rokov i skôr, mali robiť pokusy na väzňoch. Odsúdených na mnohoročné tresty odňatia sobody, ale najmä na trest smrti. Malo ísť o zásahy, takzvané vypaľovanie mozgov, s cieľom "vyrobiť" z delikventov poslušných jedincov, bez vôle páchať akúkoľvek trestnú činnosť. Či takéto zásahy do identity ľudí boli vôbec možné, sme sa opýtali prednostu Anatomického ústavu 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe prof. MUDr. Miloša Grima, DrSc., účastníka 42. Kongresu Slovenskej anatomickej spoločnosti, ktorý sa konal v Košiciach.

"Mojou vedeckou parketou je vývojová morfológia, embryológia. Čo sa týka neuroanatómie, kam aj smeruje vaša otázka, tak sa zaoberám skôr periférnym nervovým systémom, miechou," uviedol M. Grim. "Takže s mozgom ako takým som nepracoval. Ale ovplyvniť zásahom do mozgu správanie ľudí v zmysle stlmenia agresivity, vrátane sexuálnej, je možné. Sú známe centrá mozgu, v ktorých sa dá stereotakticky zredukovať počet neurónov a ovplyvniť správanie jedinca. Ide však o veľmi úzko špecializovanú techniku a viem, že neurochirurgov, ktorí ju ovládajú, môžeme zrátať na prstoch jednej ruky. A tak to bolo aj v minulosti. Pokusy na väzňoch, lepšie povedané, zasahovanie do ich mozgov, považujem za málo pravdepodobné. Aspoň ja osobne som o takom ničom nikdy nepočul."

Podľa M. Grima, ak by k takému zákroku malo v minulosti predsa len dôjsť, muselo to byť iba na základe súdneho rozhodnutia. V prípadoch sexuálnej agresivity, profesor považuje za oveľa jednoduchšiu metódu oproti vypaľovaniu mozgu, kastráciu jedinca. Ak by hociktorý lekár operoval mozog pacienta bez súdneho rozhodnutia, alebo nelegálne, išlo by o trestný čin. Následok? Odobratie licencie, basa a do konca života by si nesiahol na skalpel.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári