Zoologická záhrada Košice si včera pripomenula štvrťstoročnicu od podpisu zriaďovacej listiny

Leoparda za kusance ´pohladili´ palicouMestská časť Kavečany má okrem vlastnej histórie a tradície i tri ďalšie atrakcie, ktoré priťahujú v lete i

Leoparda za kusance ´pohladili´ palicou

Mestská časť Kavečany má okrem vlastnej histórie a tradície i tri ďalšie atrakcie, ktoré priťahujú v lete i v zime tisícky návštevníkov. Je to bobová dráha, lyžiarske centrum a zoologická záhrada. Posledne menovaná, i keď sa to nezdá, si včera pripomenula 25 rokov od vzniku organizácie Zoologická záhrada Košice.

Všetko sa začalo v roku 1974, kedy Slovenský zväz ochrany prírody a krajiny so sídlom v Košiciach navrhol vtedajšiemu Východoslovenskému Krajskému národnému výboru /Vsl. KNV/ zriadiť v meste zoologickú záhradu /zoo/. Východoslovenský kraj bol totiž jediný v rámci bývalej ČSSR, ktorý zoo nemal.

Vyšla až tretia lokalita

Nápad našiel pozitívnu odozvu, začala sa hľadať vhodná lokalita. Najprv sa vytypoval tzv. Želiarsky les na juhovýchode od Košickej Novej Vsi. Na porade na Útvare hlavného architekta vo februári 1977 sa ale ukázalo, že na tomto mieste je plánovaná obytná zóna. Horúčkovite sa preto hľadalo ďalej. Najviac zabodovala plocha severne od hájovne Girbes. Čas ale ukázal, že ani toto nebol najlepší výber.

Ako tretia možná alternatíva prichádzala do úvahy oblasť Kavečany - Daniská. Tento výber odobril aj riaditeľ ZOO v Dvore Královém Ing. Josef Vágner, CSc., ktorý ocenil dobré klimatické podmienky, krásnu scenériu i možnosť budúceho rozrastania zoo. Jediným negatívom boli malé zdroje vody. Ing. Vágner tiež navrhol, že budúca košická zoo by sa mala zamerať na euroázijskú faunu, keďže žiadna dovtedy u nás existujúca zoo sa na túto oblasť nešpecializovala.

Prvý návrh koncepcie budúcej zoo vypracoval doc. RNDr. Zdenko Vostál, CSc, na rokovaní rady Vsl. KNV nebola ale prijatá. Ľady sa prelomili, až keď sa riaditeľ zoo v Dvore Královém stretol s predsedom vtedajšieho Vsl. KNV Jánom Brondošom. Keďže v tých časoch výrazne platilo, že, čo povie čelný predstaviteľ, to je dobré a treba to schváliť, aj rada KNV na rokovaní 16. decembra 1977 návrh výstavby zoo bez pripomienok odsúhlasila. O dva mesiace neskôr bol schválený prípravný štáb výstavby, ktorého predsedom sa stal podpredseda Mestského národného výboru RSDr. Jozef Batík a tajomníkom Ing. Karol Seman, CSc. z Mestskej správy pamiatok a ochrany prírody.

Podľa pôvodných návrhov mala zoo pozostávať z piatich sektorov - suchozemská fauna, fauna močarísk a vodných nádrží, pavilóny exotov a rýb, výbehy pre veľké exotické vtáky a cicavce a klietky pre exotické šelmy a jej výstavba bola rozplánovaná do troch etáp - do r. 1985, do roku 1990 a po roku 1990 do roku 2005.

"Gestorstvo nad prípravou výstavby zoo prevzala Mestská správa pamiatok a ochrany prírody, v ktorej som vtedy pracoval. Druhého mája 1978 nastúpil do práce Štefan Sekel, ktorý bol prvým špecializovaným pracovníkom pre výstavbu zoo. Tempo prác sa jeho príchodom výrazne urýchlilo a činnosť skvalitnila," vrátil sa o 25 rokov dozadu K. Seman.

Výstavba mala meškania

Ministerstvá kultúry a financií sa v marci 1979 vyjadrili, že k stavbe nemajú pripomienky a že príspevková organizácia môže vzniknúť, ale bez uplatnenia zvýšených nárokov na plán a rozpočet. Vedením príspevkovej organizácie Zoologická záhrada Košice bol najprv riaditeľovaním poverený a od 1. aguusta 1979 aj menovaný Ing. Karol Seman, CSc.

I keď tempo prác čiastočne ovplyvnilo zdĺhavé vyňatie areálu z poľnohospodárskeho i lesného pôdneho fondu, stavebné činnosti sa napriek tomu celkom slušne rozbehli. Ako prvá sa začala stavať prístupová komunikácia a súčasne začalo okolo zoo vyrastať oplotenie. Väčšina prác v zoologickej záhrade sa diala na báze ´Akcie Z´, čo znamenalo, že sa malo ušetriť 20 % celkovo vynaložených peňazí. A to sa dalo len brigádami.

Ako sa práce v rokoch 1980/1981 dobre začali, tak po rozdelení stavieb na účelovú investičnú výstavbu a ´Akciu Z´, začalo budovanie zoo haprovať. "Organizácia špecializovaných inžinierskych činností Košice nemala ani dostatočné technické vybavenie, ani voľné kapacity, pretože zabezpečovala výstavbu v celom okrese Košice-mesto, nielen v zoo. Prišli prvé krušné chvíle, prvé skĺzy na stavbe," s povzdychom pokračoval v návratoch do minulosti K. Seman

Aby sa stavbe pomohlo a straty nenarastali, na mestskej konferencii SZM v Košiciach sa mlaď rozhodla, že zoo vyhlási za Mestskú stavbu mládeže. To sa stalo 28. apríla 1982. Mladým elán nechýbal, na stavbe sa všetko znovu rozbehlo. Dokonca boli rozdelené dni, kedy kto brigádoval. V pondelok chodili do zoo učni, v utorok stredoškoláci, v stredu vysokoškoláci, vo štvrtok pracujúca mládež, v piatok kolektívy brigád socialistickej práce. Denne priemerne 50 párov rúk. To dávalo K. Semanovi nádej, že sa zoo odovzdá v termíne a podľa pôvodných projektov. Preto sa začal obzerať po prvých zvieratách, ktoré by sa mohli do košickej zoo presťahovať.

Prvé boli huculy

Úplne prvými obyvateľmi zoo sa v roku 1981 stali huculské kone, najprv Líza zo zemského chovu. Pri jej získaní a ďalšom chove aktívne pomáhali pracovníci VŠV prof. Peter Popesko a Ing. Michal Ščasný. K Líze neskôr z chovu v Topolčiankach pribudli Zorka a Slávka. Líza urobila milovníkom tohto druhu koní obrovskú radosť, keď v júli 1982 priviedla na svet potomka - kobylku Jar. O mesiac nato sa stala mamou i Slávka, narodil sa jej žrebček Jantár. Košická zoo tak mala prvých päť zvierat. Keďže terén pre ne nebol upravený, zatiaľ boli na hospodárskom dvore Rákoš patriacemu JRD Olšavka.

Výstavba medzitým pokračovala, aj keď tempo nebolo také, aké by sa očakávalo. Napriek všetkým ťažkostiam prišiel deň D - teda 5. september 1985, kedy sa mala zoo spustiť do skúšobnej prevádzky. Slávnostný akt sa napokon nekonal, pretože pár dní predtým veľmi lialo a bolo by nerozumné brodiť sa po kolená v blate. Pokusné odštartovanie zoo sa preto o dva týždne posunulo. To naozaj ´naostro´ sa udialo 2. júna 1986, kedy zoo na rozlohe asi 7 hektárov s asi 23 druhmi zvierat privítala prvých návštevníkov.

Odvtedy sa počet zvierat dosť rozšíril. Ako ich zrátal vedúci zooútvaru a súčasne námestník riaditeľa zoo Ing. Štefan Kollár, momentálne majú vyše 700 ks zvierat, pochádzajú z piatich kontinentov - Afrika, Ázia, Európa, Južná Amerika a Austrália. Sú rozdelené do kategórií: cicavce, vtáky, plazy, obojživelníky, ryby a bezstavovce. "K najväčším lákadlám patria určite opice. Tie máme štyri druhy. Menšie sú z Brazílie, väčšie z Afriky a i keď je to možno zvláštne, práve stravovanie tých menších je drahšie a náročnejšie, lebo potrebujú všehochuť."

Malí návštevníci podľa Š. Kollára radi pozorujú i hrošíka liberijského, či vlastne hrošičku, lebo je to dáma. K obľúbeným tvorom patria tiež prežúvavce - lamy, kozy, uhorský dobytok, antilopy i kamzíky vrchovské, ktoré má len košická zoo. A tiež vlk čierny, hyeny škrvrnité, serval stepný, rysy ostrovidy, medvede a tiger sumatranský.

I keď by sa v zoologickej záhrade nemali zvieratá kŕmiť, povedzte deťom, že nemôžu robiť to, z čoho majú najväčšiu radosť. V Kavečanoch sa preto dajú kúpiť balíčky maškrt pripravené priamo pracovníkmi zoo. "Deti tak môžu zvieratká kŕmiť a my zase máme pocit istoty, že sa im nič nestane. Dostanú to, čo môžu jesť," dodal Š. Kollár.

Veselé zážitky

Zvieratká, to však nie sú len tvory za ohradou, ktoré sa nedajú nikým a ničím vyrušiť. To je aj neuveriteľné množstvo rôznych príhod, ktoré s nimi pracovníci zoo zažili.

Jedna sa viaže k orlom, ktoré sa dostali do zoo ako 5-ročné. Boli hendikepovaní, nevedeli lietať. Orol je zvláštny tým, že on z roviny nevzlietne, nedá sa teda prirovnať k helikoptére. "Cestu na vrchol kopca si musí vycupikať po vlastných a až potom vzlietne, pretože on vzduchom vlastne plachtí. A keď pristáva, opäť dosadne len na kopci. No a toto sa naše orly boli nútené naučiť. Dnes sú už ale frajeri...", pyšný je K. Seman, ktorý hneď pridal ďalšie príbehy.

"Z okolia Medzilaboriec sa do Košíc dostal rys, ktorý prišiel o matku a sám by určite zahynul. Nevedel sám jesť. Ujala sa ho teda rodina Šimákovcov z Košíc. Doslova mu pinzetou vkladali jedlo do hrdla. Krásne sa však pozbieral." Pri krste dostal meno Naďa, no neskôr sa ukázalo, že je to vlastne Naďoš, pretože to bol samec. No a práve tento rys sa dostal i na prvú pohľadnicu o košickej zoo. Fotka sa zrodila tak, že skroteného rysa vypustil dr. Šimák z auta do voľnej prírody, tam urobil zábery a potom sa s ním vrátil do Košíc.

K Šimákovcom poputoval i leopardík, ktorého zoo dostala do daru. Bol trojmesačný a od prvej chvíle veľmi kusavý. S pokojným rysom sa nedal porovnať. "Kvôli svojej divokosti a čiernej farbe dostal meno Gipsy. Raz som bol u Šimákovcov a keď sa domáci pán vyberal k leopardovi, zobral si prešívaný kabát a do ruky palicu. Bol som prekvapený, čo robí, ale rýchlo som jeho konanie pochopil. Gipsy sa totiž najradšej hral tak, že hrýzol. Jeho to však nebolelo, zato dr. Šimáka áno. A tak vždy, keď ho Gipsy chňapol, dostal palicou po labke, nech aj on pocíti, aké to je, ak niečo bolí," pridal K. Seman ďalší príbeh.

Určite najpopulárnejšie sú v košickej zoo medvedie pätorčatá, ktoré sa narodili neočakávane. V klietke, kde bol medvedí pár, sa podľa pracovníkov zoo nemohlo nič udiať, pretože samec bol vykastrovaný. No on sa zrejme pousiloval založiť potomstvo ešte predtým, a tak sa v jedno zimné ráno z klietky začali ozývať mrumčania. Jedno, druhé, tretie... Koľko ich bolo spolu, to sa spočiatku nedalo zistiť, pretože medvedia mama malé starostlivo strážila a nikomu nedovolila sa k nim priblížiť. Až neskôr, keď ju hlad prinútil dať sa odlákať. Prešla do druhej, oddelenej časti klietky a ošetrovatelia sa dostali k malým. Dnes sú už z chlpáčov riadni macovia. Majú dva a pol roka, každý hmotnosť nad 100 kg a ich ročná dávka jedla stojí 24-tisíc Sk.

Adoptívny rodič

Zvieratá v zoo sú krásne, ale chov aj niečo stojí. I preto je možnosť stať sa na rok ich adoptívnym rodičom. Stačí sa rozhodnúť, či to bude koza kamerunská, pre ktorú jedlo na rok stojí len 500 Sk, sova snežná za 1100 Sk, python tmavý za dve tisícky alebo tiger sumatranský, pre ktorého stojí ročne strava 50-tisíc Sk.

Ten, kto sa pre adopciu rozhodne, dostane o tom certifikát a jeho meno či názov firmy bude uvedené aj na informačnom paneli. Od januára 2000, kedy sa adopciam začali intenzívnejšie venovať, do 28. júna tohto roku, evidujú už 164 adoptívnych rodičov a 304 adoptovaných zvierat, na stravu ktorých sa získalo viac ako 870 tisíc Sk. Pre pomoc zoo a adoptovanie sa môže rozhodnúť ktokoľvek. Zoologická záhrada v Kavečanoch čaká.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Významné medzníky zoo

1979 - podpis zriaďovacej listiny

1981 - prvý výkop

1981 - dovezenie prvého zvieraťa (Huculský kôň - Líza)

1982 - prvý vlastný prírastok - kobylka Jar

1986 - otvorenie ZOO

1988 - dovezenie tigra sumatranského

1999 - začiatok prác na teráriu a na novom medvedinci

2000 - demonštrácia obyvateľov Kavečian za postavenie obchvatu

2002 - narodenie medvedích pätorčiat

2004 - zbierka 10 a 20-haliernikov - zatiaľ 81-tisíc Sk