Päťlístok Lucka, Katka, Miško, Kubko a Danko ´bonzuje´ na otca, riaditeľa Arcidiecéznej charity Ing. Jána Deča.
Požiadavky učiteľov ho vedia vytočiť
Patria medzi známe tváre politiky, kultúry či športu. Košičania, ktorých občas stretávame na ulici, no častejšie ich vídame či počujeme v médiách. Vieme, ako vystupujú na verejnosti, no iba hádame, akí sú v súkromí. V jeho odhaľovaní nám pomôžu ich deti. Dnes ´bonzujú´ Lucka, Katka, Miško, Kubko a Danko na otca, riaditeľa Arcidiecéznej charity Ing. Jána Deča.
Riaditeľ Arcidiecéznej charity Ing. Ján Dečo je otcom piatich detí. Dvoch slečien - Katky (12 rokov) a Lucie (14) a troch potomkov po meči - Miška (10), Kubka (6) a Danka (4). Na úlohu bonzákov sa ochotne podujali.
Keďže traja z rodiny Dečovcov do stredy ešte chodili do školy, debatu sme začali témou školské povinnosti a otcovým vzťahom k ich učeniu a známkam. Na počudovanie sa deti zhodli v tom, že otec je prísny, ale občas viac na učiteľov ako na známky, ktoré donesú. "I keď hovorí, že si prácu pedagógov váži, niekedy ho nepochopiteľnými požiadavkam či poznámkami v žiackych knižkách vedia dosť vytočiť. Najmä ´dopisovanie´ si, aké bolo trebárs v Miškovej žiackej, kde bola v jednom riadku známka, za ňou poznámka, potom zase známka, ktorú vzápätí v ďalšom riadku vystriedala poznámka, ocko považoval za mrhanie časom," nabrala Katka ako prvá odvahu bonzovať. Práve kvôli tomu, že známky nie sú pre ´ocina´ alfou a omegou, kamaráti a spolužiaci im ho veľmi závidia.
Chlapcov sa páči i to, že otec úzkostlivo netrvá na maximálnom poriadku. Nerozhádzaná musí ostať len obývačka. Inak je zástancom racionálneho, čiže "mužského" poriadku - vedieť, kde čo je. Oveľa viac sú pre neho tvorivosť a invencia ako poutieraný prach na poličkách. "Je aj celkom pokojný. Tvrdí, že bez búrky by prežil aj to, keby sme niekde rozbili okno alebo si roztrhli úplne nové nohavice. Otca sa nám poriadne ešte nepodarilo vytočiť," zhodli sa Katka a Miško. "Dokonca raz vyhlásil, že až mu je ľúto, prečo sme takí dobrí."
Jediné, čo ho vie ´dojať´, je vankúšová vojna dvojice najmladších. Najmä, v sobotu a v nedeľu ráno, kedy sa najlepšie spí, vpadnú Kubko a Danko do rodičovskej spálne a začnú otca budiť búchaním vankúšom po hlave. Pre nich je to už rituál a otec to považuje za fakt ´slastné´ prebúdzanie, ktoré si už jeden vankúšik aj odniesol. Ba už je aj posteľ "načatá", akosi vŕzga.
Od bonzákov sme sa dozvedeli tiež to, že ich otec vie aj variť, hlavne ´čínu´, a robiť koktaily. Len nesmú byť s tvarohom, pretože už sa mu raz podarilo, okrem manželky a dvoch najmenších, trojici ostatných potomkov, vrátane seba, ´namiešať´ salmonelózu. "Vtedy sme na istej malej miestnosti pre istotu vybrali dvere z pántov, aby sme sa nezdržiavali ich otváraním," naznačila Lucka, že aj také môžu byť otcove kulinárske dozvuky. Zatiaľ sa to stalo ale len raz, odvtedy si dáva pri varení pozor a každú surovinu pred použitím skontroluje.
Dečovci sa zhodli na tom, že iného otca by určite nechceli. Je tolerantný, má zmysel pre humor, vie sa o nich postarať, keď sú náhodou chorí, a len výnimočne sa rozčúli. Dokonca ani za volantom sa nezlostí. "Niekedy však jazdí rýchlo ako vodič Formuly 1. Hlavne vtedy, keď meškám do školy. Väčšinou ale predpisy dodržiava, lebo keby sa pozabudol, upozorním ho," podotkol Miško, ktorému dvaja najmladší ´motoristi´ súhlasne pritakávali. "Otec ani na iných nezvykne ponadávať. Občas síce na adresu cudzích povie - ty truľo, somár, trdlo, hlupák, ale podľa mňa vulgárny nie je. Ešte som nejaké škaredé slovo od neho nepočula," doplnila bratovo hodnotenie otcovho slovníka Katka.
´Ostrejší´ je snáď iba vtedy, keď rozpráva žarty. Zbiera ich, ale nikde si ich nezapisuje, lebo všetky si zapamätá. Keby sa u Dečovcov stalo, že vypadne elektrický prúd a nemôžu sedieť pri počítači ani pred telkou, otec by sa rozprávaním žartov určite postaral o rodinnú zábavu. Až tak, že všetkých by bruchá od smiechu boleli.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Veľké nejedovaté hady
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári