patria k jeho každodenému koloritu. Chce to len zvyk, pevné nervy, a dobrý žalúdok...
Mám švagrinú, rehabilitačnú sestru. "Keby si vedel, koľko ľudí a v akom stave nám denne na úrazovku privezú," povzdychla si. No súcit nad tým, čo vidí, sa už dávno rozplynul v smutnom povolaní. Aj ona si zvykla.
A to už nevidí tých, čo ich odvezú inam - rovno do márnice. Tu zahynula sedemnásťročná dievčina, tam mladý šofér, ktorý spôsobil i smrť svojho spolujazdca. Pritom dokaličil aj toho, ktorý v tom bol celkom nevinne, vodiča autobusu... "Jazdia ako nenormálni! Keby zabili len seba, tak im treba! Ale privedú do nešťastia aj iných," krútil hlavou jeden z prizerajúcich sa na prácu záchranárov.
Som rovnaký. Vždy, keď ledva stihnem uskočiť pred šialenou rýchlosťou rútiacim sa autom (to vážne hovorím iba o tom, keď som na priechode a svieti mi zelená), nahlas si ´zarúham´: "Zabi sa, ty kretén! Bodaj by si skončil na najbližšom stĺpe!" Viem, je to nekresťanské, ale iné mi v tom momente nenapadne. Možno je to len náhoda, ale za volantom zväčša zaregistrujem holú hlavu, mladý vek a v očiach výsmech a aroganciu: "To sme sa ale zabavili, však!" Možno mám na takých naozaj len "šťastie"...
Jeden zo svedkov hrôzostrašnej dopravnej nehody, pri ktorej bezohľadnosťou iných prišli o život nevinní, tvrdí: "Auto je v rukách takýchto ľudí zbraňou." Šialencov, ktorí ju vlastnia, je, žiaľ, čoraz viac. Ich netrápi svedomie, že ňou niekoho zabijú, prečo by mne malo byť ľúto, keď sa ňou zlikvidujú sami. Len potom nepíšme, že na vine je napríklad zákruta pri Myslave smerom na sídlisko KVP, lebo vynáša a povrch cesty je nerovný, že je kopec od polikliniky dole k "amfiku" príliš strmý, aby sa ním dalo zísť predpísanou rýchlosťou, že sú stĺpy verejného osvetlenia veľmi blízko pri ceste, aby sa im dalo vyhnúť a že auto z bočnej ulice malo dať prednosť inému, ktoré sa prirútilo po hlavnej stopäťdesiatkou...
Nie vždy však ide o zábavku tých, ktorí si myslia, že môžu všetko, majú silný voz, nerešpektujú nič a nikoho a je im úplne jedno, či im pod kolesá vbehne dieťa alebo babička. K hazardérom patria aj takí, čo sa "iba" ponáhľajú. A budú sa ponáhľať stále viac. Kým ich niekto, vlastný osud alebo aspoň ten policajt, ktorý by tam na to mal byť, neprinúti ubrať z plynu. Zatiaľ mám pocit, že na našich cestách vládne anarchia. A pre ňu nemá ľudský život žiadnu cenu.
Bohuš MATIA
Autor: No Gravity Inverzia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
