Prešovskej univerzity, ktoré vznikli na tému fenoménu voda. Projekt trvá vyše dvoch rokov.
"Napadlo nám to vlastne počas nášho pobytu vo Florencii na workshope vysokých umeleckých škôl. Zúčastnili sme sa tam prednášky o záchrane povodňami zničených písomných pamiatok v Českej republike. Začali sme vnímať problém vody z existenciálneho hľadiska. Tejto výstave teda predchádzalo bádanie, experimentovanie, napríklad aj v bazéne. Absolvovali sme aj odborné prednášky Michala Kravčíka a Jána Bodnára. Boli sme pozorovať vodu v Pieninách a na Dunajci. Poznávali sme chránené oblasti povodia Bodrogu, kde sme mali sympózium s názvom Hydroart. Každý zo študentov pristupoval k téme voda inak. Sú tu prezentované všetky médiá, počnúc klasickou kresbou cez fotografiu, konceptuálnu maľbu až po elektronické médiá," hovorí výtvarníčka a pedagogička Lena Lešková.
V expozícii nájdete napríklad videoinštaláciu zaoberajúcu sa vodou ako nástrojom očisty (M. Handchild), alebo počítačovo manipulované fotografie zachytávajúce rôzne fázy vodnej hladiny (L. Chocholáčková), cyklus akvarelov zaoberajúci sa fiktívnou myšlienkou rovnováhy vody na celej zemeguli (M. Vilhanová). Iná práca zas koketuje s myšlienkou, že aj človek sa môže cítiť ako ryba vo vode, iba ju musí mať v inom skupenstve (M. Ružinský). Tvarom a formou vo vzťahu k nádržiam a korytám sa zaoberá L. Hazuchová. Jaro Varga prameň považuje za začiatok i koniec všetkého, vytvoril akýsi symbol existencie vôbec. Lena Lešková sa zaoberá vodou ako živlom - zobrazuje vesmírne prostredie, vyerudované čiastočky - čučoriedky, priame dôkazy existencie vody, signály života. Výsledkom tohto prirodzeného procesu je nevšedný vizuálny zážitok.
Hosťom výstavy je architekt Štefan Pacák, ktorý už niekoľko rokov tiež mapuje vodu, zachytávajúc proces odrazov svetla v optike fotoaparátu. Výsledkom sú akoby počítačom manipulované fotografie, ktoré však vznikli klasickou cestou.
Výstavou v Trebišove sa projekt nekončí. Na jeseň bude pokračovať sympóziom, kde by malo byť zapojených viacero umelcov zo zahraničia.
"Išlo mi o to aby ľudia neodišli z výstavy bez nejakého zážitku, alebo pocitu. Chcela som dosiahnuť, aby umenie naozaj splnilo účel, nielen ako spoločenská udalosť, stretnutie, z ktorého si človek odnesie veľmi málo. Chceli sme vyvolať otázky," zamýšľa sa výtvarníčka.
Zavŕšením celej akcie v Trebišove bol workshop Noemova archa. Vznikol na báze spolupráce študentov Katedry výtvarnej výchovy a umenia Prešovskej univerzity a detí z trebišovských základných a stredných škôl. Bolo ich okolo deväťdesiat, vytvárali z odpadu spoločnú loď ako memento tomu, čo sa deje s biorytmom Modrej planéty. Noemova archa z plastových fliaš teraz tróni pred Vlastivedným múzeom v Trebišove. Výstava potrvá do 25. júla.
Autor: hra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
