podobizeň musí v štátnych inštitúciach či všetkých triedach visieť na stene. Pravdou je, že tak tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Prezidentov portrét bol štátnym symbolom, rovnako ako štátna vlajka či štátny znak. Kde nevisel, považovalo sa to za znevažovanie najvyššieho predstaviteľa štátu. Za oných čias sa nikto ani neodvážil nesplniť si túto občiansku povinnosť a nepribiť si ho na čelné miesto.
Keď bolo striedanie na prezidentskom poste, staré obrazy sa zvesili dolu, utrel sa na nich niekoľkoročný prach a nové fotografie sa vložili do rámov. Zožltnutý portrét skončil v koši alebo sa prikryl novým. A tak v niektorých rámoch možno ešte nájsť aj jeho predchodcov. Kvôli oživeniu pamäti, keby si nebol niekto istý, kedy ktorý vládol tomuto štátu.
Predtým to bolo jednoduchšie. Každý vedel, že je to povinná výbava kancelárií, ale dnes majú problémy - zavesiť alebo zastrčiť za skriňu. Pre všetkých, ktorí ešte váhajú, snáď stačí pripomenúť, že už od roku 1993, teda viac než desať rokov, portrétom hlavy štátu nemusia byť vybavené štátne inštitúcie ani školy. Samozrejme, môžu. Nový prezident si svoju povinnosť voči tým, ktorí ho chcú mať na očiach, už splnil. Poldruha hodiny pózoval v ateliéri pred fotoobjektívom a už v najbližších dňoch sa prvých pättisíc portrétov dostane k tým, ktorí si ho objednali.
To, či je povinnosťou "vešať" alebo "nevešať" prezidenta, je dávno rozhodnuté, len sa táto informácia ešte nedostala do všetkých, možno zaľahnutých uší. Každý má na výber - buď si ním vyzdobí miestnosť alebo po bývalých štátnikoch ju bude musieť vymaľovať. Na stenách totiž zostávajú po obrazoch biele miesta. Už je načase zorientovať sa. Naozaj je to tak. Nikto vás za to nebude vešať, keď vám nad hlavou nebude visieť obraz prezidenta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
