Vanilkové nebo. Na svojom konte má kapela už tri klipy k singlom 23 hodín, Petrolejka a Exkurzia a prvenstvo na novozámockom Klik Feste, kde porazila desiatky konkurujúcich amatérskych kapiel. Hoci "mantineláci" fungovali už niekoľko rokov pred týmto oficiálnym uvedením na trh, zviditeľnili sa až za posledné obdobie. Dnes samostatne koncertujú nielen po Slovensku, ale prišli už i ponuky z Čiech. Ako vnímajú svoju súčasnú pozíciu, to sme sa už opýtali speváčky Gréty Vargovej a basgitaristu Vlada Minárika dua z pätice, ktorá tvorí kapelu.

Gréta, ty si sa ku chalanom dostala, už keď bola kapela Mantinels v plnom prúde. Aké boli začiatky?

"V tom čase som počúvala klasickú tínedžerskú hudbu, ktorá práve letela v rádiách, takže som si zvykala pomaly. No teraz už chalanom vďačím za to, že ma priviedli k hudbe 60. a 70. rokov, ktorú sme vtedy hrali. Táto 'ozajstná' muzika mi dala pevné základy."

Pomohla vytvoriť aj základy súčasného repertoáru kapely?

Vlado: "Spočiatku sme hrali len prevzaté veci, neskôr si Grétka presadzovala hlavne slovenské texty a s tým už prišla vlastná tvorba. Bolo to pred štyrmi rokmi, čo sme začali spoluprácu s našim textárom Paľom Bandlerom, ktorého texty nám veľmi sedia a odzrkadľujú presne to, čo chceme spievať."

Začali ste v 96-tom roku...

Vlado: "Založili sme kapelu, ale z jej vtedajšej podoby som zostal už len ja. Výraznejší prelom nastal práve v roku 2000, keď sme začali robiť vlastnú hudbu."

Kam sa odvtedy kapela posunula?

Gréta: "Prirodzene sme sa vyvinuli a už sa pozeráme na veci z iného zorného uhla. Od niekdajšieho výlučne živého hrania sme sa otvorili i exprerimentom s elektronikou. Naše súčasné hudobné cítenie zachytáva práve debut, ktorý si treba vypočuť."

Kapiel s ambíciou robiť pôvodnú slovenskú tvorbu je u nás veľa, čím ste iní?

Vlado: "Vo všetkom, čo existuje, nájdete štrbiny. Rovnako v slovenskej hudbe. Myslím, že práve do takýchto neobsadených štrbín sa vieme vtesnať práve my. Hráme jednoduchú melodiku s moderným zvukom, napriek tomu nie sme jasne zaškatuľkovateľní. Naša tvorba je ozaj pestrá a právom púta pozornosť."

Cítite na Slovensku veľkú konkurenciu?

Vlado: "Sme z Nitry, odkiaľ pochádza viacero slovenských stálic ako Gladiátor, U.K.N.D., Horkýže slíže či Desmod. Namiesto akejsi rivality nám naopak ponúkli možnosť zahrať si s nimi na festivaloch a koncertných šnúrach. Vďaka nim sme sa koncertne rozbehli."

Kedysi sa hovorilo o východe ako o liahni talentov, dnes v tejto súvislosti padá čoraz častejšie slovo Nitra...

Vlado: "...Možno len platí porekadlo, že každý chvíľku ťahá pílku (smiech). A teraz sme na rade my, Nitrania. Začiatky sú všade ťažké a nám pomohla práve spolupráca so spomínanými kapelami, dokázali sme sa rýchlo prispôsobiť súčasným pomerom."

Máte v hudbe nejaké mantinely?

Vlado: "Máme určitú líniu práce, no nepovedal by som, že sú to mantinely. V štúdiu sme mali úplne voľnú ruku, netlačil nás čas, a tak sme do vôle experimentovali. Na CD sa dostalo len to najlepšie z najlepšieho."

Prečo ste CD nazvali Vanilkové nebo?

Gréta: "Je to skladba z albumu, ktorá opisuje stav, keď si potrebuješ ľahnúť, vydýchnuť a zahaliť sa svojím fiktívnym vnútorným nebom, ktoré má podľa nás vanilkovú príchuť. V tomto nebi sú všetky tvoje sny a jeden z tých našich, ktorý sa splnil, bolo práve vydanie albumu."

Čomu sa venujete, keď zídete z pódia?

Vlado: Študujem informatiku, takže mojou doménou sú počítače a technika."

Gréta: "Som vyštudovaná tanečnica a po dvanástich rokoch aktívneho tanca sa realizujem už len na pódiu. Najviac mi je blízky scénický tanec."

Ako došlo k tvojej spolupráci s kapelou Horkýže slíže?

Gréta: "Raz mi zavolal Kuko, vraj, či by som im nezaspievala do nejakých piesní. Vtedy už mali Horkýže meno, ale osobne som ich nepoznala. Čakala som nejakého chlapíka na vyblískanom mercedese. Odrazu pri mne zastavila stará 100-ročná Volga a vystúpil z nej na moje prekapenie vlasatý sympatický chalan. Tak začala naša spolupráca s Kukom a myslím, že spokojnosť bola na oboch stranách. Ich hudbu si rada vypočujem, no najradšej s nimi chodím na koncerty, lebo dokážu urobiť riadnu šou. Spievam s nimi v piesni Denník, L&G Song, Malá Žužu a Banda Tupých hláv. Mihla som sa i v klipe na L&G Song."

Fungujete už pekne dlho, čo bolo na vašej ceste najťažšie?

Vlado: "Zostať v zlých chvíľach spolu. Občas to bolo na spadnutie, do poslednej chvíle sme nevedeli, či nám vôbec nejaký album vyjde. Ale single, ktoré vyšli ešte pred uvedením albumu, sa myslím veľmi dobre uchytili u poslucháčov. Dnes už na koncertoch ovládajú kompletný text."

Gréta: "Moje začiatky boli ťažké. Spevácky som začínala od nuly, vypracovala som sa až na koncertoch. A chalani boli strašní kritici. O to viac som sa snažila. Bola som hodená do vody, musela som zabudnúť na trému a spievať. Mám ešte svoje slabiny a neprestajne na sebe pracujem. Ale hranie nás strašne baví, keďže sme predovšetkým koncertná kapela."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári