Hrdzavé plantáže
Z okien vlakov môže každý, kto častejšie cestuje, zvedavo nazerať poza cudzie ploty. Tieto objaviteľské pohľady v mnohých upevnia názor: naša krajina je svetovým veľkoproducentom interesantnej komodity -hrdze. Pri železničných tratiach od Tatier k Dunaju a od Dunajca k Žitnému ostrovu, vidieť za mrzkými a neudržiavaným plotmi celé hektáre hrdzavých "porastov", ktoré sú momentálne ozdobne zasadené do bujnej letnej zelene. Všade sa vyskytujú hrdzavé monokultúry v rôznom štádiu dozrievania: niekde sľubne klíčia iba malé hrdzavé škvrnky, inde už všetko dozrieva k tizianovej premene kedysi hrdého kovu na nezvratné víťazstvo korózie.
Aj keď vlastníkov týchto veľkoplantáží nie je vždy ľahké identifikovať, jedno majú spoločné. Nie sú dobrými a ani poriadnymi hospodármi. Na obrovských plochách skladujú mnohé súkromné či štátne firmy celé dlhé roky megatony kovového materiálu, ktorý sa, nevyužitý a neodovzdaný do zberu očividne znehodnocuje. Navyše, zaberá povážlivo veľké plochy a to i v mestách, kde je akútny nedostatok využiteľných plôch. Pozemky s ohavnými hrdzavými monokultúrami by sa nepochybne dali využiť oveľa účelnejšie a rozumnejšie. Vieme, že v mnohých mestách a obciach pretrváva zúfalý dopyt po voľných plochách na stavebné či iné využitie. Tam, kde ich údajne niet, silnie nápor na pozemky, ktoré občanom slúžia na oddych a relax alebo sa volí nepopulárny spôsob zahusťovania.
Štátna správa i samosprávy by mali bez otáľania uskutočniť inventarizáciu takýchto zahrdzavených a zaburinených plôch. A potom prinútiť vlastníkov, aby nedevastovali estetiku krajiny a životné prostredie. O bleskurýchly, navyše, finančne nenáročný transport korodujúceho kovového materiálu z hrdzavých lánov by sa nepochybne vďačne, pri dodržaní vopred stanovených pravidiel, postarali skupiny Rómov. Tí, ako vieme a denne vidíme, majú o zber aj nehrdzavého kovu neslabnúci záujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
