Šport so zázračným účinkom - necvičiace deti mení na cvičiace
Ice Hockey, Inline Hockey, Roller Hockey, Street Hockey, Floorball (Unihockey), Fieldhockey, Ringette, Broomball, Hurling... Netreba vedieť perfektne po anglicky, aby vám bolo zrejmé, že ide o hokej a niektoré z jeho početných odrôd. Či už sa hrajú s pukom, loptičkou, na klasických či kolieskových korčuliach, v teniskách, na ľade, asfalte, palubovke, v hale alebo pod šírym nebom.
Kdeže, ľadovému hokeju sotva hrozí konkurencia, máloktorý šport totiž dokáže zelektrizovať davy Slovákov tak, ako hra pri ktorej obrnení chlapi s korčuľami na nohách naháňajú palicou po ľade malé čierne čudo aby ho za každú cenu dostali do neveľkej klietky za chrbtom brankára. O miesto na slnku sa však bije i "pouličný" hokej - hokejbal a čoraz viac dáva o sebe vedieť aj jeden z najmladších "hokejov" - florbal.
"Je to hra, pri ktorej si každý nájde svoje miesto, malý či vysoký, chudý i tučný, chlapec aj dievča. Prirodzene, musí v tom byť aj kúštik talentu. Keď sme na jednej z tunajších škôl robili nábor, na lavičke sedelo asi dvadsať, z rôznych dôvodov necvičiacich detí. Po ukážkach, keď zbadali o aký šport ide, začali cvičiť všetci, do nohy. Naozaj, neklamem," vraví Juraj Dudovič, asistent telesnej výchovy na košickej Technickej univerzite a manažér Florbalového klubu ATU, prečo naplno prepadol novej športovej vášni.
Aj jeho zásluhou si florbal našiel cestičku do Košíc. "Pred desiatimi rokmi som viedol našich bedmintonistov na akademických majstrovstvách sveta v Prahe - Průhoniciach, vo vedľajšej hale sa hral florbal, v momente ma zaujal. Mám troch chlapcov a neviem si predstaviť, že by robili iný šport. Najstarší je obranca v tíme ATU, stredný takisto, ešte medzi žiakmi a z najmladšieho, päťročného, nechcem mať nič iné, len florbalistu. Najmä preto, že je to šport, kde sa nemusím obávať, že mi ho zlynčujú..."
Svojimi pravidlami sa florbal vari najviac podobá ľadovému hokeju, hrá sa na tri dvadsaťminútové tretiny čistého času, tím tvoria piati hráči plus brankár, nechýbajú ani vylúčenia a trestné strieľania. Najpodstatnejší rozdiel medzi hokejom či hokejbalom a florbalom je však v tom, že ide o bezkontaktný šport. Aj preto sú okolo hracej plochy len nízke, voľne položené mantinely, iba kvôli tomu, aby neušla loptička.
"Tá jemnosť trochu odrádza hokejbalistov, ktorí by chceli presedlať na florbal, môžu si doň totiž priniesť jedinú devízu z hokejbalu - finty a palicovú techniku. Tvrdý kontakt so súperom musí zostať za mantinelom." A Juraj Dudovič tvrdí, že florbalom nepohrdnú ani praví hokejisti. "Vôbec to nemusia byť len skrachovaní hráči. Mali sme v tíme i aktívneho hokejistu, ktorý bral florbal doplnkovo, dokázal sa prispôsobiť pravidlám a - vyhrával nám zápasy."
Investícia do výstroja sa s ľadovým hokejom nedá porovnať, aj preto môže florbal rásť na masovejších základoch. "Stretol som sa s jedným fínskym trénerom, ktorý učil mládež hokej v Miskolci. Florbal využíval ako doplnkový šport pre deti, ktoré sa nemohli, najmä z finančných dôvodov, dostať na ľad. K florbalu stačí hokejka, ktorú zoženiete už aj v našich športových predajniach za šesťsto-sedemsto korún, bežná obuv do telocvične a loptička vás vyjde na päťdesiat korún. Len výstroj brankára je trošku náročnejšia, lebo do nej patrí aj maska. Tie sú kategorizované, florbalový gólman ju má ľahšiu ako brankár hokejový."
Možno sa pozastavíte nad tým, prečo je loptička dutá a perforovaná. "Začínalo sa hrať s plnou, ale postupom času sa prišlo na to, že najlepšie letové vlastnosti má dutá loptička s dvadsiatimišiestimi dierkami, povrch je drsný, trošku podobný ako na golfovej loptičke," ponúka aj niečo z technických údajov patriacich k florbalu J. Dudovič. "Hokejka je celá plastová, na čepeli sú akési zárezky nepravidelných štruktúr. Čepeľ hokejky môže byť mäkká a tvrdá. Mäkkú používajú technickí hráči, strieľajúci väčšinou zápästím, tvrdú zas borci, ktorí obľubujú streľbu príklepom." Plusom je ich nízka spotreba. "Zlomiť sa síce dá, keď sa napríklad niekde zakliesni, alebo keď sa na ňu šliapne nad čepeľou. Ale zavisí aj od toho, akí sú súperi, keď hrajú naozaj florbal, tak sú hokejky nezničiteľné."
Líšia sa aj brankári, florbalový, na rozdiel od hokejového, si musí so strelami poradiť bez hokejky. "Možno to na náhodného diváka pôsobí trošku čudne, ba až smiešne, lebo brankár kľačí, ale tým vlastne lepšie vykrýva priestor a po kolenách sa môže šmýkať, ľahšie sa za loptičkou v bránkovisku presúva."
Že ste sa s takým športom jakživ ešte nestretli? Možno neuveríte, ale florbal, hoc za dátum svojho vzniku uvádza iba rok 1981, má vo svojej kronike zaznamenaných už päť svetových šampionátov (aj štyri ženské), a keď sa v jednom z jeho finále v mekke fínskeho hokeja, v helsinskej Hartwall aréne stretli Fíni so Švédmi, naplnilo ju takmer 14-tisíc divákov. Išlo o národnú hrdosť, ako keby bojovali obe hokejové veľmoci o zlato na ľade. Ba vysielacie práva z tohtoročných majstrovstiev sveta kúpil aj populárny Eurosport a napriek priamemu prenosu z finálového duelu medzi Švédmi (päťnásobní šampióni) a Čechmi bola hala vo švajčiarskom Klotene naplnená po okraj - 7833 divákov!
Florbal hrajú brilantne Švédi (jeho vynálezcovia), Fíni, Česi i Švajčiari, ale v jeho rodine nájdeme už i také exotické krajiny ako Singapur, Malajzia, India, Brazília, či Pakistan. K florbalovým "exotom" zatiaľ patrí i Slovensko. Na tohtoročnej premiére v C-divízii majstrovstiev sveta v Madride skončilo štvrté za Japonskom, Kanadou a Španielskom... Bohatší o prvé medzinárodné skúsenosti vrátili sa aj piati Košičania, hráči slovenského vicemajstra ATU - Peter Antoš, Slavomír Molnár, Marek Hotovčin, Juraj Dudovič ml. a Matej Kender, najlepší strelec i víťaz súťaže v kanadskom bodovaní v slovenskej extralige: "So zápasmi v našej lige sa to nedalo porovnať. No aj v Madride sa mi celkom darilo, dal som šesť gólov a na štyri prihral, čo bolo v našom mužstve najviac. Škoda, že do B-divízie postupuje iba jeden, malí Japonci boli na nás príliš rýchli a v semifinále s Kanaďanmi nás trošku obtiahli rozhodcovia, myslím že to pískali Španieli. Ale pri takom náraste hráčskej základne u nás nemusíme dlho trčať v céčku," vraví bývalý hádzanár, ktorý pre problémy s kolenom našiel uplatnenie v športe, kde sa oň nemusí až tak báť.
Florbal, na rozdiel od iných hokejových odvetví, sa neošíval ani pred babami. A dievky naháňajú "deravú" loptičku s ľahučkou hokejkou rovnako obratne ako chlapi. "Musím priznať, že o dievčenskom tíme sme príliš neuvažovali, ale keď nám zverili organizáciu majstrovstiev Slovenska žiakov, jednou z podmienok bolo postaviť do súťaže i družstvo dievčat," nemal k nim sprvu veľkú dôveru Juraj Dudovič. "Vybral som sa na Petzvalovu, futbalovú školu, kde mi dali tip na futbalistky Lokomotívy. Vybral som si šesť dievčat a mal tri týždne na prípravu. Rátal som, že budú aspoň do počtu. No hokejky sa chopili tak, ako by ju mali v rukách denne, potrénovali s chlapcami a celý turnaj vyhrali. Súperky ubehali, hoci ich bolo o polovicu menej ako v ostatných družstvách."
Je na svete sotva dvadsať rokov a už sa netají olympijskými ambíciami. "Florbal patrí medzi kandidátske športy a myslím, že už o štyri roky by sa mohol na olympiáde objaviť. Oveľa skôr, ako niektoré iné športy s dlhovekou tradíciou," verí jeho neúnavný propagátor Juraj Dudovič.
Bohuš MATIA
Autor: ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári