schválený.

Šaca je tiež obec, ktorá má vlastné historické korene a pozostáva z dvoch obcí - Šace a Buzinky. Buzinka má pečať z roku 1822, je na nej klasické poľnohospodárske náradie - lemeš a čerieslo a medzi nimi niečo ako klas. Šaca má na pečati kruhopis, pod ktorým je úľ s včelami, dátum 1784 a text Mens omnibus una. Keď si ho preložíme, dostaneme vetu približne tohto znenia - Všetci spoločnou mysľou alebo tiež Všetci jednomyseľne.

Takýto nápis je u obecných pečatí neobvyklou zvláštnosťou. Heraldicky je táto tendencia samosprávy - spoločnou mysľou - vyjadrená úľom, do ktorého sa zlietajú včely.

"Ďalšie pôvodne obce, napríklad Kavečany, sú známe ako bývalá banícka lokalita, preto majú v návrhu erbu dve skrížené banícke kladívka. Barca má naopak poľnohospodársky motív. Na erbe, ktorý je už schválený, sú lemeš, tri klasy a tri hviezdičky. Aj erb Šebastoviec /tiež je už schválený heraldickou komisiou/, vychádza zo základného poľnohospodárskeho náradia, čiže z lemeša a čeriesla, ku ktorému pribudli dva klasy a jedna hviezdička. Rovnako poľnohospodársky je erb Poľova. Tvorí ho strom výzorom interpretovateľný aj ako palma, a pri ňom je z jednej strany pes a z druhej zajac," pokračoval v predstavovaní niekde ešte len návrhov, niekde už schválených erbov, J. Kirst.

Dôležitá je nadčasovosť

Mestské časti, ktoré nemajú historický základ, mali by sa podľa riaditeľa archívu vážne začať zamýšľať nad tým, čo bude ich symbolom. Ten sa totiž nedá vytvoriť za päť minút, len tak, že sa sadne a symbol zbúcha. Podstatné je objaviť prvotný nápad, myšlienku. Pritom nemôžu byť viazané na čosi, čo dnes pokladáme za trvácnu súčasť mestskej časti. Napríklad by sa nemali v symbolike objaviť fabriky, pretože tie boli, ale dnes alebo v budúcnosti nemusia existovať. Symbol by teda nevyjadroval nadčasovosť, pričom práve tá je pri tvorbe erbu najpodstatnejšia.

V Džungli by si kvôli tomu určite nemali dať do symbolu Hypermarket Tesco alebo Baumax, ale niečo trvácne. "Keď sa postavíme na opačnú stranu Džungle, čiže na protiľahlý breh Hornádu, všimneme si, ako keby rozširovanie a zužovanie rieky, presnejšie brody. Sú tri, existujú od nepamäti aj na mapových materiáloch s pomenovaním a je správne, že sú prenesené aj do pripravovaného návrhu erbu, v ktorom je vyznačený modrý kôl v zlatom poli. Kôl, to je Hornád, ktorý sa kvôli existencii brodov trikrát zužuje. Škoda však, že návrh nie je prenesený už aj do podoby kresby," myslí si JUDr. Kirst.

Zaujímavý je tiež vznik erbu Furče, čiže Dargovských hrdinov, i keď ešte nie je schválený. Furča, to je vlastne jeden veľký kopec, na ktorom stojí vodárenská nádrž. To by ale bolo na vyjadrenie málo, pretože nádrži chýba nadčasovosť. "Hľadali sme preto ďalej, až kým sme neprišli na to, že v kopci sú tri úvrate - tri zárezy, a v tom okamihu sme mali základnú myšlienku návrhu erbu Dargovských hrdinov, lebo kopec a úvrate sú raz a navždy dané, trvácne," uviedol riaditeľ archívu.

Z kopca sme sa, obrazne povedané, preniesli k vode, na Sídlisko nad jazerom. Pre túto mestskú časť je charakteristické jazero, ktoré nechýba ani v predbežnom návrhu erbu. K nemu pribudla labuť a zobrazenie blokovej zástavby, pretože je isté, že tak voda, ako aj bloky, budú ešte dlho existovať. Na návrhu sa v mestskej časti pracuje, ale ešte nie je dokončený.

Podľa riaditeľa Archívu mesta Košice sú ale i také mestské časti, kde zatiaľ neprišli na nič pre nich typické. Návrh erbu zatiaľ nemajú napríklad na Juhu ani na Severe. V MČ Západ zase čakajú na úpravu legislatívy, pretože, čo ak sa zmení počet mestských častí? Príprava erbu by potom bola zbytočným výdavkom. Výhodu má Mestská časť Staré mesto, ktorá používa štít erbu mesta a aj v budúcnosti by jej mal asi ostať.

A čo Luník IX, známy ako rómska komunita? Tu si treba dať otázku - či chceme erbom povedať, že je to rómske sídlisko alebo sídlisko, kde žijú rómski občania. V súčasnom návrhu erbu je koleso, ktoré je európskym symbolom rómskej komunity a podkova ako znak kováčstva. Z hľadiska heraldiky by to teda bol vyhovujúci symbol. Pokiaľ sa ale vrátime k základu, že Luník IX je sídlisko s rómskym osadenstvom, tento erb nevyhovuje, mal by teda mať iné symboly a nie koleso a podkovu," presvedčený je JUDr. Kirst. Napríklad by sa dali v erbe použiť spomínané vinice.

"Mestské časti, ktoré majú historické korene, sa aj samé zaujímali o vytvorenie svojho erbu. Jedným z takýchto iniciatívnych starostov bol predchádzajúci starosta Pereša Ladislav Molčan." Pereš je mestská časť, ktorá nevznikla z "dedinských" základov, čiže nemá vlastné historické korene. Starosta Pereša a riaditeľ mestského archívu dali preto hlavy dokopy a začali hľadať niečo, čo by bolo pre Pereš atypicky špecifické. "Prišli sme na to, že keby sme sa na túto mestskú časť pozreli z vtáčej perspektívy, zistili by sme, že má absolútne moderné sieťové, krížom postavené urbanistické riešenie, pri ktorom ulice vytvárajú akoby mrežu na šachovnici. Na blízkom ani ďalekom okolí nepoznám obec, ktorá by mala takto koncipované uličné riešenie. A návrh erbu je na svete. Niekomu síce môže pripomínať žart o zlatú mrežu v modrom poli, ale ja to vnímam inak, tento návrh je jedinečný, jednoduchý, výstižný a pritom aj v rámci heraldiky krásny," tvrdí riaditeľ Archívu mesta Košice, s ktorým sme absolvovali prechádzku do histórie súvisiacu so zrodom erbov aspoň niektorých z 22 mestských častí.

Ešte majú čas?

Podľa kalendára majú mestské časti na splnenie úlohy - mať vlastný erb - ešte dosť času. No JUDr. Kirst radšej už teraz varovne dvíha prst a upozorňuje, že, kto chce mať naozaj pekný erb, mal by sa do jeho tvorby čo najskôr pustiť, aby bol čas na ňom popracovať. Inak môže vzniknúť látanina-plátanina, za ktorú sa budú mestské časti hanbiť a nie sa ňou pýšiť.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 492
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 542
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 9 082
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 837
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 762
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 818
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 558
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 444
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 333
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 942
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop