Už v škôlke rebelovala - nechcela nosiť zásterky

Dátum narodenia: 29. septembra 1974

Znamenie: Váhy

Obľúbená farba: mení sa často, závisí od nálady a ročného obdobia

Obľúbená kniha: je ich viac, najauktuálnejšia - Zdravé tehotenstvo, prirodzený pôvod do I. Stadelmanna

Obľúbený film: klasické české rozprávky

Obľúbené jedlo: ovocie a zelenina

Relax: rodina, manžel, priatelia - najlepšie v kombinácii s prírodou

Každoročne sa vďaka košickej módnej návrhárke Jitke Mikulovej stávali Košice na jeseň na chvíľu metropolou módy. Počas módnych prehliadok jej salónu si inšpiráciu prišli ´ukradnúť´ mnohé Košičanky, ktoré prácu J. Mikulovej poznajú už roky a s dôverou sa na začiatku každej novej sezóny zverujú do jej rúk. Tentoraz však budú musieť počkať až do budúceho júna, pretože prednosť dostane rodina a vytúžené bábätko.

Mohlo by sa zdať, že v móde sa vyzná každá žena, ktorá vie, čo je pristane a čo si má obliecť. Nie je to však celkom tak a návrhárkou sa nemôže stať hocikto. "Ja som sa návrhárkou stala až v praxi, pretože najprv som si založila odevnú firmu, ktorá dodávala konfekciu do českých a slovenských maloobchodov. Pri návrhoch v konfekcii som nemala možnosť upustiť fantáziu až natoľko, ako sa mi židalo, keďže jeden návrh je určený väčšiemu počtu nositeľov rôzneho veku a profesií. V tomto období som ešte nemala vlastnú dielňu, zrazu som mala pocit, že mi nevyhovuje obliekať klientky, ktoré nepoznám," zverila sa nám J. Mikulová.

Prišla na to, že chce vedieť viac o ženách, ktoré nosia šaty, ktoré im ponúka. "Tento pocit vo mne rástol a rástol až vyzrel do konečného štádia, keď som sa rozhodla založiť si módny salón a vlastnú dielňu. Konečne som začala robiť to, čo som vnútorne v sebe cítila. Dnes už sa mi nestane, aby som stretla neznámu ženu v mojom modeli. Poznáme sa a minimálne sa na seba usmejeme."

Už ako dieťa Jitka cítila, že nechce nosiť to, čo sa má a musí. "Už jednotné zásterky v jasličkách mi prekážali. Rodičia so mnou zažívali kvôli tomu kadečo... Na strednej škole ma bežne učitelia posielali domov prezliecť sa, lebo mali pocit, že to, čo mám oblečené, je nevhodné. Nebolo to celkom tak. Jednoducho som nosila veci, ktoré boli iné. Keď tak spätne o tom premýšľam, vidím, že to nebolo jednoduché." Keďže v socializme bolo nemožné zohnať si moderné oblečenie, o extravagantnom ani nehovoriac, musela Jitka zapojiť do práce fantáziu a originalitu, ktorá jej nesporne nechýbala.

"Rodiča ma našťastie nechali v tomto voľne ´plávať´, a tak som často vzala mamine staršie šaty, postrihala som ich, pouzlila, upravila. Keď mi v škole napríklad kázali zložiť si mašličku, ktorú som mala zaviazanú na krku, cítila som sa ukrivdená, no čo som mohla robiť? Našťastie sa mi na strednej odevnej škole darilo, vyhrala som niekoľko súťaží, zviditeľnila som sa a potom sa akosi všetko rozbehlo samo..." Uvažovala aj o štúdiu na vysokej škole, technické zameranie na odevných školách jej však ´nevoňalo´. "Čakala som, či sa neotvorí uvoľnenejšia, viac umelecky zameraná vysoká škola. Potom som však začala podnikať a spätne som sa už k štúdiu nevrátila."

Už vyše osem rokov má J. Mikulová vlastný módny salón a za ten čas sa rady jej spokojných klientiek rozširujú. Nejedna prišla s nejasnou predstavou, že by chcela zmeniť svoj image. "Hneď pri prvom stretnutí musím vidieť, či má dáma ku mne dôveru, alebo či si ju ešte musím získať. Potrebujem vedieť, nakoľko je žena na svoj dovtedajší image naviazaná, akú má prácu, nakoľko je pre ňu dôležitá rodina, aký má na zmenu image názor jej partner. Zvyčajne však sama cítim isté vyžarovanie z klientky, lebo každá žena má svojské fluidum. Obvykle klientky mnohé rozhodnutia nechávajú na mňa, na mnohom sa dohodneme. Hlavne ju nechcem šokovať, rovnako ako nechcem spôsobiť šok jej okoliu. V úvode je to psychológia, potom prichádza návrhárska práca..."

Podľa J. Mikulovej však majú Košičanky dobrý vkus a veľa práce s nimi zvyčajne nie je. "Stáva sa mi, že keď prídu moji známi zo zahraničia, tak obdivujú naše ženy a zároveň sa čudujú, ako vedia zvládnuť zladiť svoj zovňajšok k pomeru platov, ktoré sú na východnom Slovensku. O Slovenkách je však vo všeobecnosti známe, že sú krásne a vedia, čo sa im hodí, nosia to, v čom sa cítia príjemne." A tak sa takmer nikdy nemusí J. Mikulová škriepiť so svojimi zákazníčkami, pretože sú to v prevažnej väčšine dámy, ktoré o seba dbajú. "Zvyčajne sú to ženy, ktoré majú krásne účesy, vedia sa pekne nalíčiť a ja svojimi šatami prispievam k ich dokonalosti. Sú pripravené na to, že chcú byť výnimočné a ja to ich rozhodnutie rada rešpektujem a dokončím. Ak predsa len príde ku mne žena, ktorá sa doteraz o seba nestarala dostatočne tak, ako si to zaslúži, odporučím jej kaderníka i kozmetičku."

A porovnávať so ženami v ostatných častiach sveta J. Mikulová určite vie, pretože často cestuje za inšpiráciou do zahraničia. "Každý módny návrhár má svojský štýl, ktorým spracováva svetové módne trendy. Rozdiely vidím už vtedy, keď prechádzam z krajiny do krajiny. Tohto roku by mala byť móda otvorená farbám a Talianky to vzali doslova. Prijali farby s otvorenou náručou. Nerobí im problém byť niekedy až nevhodne pestré, ani keď majú vyše 50 rokov. Rovnako si bez problémov obujú sandále bez toho, aby mali na nohách starostlivú pedikúru. Slovenka to neurobí."

Od istého veku sú Slovenky konzervatívnejšie, disciplinovanejšie v móde a viac si uvedomujú svoje prednosti no i nedostatky. "Slovenka kým vyjde z bytu v novom odeve, tak sa desať krát otočí v zrkadle, opýta sa na názor priateľky i manžela a až potom spokojne vyjde na ulicu. Nájdu sa samozrejme i dámy, ktoré predvádzajú oblečením svoj absolútny nevkus, no to ma nedokáže rozčúliť. Zaujímavé na tom je to, že tieto dámy sú nevkusné a zároveň veľmi nápadne. Nemyslím si však, že by nám to robilo až tak zle, že by sme sa na to nemohli dívať. Niekto vkus má, iný nie a tomu, kto ho nemá, to aj tak nevysvetlíte."

J. Mikulová síce uprednostňuje i vo svojich návrhoch praktickosť a pohodlnosť odevov, uvedomuje si však, že výnimočná krása ženy občas i čosi stojí... "Chápem, že korzet, nepohodlný výstrih či dlhá vlečka nepridajú na pohodlí, no občas stoja zato, pretože sú efektné a splnia svoj účel. Stane sa, že vlečka na večerných šatách má životnosť iba jeden ples, pretože vám ju niekto pristúpi, roztrhne sa, no stojí to za to, pretože každý si tú krásnu ozdobu výnimočných plesových šiat zapamätá."

Každoročne sa na jeseň tešila J. Mikulová z vydarenej prehliadky svojich kolekcií. "Už sme ich urobili osem a stres pred nimi už nie je taký veľký ako to bývalo na začiatku. Tohto roku som však od zorganizovania prehliadky upustila." Začiatkom jesene sa totiž bude už venovať svojmu prvému dieťatku. "Bábätko si chcem naplno užiť. Moja predstava však bola presunúť prehliadky na leto, pretože jeseň je v Košiciach presýtená akciami. Takže najbližšia prehliadka mojich kolekcií by mala byť o rok v júni."

J. Mikulová mala skúsenosti s návrhmi pre svoje tehotné klientky, teraz sa mohla svojou prácou nanovo inšpirovať. "Našťastie som pribrala iba niekoľko kíl a občas si ani neuvedomujem, že som tehotná, iba keď sa obzriem v zrkadle, vidím vypuklé bruško. Začala som iba používať pružné materiály, pretože som presvedčená, že aj tehotná žena môže byť krásna a sexi, najmä ak priveľmi nepriberie. Na ulici vidím, ako zvláštne sa na mňa ľudia dívajú, keď kráčam v pružných šatách, ktoré obopínajú moje bruško. Povedia si aha, tam je dieťatko."

Tehotenstvo môže ženám pridať na kráse, J. Mikulová je stále ´chodiacou reklamou´ na svoj salón. Reprezentuje svoju prácu a v teplákach by ste ju ´nenachytali´ ani počas neohlásenej návštevy. "Tepláky určite nenosím, mám ale bavlnené a ľanové nohavice, ktoré nosím rada doma. Chcem byť však pekná vždy nie len v práci, ale aj doma pre manžela a moje okolie. Ja som si oblečenie z katalógov, ktoré mnohé ženy bežne nosia i do práce, vybrala za moje domáce oblečenie."

Detaily sú pre košickú návrhárku dôležité nie len pri odievaní. "Mám rada detailne pripravené stolovanie. Často je pre mňa dôležité, z čoho jem, nie len to, čo jem. Obľubujem reštaurácie, ktoré sú do detailu prepracované a rovnako ma poteší i príjemný personál. Úspech často závisí na prístupe k ľuďom. Myslím si, že mám reálny odhad na ľudí, je to akýsi inštinkt. Nie je to však o tom, či je človek luxusne oblečený alebo či je pekný alebo škaredý. Z každého z nás čosi vyžaruje. Som rada, že mám tento dar odhadnúť ľudí, využívam ho a pomáha mi byť úspešnejšou v mojej práci."

Občas sa nevyhne ani tomu, že dlhodobý vzťah s klientkou prerastie v priateľstvo. "Nezakladám si na tom, často sa však s klientkami bavíme o všeličom. Napriek tomu si nehovoríme všetko a mnohé z nich ostali v šoku, keď sa dozvedeli, že som sa vydala. Nepovažovala som to však za verejnú vec, o ktorej by mal každý vedieť."

Súkromie si J. Mikulová stráži, príjemné chvíle oddychu si vie najlepšie vychutnať s manželom. "Veľmi dôležité je pre mňa i ticho. Aj napriek tomu, že som v rámci tvorby image či iných aktivít spolupracovala so všetkými slovenskými televíziami, nemám doma televízor. Správy si prečítam v tlači alebo pozriem na internete a na dobrý film zájdem do kina. V poslednej dobe si vychutnávam chvíle, ktoré trávim v hrách a rozhovoroch s mojim bábätkom," dodala budúca mamička.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Veľké nejedovaté hady

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári