poslanec Európskeho parlamentu MUDr. Milan Gaľa (SDKÚ). "Bolo to o to náročnejšie, že som dvakrát do týždňa musel cestovať z rodných Jarovníc do Sabinova, kde bola Ľudová škola umenia. Váhal som iba raz, keď som si v 13 rokoch kúpil prvú gitaru. Nakoniec som zvládol oboje."
Možnože bola druhým dôvodom skutočnosť, že u Gaľovcov chodili na hudobnú všetci traja synovia. "Brat Stanko sa hudbou živí. Hrá na desiatich nástrojoch a vystupuje aj ako ľudový rozprávač. Jeho špecialitou je hra na gajdicu." Pre tých, čo ju nepoznajú, dodáva, že je podobná gajdám, ale fúka sa ústami, nie mechom.
Láska k hudbe mu zostala. Najradšej relaxuje pri dielach Haydna, Mozarta, pri Smetanovej Vltave, či Dvořákovej Novosvetskej. "Radšej idem na operu ako na činohru," dodáva. A keď je už nálada v spoločnosti na vrchole, sadne si ku klavíru a spustí beatlesovky a slovenské tangá. Aj keď tvrdí, že nehrá najlepšie, lebo ĽŠU ho naučila hudbu skôr počúvať. Na prešovských plesoch SDKÚ je špičkou jeho duet s prednostom Krajského úradu Jozefom Polačkom, keď zaspievajú hit z muzikálu Na skle maľované "Zbohom buď, lipová lyžka". Michal Dočolomanský by sa na nich vraj nechytal.
Výškou postavy bol predurčený na basketbal či volejbal, vybral si to druhé. Neskôr pribudol tenis a lyžovanie, veď Dubovicu a Lysú mal doslova za rohom. Ak mu to čas čo len trošku dovolí, dodnes rád zlyžuje Martinské hole i Lomnické sedlo. Pred niekoľkými rokmi aj on podľahol kolieskovým korčuliam, a tak sa obyvateľom Lipian, kde už dlhšie býva, naskytne pohľad na poslanca parlamentu, rútiaceho sa po ulicami. "Je to rýchly spôsob relaxu a najmä nie sú pri tom otrasy," pochvaľuje si M. Gaľa. Či myslel pády, nevedno, ale vyzeral, že je celý.
Kto ho pozná osobne, vie, že vyniká slovnými hračkami a vtipmi. "To si vyžaduje aj dobrú znalosť jazyka. Ten sa najlepšie cibrí pri čítaní kníh," tvrdí a prezrádza, že je beletristický knihomoľ už od stredoškolských čias. Pri štúdiu zubariny na košickej Lekárskej fakulte UPJŠ považoval literatúru za vhodnú protiváhu k prírodovede. Vyhľadáva európsky a americký román 20. storočia, s dôrazom na Steinbecka, Hellera, Dostojevského i severských autorov. Momentálne opäť číta v origináli Gogoľovho Revízora. "Aj to je spôsob, ako sa zdokonaľovať v ruštine," vysvetľuje. Okrem nej výborne ovláda poľštinu, angličtinu aj nemčinu, čo sa mu v Bruseli teraz veľmi zíde.
Rád šoféruje a nevie si predstaviť, že by nemal povoz. Od 15 rokov lietal na motorke, teraz na Volkswagene Passat. Na plenárne schôdze europarlamentu bude chodiť do Štrasburgu. Už si to párkrát vyskúšal a tvrdí, že najlepšie je ísť autom. Za desať hodín sa to po výborných diaľniciach dá stihnúť, čo je rýchlejšie ako lietadlom, lebo spojenie vzduchom je tam zlé. Sníva o harleyke a je rozhodnutý si ju raz kúpiť. Aj keby tak mal tráviť penziu... Keď ide do Bratislavy na zasadnutia slovenského parlamentu hornou trasou, zastaví sa u dcéry, ktorá je členkou Katolíckej komunity v Liptovskom Mikuláši, keď dolnou, tak navštívi syna, vysokoškoláka v Košiciach. Manželka, zdravotná sestra, na nich myslí v Lipanoch.
Priznáva, že rád je všetko okrem surového vajca a šupky z mlieka. Slabosť má najmä na tatársky biftek, halušky s tvarohom a dobré lečo s klobáskou a vajíčkom. Ako dlhoročnému politikovi mu chutí aj guľáš, veď ho často aj varí. "Naposledy som strúhal zemiaky v Tureckej na festivale bryndzových halušiek v družstve SDKÚ. Ešte aj dnes mám paľce sčuchané," ukazuje na hojace sa prsty. Samozrejme, rany treba dezinfikovať, ale lepšie je vraj zvnútra. Jednému zo 14 slovenských europoslancov najviac chutí pivo. Vie vychutnať aj pohár dobrého vína, ktoré považuje za kultúrny nápoj. "Ale aj tak niet nad slivovicu," tvrdí, lebo ako správny východniar uprednostňuje destiláty.
Ak Národná rada SR nezasadá (od 20. júla ju vymení za europarlament), rád ordinuje vo svojej lipianskej zubnej ambulancii (od roku 1978 pozná zuby obyvateľov Hornej Torysy). Stomatológia bola podľa neho vhodná možnosť, ako skombinovať rozum a manuálnu zručnosť. "Je to medicína rýchlych efektov - odstránenie bolesti, kozmetické vylepšenie. A najmä sa pri nej neumiera," objasňuje syn zdravotníkov, prečo si vybral zubarinu. Zručnosť uplatňuje aj pri rôznych opravách rodinného domu, ktorý pomáhal stavať. Bol asistentom betonára, murára, pokrývača aj studniara. Občas sa aj dnes popiple v záhradke.
Autor: Katarína Čižmáriková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
