problémov, no najvážnejším je, že si ľudia linku záchrany mýlia s erotickými, či telekomunikačnými službami. Správajú sa vulgárne, žiadajú výsledky športových prenosov, pýtajú sa na presný čas.
"Počas roka sme zaznamenali viac ako milión volaní, ale až 96,4 percenta z celkového počtu bolo falošných. Aj keď sa snažíme proti tomuto neduhu bojovať, žiaľ, naša legislatíva nie je natoľko dokonalá, aby bol proces vymáhania škôd rýchly," hovorí vedúci oddelenia krízového riadenia a integrovaného záchranného systému Krajského úradu Košice Štefan Košík.
Skutočnosť, že v Košickom kraji sú aspoň štyri percentá telefonátov, ktoré sú skutočne oprávnené, síce neteší, ale v susednom Prešovskom kraji sú na tom ešte horšie. Tam je oprávnených volaní ešte menej, na úrovni jedného percenta.
"Aj napriek tomu si myslím, že linka 112 má svoje opodstatnenie. Čo sa týka zdravotníkov, na jej lepšie fungovanie potrebujeme ešte schválenie niektorých zákonov. Najdôležitejší zákon, o zdravotníckej službe, však v navrhovanej verzii problémy nerieši. Je potrebné ho ešte upraviť," vysvetľuje riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby Ladislav Šimák.
Ako dodal, nie je zástancom toho, aby linka 112 nahradila pôvodné núdzové čísla.
"Myslím si, že by mali tieto linky zostať a linka 112 tvoriť len akúsi doplnkovú náhradu. V Európe totiž neexistuje štát, kde by mali všetky záchranné zložky, teda polícia, hasiči a zdravotníci jednotné číslo. Netreba teda vidieť v tejto linke spasenie, ale skvalitnenie služieb. Ak by sa napríklad stalo, že niekto ohlási na dispečingu 155 bombu, môže byť linka 112 veľmi dobrou náhradou," myslí si L. Šimák.
Podľa jeho názoru sa už zdravotníci s ľuďmi, ktorí radi zneužívajú tiesňové volanie, vysporiadali.
"Zneužití už máme menej ako päť percent z počtu volaní. Spolupracujeme s políciou, máme zmapované telefónne búdky. Ak niekto telefonuje z mobilu, zvyčajne sú to deti a my spätným volaním upozorňujeme rodičov o ich konaní. V poslednom čase nám však problém robia telekomunikácie, ktoré nechcú prezradiť adresu stanice, odkiaľ takýto telefonát prišiel," dodal L. Šimák.
Ako uviedol zástupca krajského riaditeľa Hasičského a záchranného zboru v Košiciach pplk. Jozef Fedorčák, zo začiatku fungovania linky č. 112 boli vážne problémy.
"Vyskytli sa trecie plochy, naši operační dôstojníci potrebovali vedieť, čo ich kolegovia dokážu. Nakoniec sme dospeli k názoru, že je potrebné vzájomne spolupôsobiť," myslí si J. Fedorčák.
Linka tiesňového volania a KS IZS v Košickom kraji začali fungovať 1. júla 2003. V súčasnosti slúži v stredisku na štyroch pracoviskách jedenásť operátorov, z ktorých každý ovláda nejaký cudzí jazyk.
"Číslo 112 sa už dostalo do povedomia ľudí, hoci naďalej platia tiesňové čísla 150, 155 a 158. A budú aj naďalej. Naši operátori prijmú denne okolo 3500 telefonátov, no väčšinou ide o falošné. Nechýbajú vulgárne slová, ktoré nie je možné publikovať. Zneužitie linky sa trestá pokutou až do výšky 50 000 Sk. V tejto súvislosti sme riešili dva prípady súdnou cestou. Vznikla väčšia škoda a polícia zneužitie kvalifikovala už ako trestný čin," hovorí Štefan Košík.
Tak on, ako aj L. Šimák sa však zhodli v názore, že vymáhanie škody je veľmi komplikované a v nejednom prípade stojí viac, ako je skutočná škoda.
Integrovaný záchranný systém sa stane plne funkčným až v roku 2007, odkedy začne číslo 112 platiť ako jednotné európske číslo tiesňového volania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
